Prečo deti nepočúvajú

Pri komunikácii s našimi potomkami nám spravidla pomáha, ak svoj kritický, negatívny a – niekedy aj hroziaci tón – nahradíme neutrálnym spôsobom reči, zameraným na riešenie problému. Správanie dieťaťa sa dramaticky zlepší.

Ako na to? Možno vás inšpirujeme:

 Čo si potrebuješ zapamätať?

Čo nefunguje: „Buď opatrný!“

Čo namiesto toho: „Čo si potrebuješ pamätať, keď sa ideš hrať do parku?“

Vysvetlenie: 

Deti často ignorujú, keď dookola hovoríme to isté. Namiesto toho podporte ich kritické myslenie a pomôžte im pripomenúť si opatrenia dôležité pre bezpečnosť. Prípadne im povedzte, čo konkrétne pod slovom „opatrný“ myslíte.

 Prosím, hovor jemne

Čo nefunguje: „Nevrieskaj!“ alebo „Buď ticho!“

Čo namiesto toho: „Prosím hovor jemne alebo šepkaj“ (povedzte to šepkajúc) alebo „Mám veľmi rada tvoj spev a rada by som, aby si vonku alebo v herni spieval nahlas.“

Vysvetlenie: 

Niektoré deti sú jednoducho hlučnejšie než iné. ak majú problém hovoriť jemne, potichšie, ukážte im, kde môžu byť hlučné (v ktorej izbe, v ktorom priestore). V kombinácii s jemným dotykom a očným kontaktom, šepkanie je veľmi efektívny spôsob, ako primäť deti, aby počúvali.

 Chcel by si to urobiť sám alebo si prosíš odo mňa pomoc?

Čo nefunguje: „Už som ti to hovorila tri razy, už to konečne urob!“

Čo namiesto toho: „Je čas ísť. Obuješ si topánky sám alebo si prosíš, aby som ti pomohla?“ alebo „Nasadneš do sedačky sám alebo si prosíš, aby som ťa am vyložila?“

Vysvetlenie: 

Deti prevažne reagujú pozitívne na to, keď im dáme možnosť voľby.

Čo si sa naučil z tejto situácie/príhody?

Čo nefunguje: „Tvoja chyba!“ alebo „Mal si si to lepšie rozmyslieť!“

Čo namiesto toho: „Čo si sa naučil z tejto situácie/chyby?“ alebo „Čo si sa naučil a čo nabudúce môžeš urobiť inak, aby si sa v škole nedostal do problémov?“

Vysvetlenie: 

Motivovať dieťa, aby zmenilo správanie v budúcnosti prinesie zrejme lepší výsledok než hanenie a upozorňovanie na minulé nevhodné správanie.

Prosím …

Čo nefunguje: „Prestaň!“ alebo „Nerob to!“

Čo namiesto toho: „Prosím, hladkaj toho psa jemne.“ alebo „Prosím, odlož si topánky do botníka.“

Vysvetlenie: 

Zamyslite sa, zhovárate sa s priateľmi, čašníkmi, predavačkami tak, že im hovoríte, čo nechcete? Napr. „nedávajte mi do latte plnotučné mlieko.“ Skôr poviete, čo a ako si želáte. Aj deťom teda hovorte, čo si  želáte, aká forma správania je prijateľná.

Nestíhame a potrebujeme si švihnúť?

Čo nefunguje: „Ponáhľaj sa!“ alebo „Och, zase budeme meškať!“

Čo namiesto toho: „Ou, dnes ráno sme ako na pretekoch. Počuj, ako rýchlo sa dokážeme vypraviť z domu?“

Vysvetlenie: 

Dieťa potrebuje byť aj pomalé, robiť veci pomaly, tak ako aj my dospelí. Pokúste sa urobiť rána pokojné, mať pripravené veci s časovým predstihom, aby ste dieťa nemuseli neustále naháňať a pokrikovať naňho.

Môžeš si tú hračku pridať na svoj narodeninový zoznam

Čo nefunguje: „Nemôžeme si tú hračku dovoliť!“ alebo „Nie, povedala som žiadne hračky!“

Čo namiesto toho: „Nechcem teraz kupovať žiadne hračky, chcel by si, aby som túto pridala na tvoj narodeninový wish list?”

Vysvetlenie: 

Ak by sme boli úprimní, často si môžeme dovoliť obetovať 5 eur na hračku, ale proste to nechceme urobiť. A potom si kúpime v nákupnom centre rovnako drahé latté alebo koláče.

Namiesto to, aby sme v dieťati vytvárali pocit nedostatku, pokúsme sa spoločne s ním hľadať cestu, ako sa k svojej hračke môže dostať – môže ju dostať na narodeniny, zarobiť si na ňu peniažky …

 Zastav sa, dýchaj, potom sa spýtaj, čo si chcel 

Čo nefunguje: „Prestaň nariekať!“

Čo namiesto toho: „Skús sa zastaviť, dýchaj so mnou a teraz sa pokús znova spýtať, čo si chcel.“

Vysvetlenie: 

Uistite sa, že tiež používate tento model upokojenia sa. Ak je dieťa rozrušené, skúste s ním dýchať, naviesť ho na pokojný rytmus, až kým sa neupokojí a nemôže povedať, čo chcelo.

Využi svoje tímové zručnosti

Čo nefunguje: „Nechci byť stále šéfom!“ alebo „Nikto sa nebude s tebou hrať, ak sa budeš takto správať!“

Čo namiesto toho: „Si dobrý vodca. Nezabudni dnes použiť svoj cit pre tím. Pýtaj sa svojich priateľov, dávaj im otázky, namiesto toho, aby si im hovoril, čo a ako majú robiť, a tiež ich nechaj, aby aj oni mohli byť na chvíľu vodcami.“

Vysvetlenie: 

„Nehovorte dieťaťu, že si chce uzurpovať moc. Namiesto toho mu buďte koučom a ukazujte mu, ako sa pýtať, namiesto komandovania, ako konať namiesto prázdneho rozprávania, ako sa striedať, aby každý mal šancu viesť …

Je v poriadku, ak plačeš

Čo nefunguje: „Nebuď ako malé decko!“ alebo „Nerev!“

Čo namiesto toho: „Je v poriadku, ak sa cítiš smutný, som tu, ak ma budeš potrebovať. Viem, že nájdeš cestu, ako sa o seba postarať.“

Vysvetlenie: 

Deti oveľa lepšie reagujú, ak ich nenútite, aby „prekonali“ svoje emócie alebo sa ich zbavili. Povzbudzujte ich a učte, že sú schopní zvládnuť ich. Posilňujte ich sebavedomie, že vedia zvládnuť a zaintegrovať aj negatívne emócie. 

Ľúbim ťa, nech sa deje čokoľvek

Čo nefunguje: „Nikto s tebou nebude chcieť byť, keď si zlý“ alebo „Nechoď ku mne sa objímať, keď sa správaš takto!“

Čo namiesto toho: „Mám  ťa rada, akokoľvek sa správaš. A chcem, aby si sa nabudúce opýtal brata, či si môžeš požičať tú hračku, namiesto toho, aby si mu ju schmatol a zobral.“

Vysvetlenie: 

Bezpodmienečná láska je jadrom pozitívneho rodičovstva a znamená, že naša láska k našim deťom nezávisí od miery ich dobrého správania v daný deň. Milujeme ich celým srdcom bez ohľadu na to, čo sa deje. Ak túto premisu budeme živiť v našich deťoch, ak budeme uspokojovať ich základné potreby, budú sa správať lepšie.

Spracované s použitím: mother.ly