Moje dieťa sa bije

Potesila som sa tomuto clanku. Mam takmer dvoj-rocneho syna a vacsinou je na deti dobry, hladka, ich, objima, vodi za rucicku ze sa rodicia na ihrisku len cuduju. No vcera a dnes zrazu zacal bit ine deti, spravil to aj predtym ale len raz-dvakrat a po vysvetleni prestal. Teraz ale v priebehu pol hodiny dal jednemu dievcatku dvakrat po hlave. Aj ked som ho za to hresila a sa aj ospravedlnit ze ju pohladkal, za chvilu isiel zas po nej. Asi sa mu nieco nepacilo. Najviac ma vsak zarazila reakcia jej matky, ktora mu povedala – este raz to skus a dostanes taku facku ze sa nespamatas. Ani som nevedela ako mam reagovat. Prvykrat niekto takto ohrozil aj ked len vyhrazkou moje dieta.

dakujem za clanok ,poucny…tak ako lu999 napisala,aj ja mam doma 2rocneho a 10 mesacneho drobca a tiez pocuvam symfonie a zatvaram okna aby na mna nezavolali socialku a to len za to ze ma starsi obdobie vzdoru a mladsi chce byt len na rukach a na cicku,casto ma chytaju depresie,bo uz neviem ako na starsieho aby nebil mladsieho,robi to len z experimentovania a asi aj zo ziarlivosti a to sa mu venujem stale,ale je strasne komplikovana povaha a mam pocit ze na do mnou vyhrava,uz som objednana k psychologicky tak uvidim,ale stotoznujem sa s vasim clankom,mamicky drzim palce,aby sme to obdobie zvladli bez zlyhania,hlavneze su zdravi,to je obrovsky dar,tak si ho vazme,a pre dieta je podla mna lepsie ked je priebojnejsie a zivsie

Hm mam podobnu skusenost, moju dceru 3r. necakane bez varovania udrel -dal jej poriadnu facku skoro 4 rocny chlapec, lebo chcel jej hracku. Nestihli sme ani jedna reagovat, zaskocilo nas to /mna a dceru/ ani neplakala co bola soknuta. Ja som na chlapca len poriadne skrikla /jeho mama nebola v tom momente v dosahu/ ze nech sa viac neopovazi lebo aj ja ho zbijem- aj sa hned rozplakal, proste ma nenapadla v tej chvili ina reakcia. Moja nie je anjel a vzdy ked sa stretli uz aj boli v sebe, akurat neboli v rovnakej vahovej kategorii ona 15 kg on 25:-). Tak nam neostavalo nic ine len deti drzat co najdalej od seba, obe mamy sme pochopili ze nase deti sa spolu nebudu hrat ale sa byt:-P

Ja chapem rozdiel, medzi detmi 2-3 a starsimi, napriek tomu mam pocit, ze ak to rodicia nezvladnu vcas, tak potom toto spravanie u niektorych deti pretrvava, proste tak riesia konflikty. Mne osobne nevadia rozne capnutie, ani buchnutia lopatkou po hlave, ale hryznutia su velmi bolestive. Ja som mojho syna ucila, ze deti sa nebiju a nehrzu, ze to nie je spravne a potom v kutiku, to ine deti robia, mne robilo problem mu to vysvetlit.bolo to prave vo veku 2-3.

Keď čítam príspevky, chcem podotknúť, že v článku ide o deti, u ktorých bitka a hryzenie nie je dôsledok výchovy či poruchy správania, pretože – ako povedala p. psychologička – “zámerné a zákerné strkanie sa u 2 – 3-ročných detí vyskytuje len veľmi zriedkavo, to skôr až u starších“. Mama sa musí snažiť toto správanie regulovať a ak je problém nezvládnuteľný, tak medzi deti nejaký čas nechodiť. Mala by tiež dávať o to väčší pozor, aby dieťa neublížilo inému dieťaťu. To však, že dieťa má svoju povahu a temperament, neznamená, že nesmie chodiť medzi deti vôbec, ak raz niekoho udrie… A vrátiť dieťaťu úder, keď je zámerne ohrozené, to vie posúdiť koľkoročné dieťa?…

suhlasim s ma

Tiez sme na tom podobne, nasa 4 rocna dcerka sa takmer nebije, ale zato schyta kde len pride, napriklad tento piatok z materskeho centra sme prisli so skrabancom pod okom, cely vikend mala napuchnute oko. Asi 2 rocny chlapcek uplne necakane a nepredvidatelne na nu zautocil. Ako reagovat v tomto pripade?

Svokra malu naucila, ze ak ju niekto prvy udrie musi mu to silnejsie vratit a div divuci ono to zabera. Ak mala tomu kto ju prvy napadol vrati plus cosi prida, to dieta si uz nedovoli nasu zbit.

Mimochodom toto ” odporuca” aj pani psychologicka v clanku, vratit hryzanec, aby ten co hryzie pochopil ako to boli.

