Špecifická (vývinová) porucha pravopisu – dysortografia

Nepatrí sem celá oblasť gramatiky, ale najmä zámena krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, zamieňanie, pridávanie písmen, slabík a slov.

Väčšina detí dosahuje v puberte veku primeranú úroveň gramatiky, slovotvorby, flexie (ohýbania) a syntaxe (skladby) slovenského jazyka, ktoré dovtedy uplatňovali v hovorenom prejave. Hovorená reč predstavuje zvukový systém znakov a signálov, ktorý nie je totožný so systémom platným pre písanú reč. Pri písaní a čítaní ide o vzťah zvukového celku (hovoreného slova) k symbolickému prepisu do ustálených grafických znakov (písmen). Každá ťažkosť vo zvukovej (čítanie) alebo grafickej (písanie) zložke písanej reči môže presiahnuť aj do oblasti gramatiky.

Rozvoj porozumenia gramatickým pravidlám a vetnej stavbe závisí aj na spôsobe výučby, ale vždy prechádza určitými vývinovými fázami. Každé dieťa je najprv v používaní gramatických pravidiel neobratné, nepresné a naviazané na konkrétny kontext. U detí s dysortografiou však tieto ťažkosti pretrvávajú a chýba im kompetentnosť ďalej ich rozvíjať. 

Dysortografia sa často vyskytuje s dyslexiou, kde predstavuje hlbšiu, základnejšiu poruchu, ktorá často pretrváva, aj keď sa ťažkosti s čítaním zmiernia alebo takmer úplne odstránia. 

Príčiny

Tak ako každá špecifická porucha učenia, aj základ dysortografie tvoria drobné postihnutia rôznych oblastí mozgu, resp. poruchy koordinácie a integrácie týchto funkcií.

Dysortografia sa prejavuje nasledujúcimi dielčími príznakmi: špecifické poruchy reči, nevyhranená lateralita, ťažkosti v koordinácii oko – ucho – ruka, poruchy v sluchovom vnímaní, poruchy v schopnosti správne vnímať a reprodukovať rytmus, poruchy koordinácie senzomotorických a kognitívnych funkcií (dieťa nie je schopné koordinovať písanie a zmysel písaného textu), celkové pomalšie tempo spracovania informácií dieťaťom, pomalé písanie, ťažkosti v jemnej motorike, kŕčovité držanie pera/ceruzky, nedostatočná kapacita krátkodobej pamäte (dieťa nevie udržať slovo v pamäti, kým ho napíše).

Dysortografia môže mať pôvod aj v prepojení na poruchu ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou). V tomto zmysle poruchy klasifikujeme ako chyby z nepozornosti alebo ako chyby spojené s hyperaktivitou, kedy rýchlosť čítania/písania neumožňuje integrovať deje potrebné pre uplatňovanie pravopisu. Deti rýchlo píšu a nestíhajú pritom „myslieť”. Často píšu samé „y” alebo pridávajú k „n” nožičku („m”), čo pre nich prináša lepšie grafomotorické uvoľnenie.

Vynechávanie alebo pridávanie písmen v slove, pokiaľ nemá dieťa problémy v sluchovej analýze a syntéze, tiež býva skôr príznakom narušenej pozornosti ako dysortografie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že deti s dysortografiou mávajú ťažkosti aj s učením cudzích jazykov. 

Psychologická diagnostika dysortografie

Samotná diagnostika začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom, spracovaním osobnej a rodinnej anamnézy a zhodnotením správy od učiteľa. Potom nasleduje samotné vyšetrenie dieťaťa.

Používanými metódami na zisťovanie dysortografie sú špeciálne zostavený diktát a upravené texty na opisovanie, určené pre deti 1. – 6. ročníka ZŠ.

Diktát umožňuje zachytiť neistotu dieťaťa v sluchovej analýze slovných celkov na hlásky, nedostatky v sluchovom rozlišovaní artikulačne blízkych hlások, ako aj ich poradie. Ďalej tempo, výkyvy vo výkone, typické chyby a posúdenie ich výskytu z hľadiska času. Pri diagnostike porovnávame školské zošity s domácimi.

Opisovanie textov zase pomáha pri presnejšom identifikovaní nedostatkov najmä v oblasti zrakového vnímania.

Za dysortografické sa hodnotia chyby:

a)      zámeny tvarovo (zrkadlovo) blízkych písmen (b/d, a/e,…),

b)      zámeny iných tvarovo blízkych písmen (m/n, k/h, h/n,…),

c)      zámeny písmen označujúcich zvukovo blízke hlásky (d/t, z/s,…),

d)      zámeny tvrdých a mäkkých hlások a slabík (d/ď, t/ť, dy/di,…),

e)      chyby na základe ťažkostí so sluchovou analýzou slov na         slabiky a hlásky (štvrtok/ švrtok,…),

f)        chyby z nedostatku sluchového rozlíšenia dĺžky samohlások, zo zanedbávania interpunkčných znamienok pri písaní,

g)      chyby z vynechávania alebo komolenia koncoviek, z utvárania nezvykle skracovaných slovných podôb,

h)      nepresný slovosled, ťažkopádne formulácie,

i)        niekedy pri ťažkom stupni poruchy dieťa nedokáže odlíšiť ani hranice jednotlivých slov vo vete.

Terapia

Pri náprave dysortografie sa zameriavame na rozvoj jednotlivých schopností.

1. cvičenia na sluchovú analýzu a syntézu (skladanie a rozkladanie slov):

Dieťa sa cvičí v rozlišovaní stavby slova, t.j. ktorou hláskou sa slová líšia (napr. babka – bábka); tvorí slová z kociek, ktoré majú na svojich stranách písmená; rozkladá slová na slabiky, rozkladá slová na hlásky (tvorí z nich nové slová, tvorí nové slová pridávaním alebo odoberaním hlások (rak, mrak) a pod.

2. cvičenia na zrakové rozlišovanie:

Dieťa vyhľadáva rozdielne a rovnaké obrázky, skladá a dokresľuje obrázky; spája rovnaké písmená, ktoré sú však inak tvarovo napísané, vyhľadáva písmená na pozadí a pod.

3. cvičenia na  rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások

Dľžka samohlások sa môže znázorňovať graficky (krátka = bodka, dlhá = čiara) alebo pomocou bzučiaku. Deťom pomáhajú aj rytmické cvičenia. Nakoniec dopĺňajú samohlásky do textu.

4. Cvičenia na rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík:

Rodič predčítava tvrdé alebo mäkké slabiky a dieťa opakuje a ohmatáva tvrdú alebo mäkkú kocku. Potom slabiky dieťa dopĺňa do slov a textu.

5. cvičenia na rozlišovanie sykaviek (s, c, z, š, č, ž) :

Rozlišujú sa sykavky v slabikách, v slovách a v texte.

6. cvičenia na rozlišovanie b/d/p:

Písmená sa rozlišujú napr. pomocou farebných kociek, kde písmeno, ktoré si dieťa mýli, má určitú farbu. Potom dieťa v texte farebne vyznačuje písmená, ktoré si pletie.

Deťom s dysortografiou vyhovuje ústne skúšanie. Pri písomných prácach uprednostňujeme doplňovanie, testy a počítačové programy pred písaním dlhých súvislých celkov.

 

Súhrnný článok o Špecifických vývinových poruchách nájdete tu.

Literatúra:

Kondáš, O. a kol.: State z klinickej psychológie. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava 2002

Svoboda, M. (ed.) – Krejčířová, D. – Vágnerová, M.: Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Portál, Praha 2001

(16 hlasov, priemerne: 3,60 z 5)

Loading...