Moje deti nechcú čítať!

Pokus o čítanie číslo 1

Povedala som si, že ak naučiť deti milovať, tak to, čo som ako decko milovala ja sama. Dovliekla som od našich moje najdrahšie a najmilšie knižky – Tisíc a jednu noc, Kráľ nad kráľmi sa narodil od Antona Habovštiaka (moju najdrahšiu knihu vôbec) a Vianoce s káčerom Donaldom.

V nejakej internetovej diskusii som sa dočítala, že deťom treba čítať každý deň, ideál je večerné čítanie spojené s rituálom uspávania. Výborne!

Večer som si posadila každé dieťa z jednej strany, otvorila Donalda a začala čítať. Moje trojročné zlato okamžite prevrátilo stranu, to ročné sa pokúšalo odplaziť preč.

Stoj!“ okríknem plazičku a posadím ju späť. 

„Necem knižku!“ povie staršia a pokúša sa mi ju vytrhnúť. Nedám sa a dieťa v hneve buchne literatúru pästičkou.

„Cem mobil. Cem lozplávku (rozumej rozprávku)!“

Moja dcéra chorobne miluje úchylácku sériu videí s bábikou, ktorá na striedačku vari, perie, žehlí a vytáča ma do nepríčetna.

„A dosť! Ideme čítať!“ zvyšujem hlas. Viete, niekedy je cesta k literatúre tŕnistá, ale ja sa nepoddám.

Moje deti odmietajú základný krok, teda ticho sedieť a počúvať. Pýtam sa teda staršej:

„Srdiečko, a čo by si si chcela prečítať, ak nie Donalda? Chceš Snehulienku? Kozliatka? Popolušku?“

„Cem spinkať!“ odpovie dieťa a zhasne lampu. Na dnes je čítaniu koniec.

Pokus číslo 2

Druhý večer ma čaká záchvat zúrivosti. NIEKTO (!) popísal prvé dve strany mojej najobľúbenejšej knihy Kráľ nad Kráľmi sa narodil a vytrhol stranu s príbehom o tom, ako mačka prevrátila vianočným stromček.

Vinník sa nechce priznať. Staršia ukazuje na mladšiu a mladšia nechápavo vykrúca prst na plyšové prasa. Muž sa príde spýtať, čo mi je, a keď zistí, aká krivda sa stala, s ťukaním po čele odchádza.

Rozhodnem sa deťom odpustiť a z knižnice vyťahujem Bambiho. Nie tú smiešnu obrázkovú knižku, ale klasického Bambiho, ktorý mi vženie slzy do očí aj po rokoch. Naša mladšia mi berie knihu z rúk a strká si ju do úst.

„Prestaň,“ poviem rázne, „toto je poklad medzi dielami detskej literatúry.

Dieťa pochopí a odplazí sa do kúta ožužlávať leporelo Poďme spoznávať farby. Pokúšam sa staršiu posadiť k sebe, ale odmieta.

Ukážem jej prednú stranu knihy a vravím:

„Aha, Kristínka, to je srnka Bambi!“

„Nie,“ odvrkne nevďačná Kristína, „to je koník!“

Nakoniec sa mi ale podarí presvedčiť ju, aby si knihu aspoň prelistovala. Kristína nemilosrdne obracia stránky, krčí ich a jednu dokonca natrhne.

Keď knihu bez záujmu odloží, všimnem si, že Simona zatiaľ rožužlala stránku modrej farby a zúfalo vypľúva z úst kúsok tyrkysového motýlika. Ok, dnes na to nebudem mať nervy.

Pokus číslo 3 

V sobotu ráno sa vyberiem do kníhkupectva. Musím ho stihnúť do dvanástej, kým zatvoria. Deti evidentne nebaví klasika, tak skúsim niečo viacej in, modernejšie, možno slovenskú tvorbu. Hlavne nie rozkladacie 3D knihy.

Cítila som sa trápne, keď Simona naposledy vytrhla Snehulienku z truhly a zúrivo do nej pchala kus sušeného jablka. 

Pri výťahu stretnem suseda. Na zdvorilú otázku, kam sa chystám, mu hneď vysypem svoju výpravu za čarom literatúry.

Kriticky sa na mňa pozrie a opýta sa:

„Hej, počujem ten váš čitateľský krúžok každý večer cez stenu. Už to trochu preháňate, nie? To ja pustím deťom tablet a mám pokoj.“

Chcem niečo povedať, ale opustí ma slovná zásoba.

 Ani dnes večer deti nechcú čítať a vysmejú Bambiho, že je škaredý. Kristína dodá, že je koník a robí hijó.

Koniec pokusov

V nedeľu večer polosedím – pololežím na gauči a čítam pre zmenu ja. Som šialene zamilovaná. Nie do románu, ale novej kuchárskej knihy. S radosťou obraciam nové stránky a pozerám si farebné obrázky.

Túto knihu som si včera venovala za môj čitateľský neúspech s deťmi. Mám rada varenie. Teda nie krútenie varechou a búchanie hrncami. Ale rada pozerám krásne nastajlované fotky a čítam postupy. Moja top tajná úchylka.

Deti sa pomaly priplazia ku mne, kniha ich zaujme. 

„Aha,“ poznamená Kristína, „koláčik.”

Aj Simona sa priplazí a snaží sa, aby ju sestra pustila vedľa seba. Obracajú obrázky farebnej kuchárky. Páčia sa im polievky a torty, nad brokolicou svorne ohrnú nos a prejdú na domácu ovocnú dreň.

Rozhostí sa ticho a ja na špičkách ustupujem. Prosím, nerušiť. U nás sa intenzívne číta.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...