Výchova malých detí je drvivú väčšinu času jednoducho výzva. Keď „anjelik“ kope nohami, vrieska, hádže jedlo okolo seba, hádže seba o zem, ideálne na verejnosti, nečudo, že už toho majú hlavne mamy dosť. Sú z toho vyčerpané, je im do plaču a ešte za to obviňujú seba. Niekde zrejme museli spraviť chybu. A že odborníci hovoria, že si toto správanie nemáme brať osobne? Aha, no tak aj to je výzva!
Shutterstock
Malé deti sa hádžu o zem, lebo inak nevedia
Výrazy ako „terrible twos“/hrozní dvojroční, či „trinejdžeri“/trojroční pubiši, nie sú len výmysly. Títo malí ľudkovia sa neustále, od rána do večera, učia nové veci, musia si poradiť v nových situáciách.
Sú úzko naviazané na dospelých, ale zároveň túžia aj po nezávislosti. V jednom momente sa kŕčovito držia svojej mamy a vzápätí už šialeným tempom bežia opačným smerom. Nemôžeme sa im čudovať, že toho majú niekedy plné zuby. A že keď to na nich náhle príde, naplno prejavia svoju frustráciu, hoci aj tým, že sa plesknú o zem a predvedú fenomenálny amok.
Shutterstock
Ako má rodič prežiť, keď sa dieťa hádže o zem
Okrem toho, že rodičom bývajú tieto situácie veľmi nepríjemné, vyčerpáva ich to. Dieťa nevie a nemôže prestať, a dospelí sa cítia bezmocní. Možno by im pomohlo vedieť, že v tomto ťažkom boji nie sú osamotení. Takmer každé druhé dieťa má z času na čas svoju ťažkú chvíľku (a niektoré dokonca každú pol hodinu…)
Neostáva nám nič iné, len to podľa možností nejako dobre prežiť – a nebrať si to osobne. Niekto si zoberie pohár vína a skrýva sa v záhrade, kým jeho dieťa prestane besniť…
Ale spravidla je tým návodom – jednak predvídať, len čo si všimneme nejaké náznaky únavy, nepokoja, nervozity u detí, vtedy môžeme správnou reakciou výbuchom hnevu predísť. Napríklad, keď vidíme, že si dieťa na prechádzke trie oči, pôjdeme radšej domov, aby si mohlo čím skôr ľahnúť a oželieme, že sme chceli ešte na 5 minút najskôr skočiť do obchodu.
Druhá vec je prijať to, že je to naša práca: byť tu pre nich, pevne ich držať, byť pokojný a pomôcť im, keď na nich príde ťažká chvíľa.
Čo pomáha, keď sa dieťa hádže o zem? Neobviňovať sa
Keď má tvoje dieťa záchvat hnevu, ľahko podľahneme dojmu, že my sme tí hlavní vinníci. Veľa mám si vtedy hovorí:
„Niekde som musela urobiť chybu, možno som neprečítala dosť rodičovských príručiek, možno som svoje dieťa strašne rozmaznala… možno som nejedla dosť omega 3 v tehotenstve…“
Hocičo doplníme, nebude to pravda. Fakt je, že správanie našich detí je úplne primerané veku, celkom normálne. Jednoducho, sú to deti. A je to len obdobie.
Buď tu pre svoje dieťa – aj tým, že mu jasne postavíš hranice, na ktoré sa okrem tvojej náruče môže v tom svojom emocionálnom pretlaku spoľahnúť. Rodič, ktorý dokáže ostať v týchto skúškach pevný a pokojný, musí obstáť.
Napokon, tá pravá puberta ešte len príde, ale prečo si to pomaly nenacvičovať už dnes?
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
(5 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Školská zrelosť - čo sú úlohy rodiča, kým pôjde dieťa do školy
Zápis do prvého ročníka 2025/2026
Slovensko dnes oslavuje Deň počatého dieťaťa: Pripni si Bielu stužku
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Čo ak dieťa nie je zrelé ísť do školy
Úvodný ročník a prípravný ročník
Výhercovia súťaží 2025
Všeobecné podmienky súťaží