Ako sme si s kamarátkou vymenili deti

Štartuje domáca škôlka

Keď sa mi podarilo úspešne dokončiť prácu, dovariť obed a vypiť tretiu kávu, začalo mi to vŕtať hlavou. Niečo na tom je. To ticho, pokoj, pohoda.

Vytiahla som teda poloroztopenú čokoládu pre Majku a vybrala sa po dieťa. Vravím kamoške: „Počuj, čo keby sa zajtra hrali baby u nás? Nech nie som dlžná.“

Majka robila drahoty tak dlho ako ja. Na druhý deň sa teda návšteva zopakovala. Akurát v mojej réžii. Babám som v rámci letných horúčav napustila vodu do bazéna na balkóne, spoločne sme kreslili, skladali lego, dokonca asistovali pri varení a pečení.

Obe sa cítili dôležito a ani raz sa nepobili o hračku. Najviac ma prekvapilo, že aj mňa to s nimi celkom bavilo. Nebola to síce masáž a kokteil, ale zafungoval včerajší oddych a fakt, že mi nehrozili stresy a nedokončené povinnosti.

A spoločný čas celkom rýchlo ubehol. Kto to môže pri dvoch deťom povedať? Tým dňom sme zahájili našu súkromnú „domácu škôlku“.

Tajomstvo výchovy

Tretí deň sa celý program zopakoval. O deviatej nabehla moja slečna k Majke. V ruksaku voda, hračka, jogurt a čokoláda pre pani opatrovateľku. Ja šprintom naspäť domov.

Robiť, učiť sa, variť obed, zrýchlene upratať. O pol tretej naspäť pre dieťa, ktoré vyzeralo spokojné, šťastné, zamilované do svojej novej rodiny. Káva s kamoškou, kde sme poohovárali ostatné mamy, ktoré náš „systém“ neobjavili.

Na ďalší deň som zas mala deti ja. Šli sme na prechádzku a do kaviarne (čo bolo super, lebo deti ma ignorovali a venovali sa jedno druhému).

Doma som ich zabávala v montessori štýle – lúskali hrach, príborovým nožom (za môjho ostražitého dozoru!) krájali jahody a prestierali taniere na stôl. Kamoška zatiaľ upratala, nakúpila, objednala sa k lekárovi, vydýchla si a pol tretej mi pri káve zvestovala novinky zo sveta. 

Cez víkend bola „škôlka“ zavretá. Každá sme si nechali ratolesti doma. Tá moja mi pílila uši, kedy k nám príde jej spriaznená duša. No kedy, zlatino? Zase v pondelok.

Tento spôsob domácej škôlky, alebo ak chcete striedavej starostlivosti, sa ukázal ako zásadná pomoc aj v čase letných prázdnin, keď chýbala pomoc babky a ockovia zarezávali v robote. 

Oplatí sa vyskúšať!

Domáca škôlka, ktorú sme si vymysleli, pomohla mne aj Majke.

Konečne sme „lapili“ večne unikajúci čas, ktorý patril domácnosti, škole, práci, a úprimne, predovšetkým nám. Bez blbého pocitu, že naše deti sedia niekde v jasličkách, pred telkou, u svokry, ktorá kvôli opatrovaniu už stý raz odložila plevanie záhradky.

Pretože s malým kamošom, s ktorým sa dieťa vyhrá a vyjaší, je proste dobre. 

Obrovským plusom bolo, že deti mohli počas troch mesiacov, kedy náš program trval, vidieť dve domácnosti, a tak aj dva spôsoby, ako to v rodinách funguje.

Niekde spolu varili, niekde pomohli s upratovaním. Iné hračky, iné nápady, iné knižky. Tá mama, ktorá ich mala doma, dokázala bez pocitu, že zamešká povinnosti, stráviť hodiny hraním a čítaním.

A tá druhá zas mohla s rovnakým pocitom pracovať, ale sa aj zabaviť. Ja som sa takto napríklad vybrala po sto rokoch sama na plaváreň a načerpala energiu na ďalší rok. 

Celá výmenná starostlivosť fungovala najmä vďaka tomu, že sa deti už dobre poznali a párkrát sme si opatrovanie vyskúšali. Baby sú v rovnakom veku, čo znamená podobné nároky aj záujmy.

A hlavne my mamy sme sa spoľahli jedna na druhú. Že to dobre zvládne a má to zmysel. Že to všetkým prospeje a že vás tým možno inšpirujeme.

Je tu Nový rok a s ním čas záväzkov a výziev. Okrem chudnutia a väčšej trpezlivosti si dajte aj jednu materskú. Nájdite si opatrovateľskú spriaznenú dušu. Zmení vám život.

(11 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...