VychovávameDieťa a iné deti

Ako reagovať, keď môjmu dieťaťu ublížilo iné dieťa?

 Dagmar Mozolová   11.06.2020   0

Ako vysvetlím dieťaťu, že mu ublížilo iné dieťa? Prečo ho iné dieťa na ihrisku udrelo alebo zhodilo zo šmykľavky? Čo robiť, pokiaľ matka dieťaťa, ktoré bije a hryzie iné deti, nedáva na svoje dieťa pozor?

Niekoľko otázok na túto tému som položila psychologičke Mgr. Zuzane Zimovej.

Ako vysvetlím malému dieťatku, prečo ho iné dieťa na ihrisku udrelo alebo sotilo zo šmykľavky či koplo?

Treba mu vysvetliť predovšetkým emócie toho druhého dieťaťa: "Vidíš, Peťko sa hnevá, veľmi kričí, niečo sa mu nepáči." Alebo: „Matúško plače, lebo si ho udrel, a to bolí.“ Ak dieťa niečím vyprovokovalo takúto zlostnú reakciu, je potrebné ho na to upozorniť: "Zobral si Peťkovi autíčko a on sa veľmi nahneval."

Je dôležité, aby dieťa rozumelo tomu, čo sa deje, pretože len tak sa naučí takéto situácie predvídať a predchádzať im. Toto samozrejme môže prísť až potom, ako ublížené dieťa upokojíme, prípadne keď sa celkovo atmosféra upokojí a vidíme, že aj otecko alebo mamička druhého dieťaťa chcú situáciu riešiť.

Môžeme obe deti uzmieriť, ukázať im, ako sa dá ospravedlniť, podať si ruky, dohodnúť sa na požičaní hračky. A až celkom na záver, možno až večer doma, keď sa rozprávame o tom, čo sme počas dna zažili, sa môžeme k celému incidentu vrátiť a povedať: "Vidíš, nie je dobré niekoho biť, aj keď si veľmi nahnevaný, jeho to potom bolí." Takto to môže zhodnotiť rodič ublíženého aj ubližujúceho dieťaťa.

Čo robiť, keď prichádza na ihrisko „známe číslo“, ktoré iné deti bije a hryzie a zrejme jeho matka nedáva pozor, aby neubližovalo iným deťom?

V takých prípadoch je dobré na určitý čas zbystriť pozornosť a zostávať svojmu dieťaťu nablízku, aby mohla matka priskočiť hneď, ako sa schyľuje ku konfliktu. Treba pomôcť deťom naučiť sa riešiť situácie bez toho, aby došlo k bitiu.

Žiaľ, sú aj mamičky, ktoré sa svojim deťom nevenujú, veria, že si všetko dokážu vyriešiť samé a je im jedno, akým spôsobom. Dieťa - útočník, keď vidí, že ostatné deti majú silnejšiu ochranu, pravdepodobne stratí chuť útočiť a možno sa situácia vyvinie tak, že z ihriska nebudú chcieť odchádzať mamy, ale samé dieťa - útočník.

Uverejnili sme aj článok mamičky Silvie, ktorej dcéru uhryzlo dvojročné dieťa a museli vyhľadať ošetrenie. Ako vysvetliť dcére, prečo má modrinu na ruke po uhryznutí dieťaťom?

Bežné detské zranenia by sa nemali pred deťmi dramatizovať, skôr by sa k nim rodičia mali postaviť tak, že sa čoskoro zahoja. Aj modrina sa dá vysvetliť "medicínsky" a potom spoločne pozorovať, akú má farbu a ako prebieha proces hojenia. Deti sa učia znášať aj drobné nešťastia s tým, že všetko sa časom zahojí, ale keďže poranenia sú bolestivé, treba si dávať na seba pozor.

Stávajú sa aj extrémne prípady, keď sa potom napadnuté dieťa môže báť druhých detí? Môže mať z toho potom traumu s následkom, že sa bude vyhýbať kontaktu s deťmi?

Áno, ale často je to práve preto, že nedôjde k fáze ukončenia konfliktu, že v dieťati zostáva pocit, že toto sú neriešiteľné situácie, s ktorými si nevie poradiť ani dospelý.

Je dobré, ak rodičia naučia deti, ako sa riešia drobné konflikty, čo môžu iným deťom odpovedať, ako jasne dať najavo, že nechcú požičať hračku, ako sa dá kúsok poodísť a pritom celkom neutiecť a nakoniec ako požiadať niekoho o pomoc, keď na situáciu nestačia sami. Preto aby sa naučili riešiť konflikty, nie je dobré, aby pravidelne odchádzali z ihriska v roli porazených. Treba ich učiť dohode a ukončovaniu konfliktov "mierovou cestou".

Ako môžu mamičky rozpoznať blížiace sa nebezpečenstvo?

Na to ma väčšina mamičiek vypestované radary - vidia na mimike detí, že sa schyľuje k hádke, prípadne na tóne hlasu, na tom, ako sa deti voči sebe postavia. Je dôležité, aby zareagovali včas a predišli veľkej búrke.

Zrejme neexistujú dve "čisté" skupiny - "bijúci" a "bití" - zrejme sa to mieša. Je to tak?

Áno, deti sa od seba navzájom učia a keď vidia, že nejaké správanie spoľahlivo funguje, napodobnia ho. Riešiť konflikty sa treba učiť a nikto učený z neba nespadol.

Všetko sa dá, keď má dieťa hranice.

Aj tie, ktoré „bijú“, by mali byť svojimi rodičmi vedené k tomu, aby sa ospravedlnili a postupne by mal tento jav z ich správania vymiznúť. Čo však robiť vtedy, keď ani matka „malého bitkára“ nie je schopná ospravedlniť sa za svoje dieťa, nieto ešte dať mu veku a povahe primeranú sankciu za správanie, na to asi odpoveď ani neexistuje. Tam už asi nie je čo riešiť...

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.7 z 5. Celkom 12 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised