Pri komunikácii s našimi potomkami nám spravidla pomáha, ak svoj kritický, negatívny a – niekedy aj hroziaci tón – nahradíme neutrálnym spôsobom reči, zameraným na riešenie problému. Správanie dieťaťa sa dramaticky zlepší.
Ako na to? Možno vás inšpirujeme:
Čo si potrebuješ zapamätať?
Čo nefunguje: „Buď opatrný!”
Čo namiesto toho: „Čo si potrebuješ pamätať, keď sa ideš hrať do parku?“
Vysvetlenie:
Deti často ignorujú, keď dookola hovoríme to isté. Namiesto toho podporte ich kritické myslenie a pomôžte im pripomenúť si opatrenia dôležité pre bezpečnosť. Prípadne im povedzte, čo konkrétne pod slovom „opatrný“ myslíte.
Prosím, hovor jemne
Čo nefunguje: „Nevrieskaj!“ alebo „Buď ticho!“
Čo namiesto toho: „Prosím hovor jemne alebo šepkaj“ (povedzte to šepkajúc) alebo „Mám veľmi rada tvoj spev a rada by som, aby si vonku alebo v herni spieval nahlas.“
Vysvetlenie:
Niektoré deti sú jednoducho hlučnejšie než iné. ak majú problém hovoriť jemne, potichšie, ukážte im, kde môžu byť hlučné (v ktorej izbe, v ktorom priestore). V kombinácii s jemným dotykom a očným kontaktom, šepkanie je veľmi efektívny spôsob, ako primäť deti, aby počúvali.
Chcel by si to urobiť sám alebo si prosíš odo mňa pomoc?
Čo nefunguje: „Už som ti to hovorila tri razy, už to konečne urob!“
Čo namiesto toho: „Je čas ísť. Obuješ si topánky sám alebo si prosíš, aby som ti pomohla?“ alebo „Nasadneš do sedačky sám alebo si prosíš, aby som ťa am vyložila?“
Vysvetlenie:
Deti prevažne reagujú pozitívne na to, keď im dáme možnosť voľby.
Čo si sa naučil z tejto situácie/príhody?
Čo nefunguje: „Tvoja chyba!“ alebo „Mal si si to lepšie rozmyslieť!“
Čo namiesto toho: „Čo si sa naučil z tejto situácie/chyby?“ alebo „Čo si sa naučil a čo nabudúce môžeš urobiť inak, aby si sa v škole nedostal do problémov?“
Vysvetlenie:
Motivovať dieťa, aby zmenilo správanie v budúcnosti prinesie zrejme lepší výsledok než hanenie a upozorňovanie na minulé nevhodné správanie.
Prosím …
Čo nefunguje: „Prestaň!“ alebo „Nerob to!“
Čo namiesto toho: „Prosím, hladkaj toho psa jemne.“ alebo „Prosím, odlož si topánky do botníka.“
Vysvetlenie:
Zamyslite sa, zhovárate sa s priateľmi, čašníkmi, predavačkami tak, že im hovoríte, čo nechcete? Napr. „nedávajte mi do latte plnotučné mlieko.“ Skôr poviete, čo a ako si želáte. Aj deťom teda hovorte, čo si želáte, aká forma správania je prijateľná.
Nestíhame a potrebujeme si švihnúť?
Čo nefunguje: „Ponáhľaj sa!“ alebo „Och, zase budeme meškať!“
Čo namiesto toho: „Ou, dnes ráno sme ako na pretekoch. Počuj, ako rýchlo sa dokážeme vypraviť z domu?“
Vysvetlenie:
Dieťa potrebuje byť aj pomalé, robiť veci pomaly, tak ako aj my dospelí. Pokúste sa urobiť rána pokojné, mať pripravené veci s časovým predstihom, aby ste dieťa nemuseli neustále naháňať a pokrikovať naňho.
Môžeš si tú hračku pridať na svoj narodeninový zoznam
Čo nefunguje: „Nemôžeme si tú hračku dovoliť!“ alebo „Nie, povedala som žiadne hračky!“
Čo namiesto toho: „Nechcem teraz kupovať žiadne hračky, chcel by si, aby som túto pridala na tvoj narodeninový wish list?”
Vysvetlenie:
Ak by sme boli úprimní, často si môžeme dovoliť obetovať 5 eur na hračku, ale proste to nechceme urobiť. A potom si kúpime v nákupnom centre rovnako drahé latté alebo koláče.
Namiesto to, aby sme v dieťati vytvárali pocit nedostatku, pokúsme sa spoločne s ním hľadať cestu, ako sa k svojej hračke môže dostať – môže ju dostať na narodeniny, zarobiť si na ňu peniažky …
Zastav sa, dýchaj, potom sa spýtaj, čo si chcel
Čo nefunguje: „Prestaň nariekať!“
Čo namiesto toho: „Skús sa zastaviť, dýchaj so mnou a teraz sa pokús znova spýtať, čo si chcel.“
Vysvetlenie:
Uistite sa, že tiež používate tento model upokojenia sa. Ak je dieťa rozrušené, skúste s ním dýchať, naviesť ho na pokojný rytmus, až kým sa neupokojí a nemôže povedať, čo chcelo.
Využi svoje tímové zručnosti
Čo nefunguje: „Nechci byť stále šéfom!“ alebo „Nikto sa nebude s tebou hrať, ak sa budeš takto správať!“
Čo namiesto toho: „Si dobrý vodca. Nezabudni dnes použiť svoj cit pre tím. Pýtaj sa svojich priateľov, dávaj im otázky, namiesto toho, aby si im hovoril, čo a ako majú robiť, a tiež ich nechaj, aby aj oni mohli byť na chvíľu vodcami.“
Vysvetlenie:
„Nehovorte dieťaťu, že si chce uzurpovať moc. Namiesto toho mu buďte koučom a ukazujte mu, ako sa pýtať, namiesto komandovania, ako konať namiesto prázdneho rozprávania, ako sa striedať, aby každý mal šancu viesť …
Je v poriadku, ak plačeš
Čo nefunguje: „Nebuď ako malé decko!“ alebo „Nerev!“
Čo namiesto toho: „Je v poriadku, ak sa cítiš smutný, som tu, ak ma budeš potrebovať. Viem, že nájdeš cestu, ako sa o seba postarať.“
Vysvetlenie:
Deti oveľa lepšie reagujú, ak ich nenútite, aby „prekonali“ svoje emócie alebo sa ich zbavili. Povzbudzujte ich a učte, že sú schopní zvládnuť ich. Posilňujte ich sebavedomie, že vedia zvládnuť a zaintegrovať aj negatívne emócie.