Trosku moj pohlad z druhej strany

Ja som vzdy odchadzala z ihriska ak som videla ze prichadza ‘znama tvar’ s poruchou spravania ako je opisane v clanku, alebo som sa presunula s dcerou do inej casti ihriska. Myslim si, ze problemom ‘super matiek’ je kolko krat maju ich deti byt gumovym panakom pre tie co vyvolavaju chaos napr. na ihrisku.

MA, mas pravdu, napisem clanok aj o tom. Poradim sa v tejto veci so psychologickou, s akymi pripadmi sa stretla a co radi. Je hrozne, co sa stalo tvojmu dietatku, myslim, ze by k takej vyhrotenej situacii nemalo ani prist. Ked mama vie, ze jej dieta hryzie ine deti, mala by davat velky pozor, aby dieta nikomu neublizilo. Nie sme vsak dokonali. Je to zlozity problem, ale viem, ze trapi kazdu mamu – niektore preto, lebo ich dieta je take, ine preto, lebo – hoci ich dieta taketo prejavy nema – na ihrisku od ineho dietata uz “schytali”. Musim vsak povedat, ze od cca 3 rokov je to uz od deti zamerne bitie a chystam sa aj na tuto temu… (Ale aj to je individualne, my, mamy, pozname nase deti a vieme, ci to robia zamerne alebo sa im nejaky uder “podari” v zapale hry. Aktualne to mame v skolke, nas Petko (5 r.) ma v triede takehoto bitkara a parkrat od neho (nielen on) dostal. Ale to je uz uplne ina tema… Uplne suhlasim, ze su aj mamy, ktorych deti hryzu a biju ine deti (myslim teraz tie male deticky, ktore si dosledky este neuvedomuju) a nechaju ich.

To uz potom ale naozaj nie je co riesit, ked to matka nevidi ako problem…. To uz je lahostajnost.

Aj mňa tento článok potešil. Tiež sme riešili podobné problémy a je mi jasné, že to ešte chvíľu potrvá. Nejde ani tak o nejaké útoky z ničoho nič, skôr o neprimeranú obranu, alebo nezvládnutý hnev. Tiež si častokrát vypočujem najmä od zaslúžilých matiek – ale to, že má niekto tri deti, ešte neznamená, že vie, ako narábať s temperamnetným a výbušným dieťaťom. Tri pokojnejšie dievčatká, to je celkom iné kafe, ako hoci len jeden, ale zato riadny divoch. A osobne si myslím, že častokrát sme my mamičky oveľa kritickejšie, čo sa týka výchovných metód iných. Ľahšie zbadáme chybu inde. Všetko chce asi správny čas a vhodný prístup. Ale úplne sa viem vžiť do tých pocit, kedy sa človek hanbí a správanie svojho dieťaťa , hoci vnútorne vie, že nie je zlé, iba má blbý deň.

Pridavam sa suhlasne, nic lepsie ste nemohli napisat, mam take zive striebro doma vdaka za clanok, uz viem ze nemusim chodit po kanaloch a so zvesenou hlavou, ze to moje dieta podla nazoru skolky, rodicov super deti v skolke nekopiruje spravanie sa svojej matky-lebo tento nazor boluzial v nasom okoli prevlada, ze vidia ako moje dieta sa strka , kusne ine deturence, v skolke tak si tak myslia, ze mamka je agresivnej povahy. Este raz vdaka, adriana kosice

DAKUJEM ZA take super odozvy, ani neviete, ako to potesi, ked zistim, ze som napisala to, co ini potrebovali citat a pomoze im to… Este raz vdaka

Vďaka za úžasný článok, len škoda, že som niečo také nečítala pred 2 rokmi. Ušetrila by som si určite veľa sĺz a výčitiek voči sebe ako matke, ktorá nedokáže zvládnuť svoje dieťa. Aspoň vtedy som mala ten pocit. Tiež mám syna, ktorý vo veku 1,5 – skoro 3 roky bil všetkých okolo, štípal, ťahal za vlasy a hlavne strašne hrýzol. Hanbila som sa, nechcela som s ním chodiť ani von, len aby zas niekomu neublížil, nevedela som, ako ho to odučiť, nepomáhali prosby ani hrozby. Čo som sa ja vtedy naplakala, hlavne, keď som stretla nejakú supermatku so superdieťaťom, ktorému môj syn niečo urobil. Našťastie som mala kamarátky, ktor´mali staršie detičky a utešovali ma, že z toho určite vyrastie a mali pravdu. Už nehryzie a bije sa, len keď sa bráni, aj to málokedy, skôr sa sťažuje, že ho v škôlke občas starší chlapci bijú. Ale pochopila som, že naozaj nikdy netreba hovoriť nikdy, lebo prvorodená dcéra patrila práve k tým dobručkým anjelikom, s ktorými nie sú žiadne problémy a tiež som sa vtedy možno trocha odsudzujúco dívala na mamičky, ktorých deti ubližovali iným, že ich nevedia zvládnuť, že ja by som to nedovolila. A zrazu som bola v tej istej situácii ako oni a tiež som si s tým nevedela poradiť. Čas to však vyriešil za mňa a teraz sa práve na mamičky takých detí dívam s pochopením a snažím sa im dodať trocha optimizmu, lebo kto nezažil, nepochopí.