Škôlky v Rakúsku

Sťahovanie nabralo nový rozmer – už sa nesťahuje len za prácou, ale aj za lepším a lacnejším bývaním a lepšími podmienkami. Boom momentálne zaznamenávajú okrem Maďarska aj pohraničné oblasti Rakúska, no často sa Slováci sťahujú až do Viedne.

Zmena bydliska so sebou prináša pre rodinu aj rozhodovanie: do akej škôlky dať naše dieťa? Aké sú tam podmienky?

Bohatý výber

Na rozdiel od Slovenska, kde nájdeme prevažne štátne škôlky, niečo viac súkromných a po troche cirkevných či podnikových, je tento pomer v Rakúsku značne vyvážený. Len vo Viedni bolo v roku 2006 362 zariadení pre  deti, v ktorých bolo pre deti do 6 rokov 20 500 miest.  Do úvahy treba vziať aj možnosť dennej matky/otca  alebo súkromných opatrovateliek.

Polovicu zariadení prevádzkuje mesto Viedeň, aj keď je pravda, že podporuje istým spôsobom aj súkromné škôlky. Zariadenia sa delia na niekoľko základných skupín: sú tu mestské, privátne, cirkevné aj podnikové škôlky. Mnohé z nich majú dlhoročnú tradíciu a svoj štýl výchovy a prevádzky. Zaujímavosťou je napríklad škôlka na letisku Schwechat alebo tiež hojné škôlky pre pre zamestnancov nemocníc. Ostáva teda už len na rodičovi, jeho predstavách a hlavne na jeho peňaženke, kam dieťa umiestni.

Čo za to?

Keďže povinná školská dochádzka sa začína v Rakúsku až základnou školou od 6. roku dieťaťa, väčšina nákladov na škôlku je na vrecku a rozpočte rodičov. Rozdiely sú značné, aj keď existujú – v každom type škôlok inak – určité sociálne zvýhodnenia alebo zľavy vzhľadom na príjem rodičov alebo pre mnohopočetné rodiny. Škôlka teda môže stáť rodiča aj nič aj 400 Euro mesačne. Záleží tiež od toho, či je dieťa v škôlke na celý deň alebo len na pol dňa a či má stravu alebo nie.

Podľa informácií dlhoročnej au-pair vo Viedni štátna škôlka vo Viedni vypýta od rodiča cca 60 Euro, k čomu ale treba pripočítať poplatok za stravu. Ak nemá rodič trvalý pobyt v Rakúsku, suma sa môže vyšplhať až na 300 Euro plus strava.  Škôlky typu KIWI pýtajú za celodenný pobyt so stravou 278 Euro, v súkromnej škôlke Archa Noah sa poplatky šplhali spolu s registračným poplatkom na úctyhodných cca 560 Euro so stravou a to treba ešte počítať so zaškoľovacím poplatkom v skúšobnej dobe vo výške 95 Euro.

Súkromná škôlka ponúka aj služby navyše – napríklad vyzdvihovanie zo škôlky alebo anglickú triedu, ktoré však znamenajú ďalšie, nie malé poplatky. Cirkevná škôlka pýta na mesiac cca 285 Euro so stravou. Podnikové škôlky majú svoje tarify závisiace od príjmu rodiča – preto je dobré sa o ich príspevku na škôlku informovať priamo tam. Ušetriť sa dá na strave – ak ju zabezpečíte pre dieťa sami alebo ho beriete na obed domov (samozrejme, môže sa vrátiť na poobedňajšie aktivity, ale tu už treba počítať poplatok za celodenný pobyt), alebo dať dieťa len na poldenný pobyt, čo je ale v prípade zamestnaných rodičov skôr nepravdepodobné.

Priestory

Porovnávať hlavne tie viedenské štátne škôlky s našimi je jednoznačne v ich neprospech. Škôlky bývajú zriaďované v normálnych bežných bytoch v zástavbe mesta, akurát sú uspôsobené podľa rozlohy na počet detí. Skupina detí, maximálne 25, potrebuje cca 100 – 150 m2 plochy podľa predpisov. V škôlke musí byť spoločná miestnosť, hygienické zariadenia, komora, kuchyňa a komora. Tým, ktorí boli zvyknutí na slovenské samostatné budovy s obrovským priestorom a vlastným ihriskom, to môže prísť zaťažko: podľa predpisov materská škôlka nemusí mať vlastné ihrisko, stačí, ak je nejaké v dosahu a sú oprávnení ho spoluužívať.

Systém fungovania

Prihlasovanie do škôlky je zhruba v rovnakom termíne ako na Slovensku a platí na ďalší školský rok. Vo všeobecnosti sú však škôlky – hlavne tie lepšie – vychytené a bežne sa stáva, že sa do nich treba prihlásiť už po narodení dieťaťa. Prihlásenie detí je možné aj kedykoľvek v priebehu školského roku – závisí však od voľných miest, čo značne obmedzuje výber a rozhodovanie rodičov.
Na jednu skupinku detí – teda 25 – pripadajú dve učiteľky, k tomu je poruke vždy jedna zaskakujúca učiteľka. Posuny počtu detí v skupinke sú dané aj typom škôlky, vekom detí a zameraním.
Čo sa týka adaptácie, vo väčšine štátnych škôlok prebieha mesačný adaptačný proces, kedy dieťa môže byť v škôlke s rodičom. V prípade súkromných škôlok je ale tento čas spoplatnený.
Program a naplnenie času pre deti v škôlkach veľmi závisí od typu škôlky a od jeho vedenia: sú škôlky, ktoré sú aktívne, a ponúkajú množstvo aktivít, ktoré nie sú ďalej spoplatnené, veľa však závisí aj od spolupráce rodičov so škôlkou. Mnoho škôlok ponúka hudobnú, výtvarnú alebo telesnú výchovu, jazyky aj v bilingválnej podobe, sú škôlky, ktoré často chodia na exkurzie a výlety.

Toto všetko je dobré si presondovať osobne, možno aj na základe skúseností Sloveniek na našom diskusnom fóre:

Skolka v Rakusku.

Ak ste boli zástancom spoločnej stravy detí, tak tu treba skôr počítať s tým, že desiatu vo väčšine prípadov chystá rodič, rovnako ako aj pitný režim. Čo sa týka obedov, sú škôlky, ktoré obedujú v reštauráciách, ale aj také, kde je systém kolobehu „rodičovskej kuchyne“ – teda, že podľa rozvrhu má každý rodič x-dní v roku službu, kedy sa postará o obed alebo desiatu pre celú škôlku.  O všetkých týchto veciach je ale dobré sa informovať priamo pri návšteve škôlky.

Čo prekáža?

Určite je to problém jazykový: deti ešte mnohokrát po nemecky nevedia, dospelí – tak rodičia ako aj učiteľky – neovládajú ten „druhý“ jazyk, aby sa mohli dorozumieť. Podľa informácií sa už v prihraničných mestečkách a dedinkách učia aj učiteľky slovenčinu, aby mohli lepšie komunikovať.
Tým mamám, ktoré kvitujú obedňajšie spanie detí v škôlke, môže jeho absencia vyraziť dych. Rovnako, ako niektoré praktiky učiteliek či vedenia škôlky, ktoré tiež vypovedajú o tom, aká škôlka je. Zo skúsenosti jednej mamičky žijúcej v Rakúsku s malými deťmi: bolo jej zvláštne, že herná plocha je rozdelená na štyri časti… a v každej časti sa smelo hrať len s jedným typom hračiek. Kto mal bábiky, nemohol prekročiť hranicu do „stavebnicovej“ alebo „kuchynskej“ kocky… učiteľky to odôvodňovali  učením detí životnému systému, ťažšie bolo vysvetliť dieťaťu, prečo nemôže nakŕmiť svoju bábiku.
Všetko má však svoje klady aj zápory – a to platí aj o rakúskych škôlkach. Deti si zvyknú dosť rýchlo, jazyk sa na ne – na rozdiel od rodičov – lepí a v krajnom prípade sa dá škôlka zmeniť. Nakoniec – nie je málo rodičov, ktorí deti vrátia do klasickej slovenskej škôlky…
Mária Kohutiarová