Špecifické (vývinové) poruchy učenia – dyspinxia, dyspraxia a dysmúzia

Najznámejšie sú poruchy ako dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia. V praxi sa môžeme stretnúť aj so spoločensky menej závažnými špecifickými poruchami učenia, ako sú dyspinxia, dyspraxia a dysmúzia.

Môžu však tvoriť podklad pre vyššie uvedené poruchy. V krátkosti sa im budem venovať.

Dyspinxia

Dyspinxia je špecifická porucha kreslenia. Poznanie a posúdenie úrovne kreslenia pomáha predvídať najmä dysgrafiu.

• Vyznačuje sa neobratným držaním a narábaním s ceruzkou alebo štetcom.
• Dieťa ťažko usmerňuje pohyb ruky pri kreslení čiar, zmene smeru čiary, pri kreslení podľa kontúr.
• Čiary často preťahuje, nedodržiava vyfarbovanú plochu.
• Ťahy pri kreslení sú kŕčovité, neisté.

Závažnejším problémom pri dyspinxii je neschopnosť zobraziť určitý objekt – dom, strom, postavu, alebo napodobniť nejaké kompozície.

Kresebný prejav je na veľmi nízkej úrovni, niekedy až bizarný a prezrádza narušenie názorovej orientácie dieťaťa. Porucha môže mať pôvod v postihnutí vizuálnej a/alebo motorickej oblasti.

Pri diagnostike sa využívajú testy obkresľovania.

• Úlohou dieťaťa je napodobniť predlohy (postupuje od jednoduchých po zložitejšie), ktorú má stále pred sebou – môže neustále kontrolovať správnosť svojho postupu. Kreslí napr. kruh, kríž, trojuholník, hviezdu.

• Ak dieťa v obkresľovaní zlyháva, treba zistiť, ktorá oblasť nie je dostatočne rozvinutá. Môžeme sa ho spýtať, či nakreslilo obrázky rovnaké ako predloha, ktorý sa mu nepodaril a v čom sa líši. Ak to vie dieťa zrakovo posúdiť, problém bude v oblasti motoriky. Ak to vizuálne nerozpozná, ide pravdepodobne o nedostatky v oblasti zrakovej percepcie.

Náprava spočíva v rozvíjaní jemnej motoriky. Možností je naozaj veľa. Od

• uvoľňovacie cviky
• navliekanie korálkov,
• skladanie lega a iných drevených či plastových stavebníc,
• skladanie puzzle,
• hranie sa s malými loptičkami
• motivované cviky s prstami ruky (lúskanie, „solenie“, „drobenie“, sťahovanie a rozťahovanie, vyklopkávanie,…)..

Už vyššie uvedené činnosti na rozvoj motoriky pomáhajú zdokonaľovať aj zrakové vnímanie. Ďalej sa detí pri hre pýtame:„Čo je nové? Čo sa zmenilo? Čo je hore/dole? Čo je rovnaké/odlišné?“

Dyspraxia

 

Dyspraxia je špecifická porucha motorickej funkcie, pri ktorej je výrazne postihnutá pohybová koordinácia.

Porucha nemá súvis s detskou mozgovou obrnou, ani s mentálnou retardáciou. Ide skôr o neurovývinovú  nezrelosť najčastejšie v dôsledku komplikácií počas pôrodu.

• Dieťa má ťažkosti s koordináciou, osvojovaním, plánovaním a vykonávaním pohybov. Prejavuje sa to nešikovnosťou, neobratnosťou pri pohyboch.
• Dieťa si s námahou osvojuje nové pohyby, v telesnom cvičení je pomalé, často má k nemu nechuť.
• Na telesnej výchove má problémy pri hádzaní loptou, na gymnastike, pri udržaní rovnováhy.
• Nevie cvičiť do rytmu alebo koordinovať cvičenie spolu s ostatnými deťmi.
• Je nešikovné aj v oblasti jemnej motoriky –  pri strihaní s nožnicami, navliekaní korálkov, nite, pri strihaní a lepení.

Dyspraxia tvorí podklad pre dysgrafiu, dyspinxiu a aj artikulačnú neobratnosť v reči.

Diagnostika využíva testy hrubej a jemnej motoriky.

• Pri hrubej motorike sa sleduje statická a dynamická koordinácia, presnosť a spojenie pohybov horných a dolných končatín a ich vzájomná koordinácia (napr. hádzanie tenisovej loptičky, chôdza po čiare, po špičkách, státie na jednej nohe a pod.).
• Pri jemnej motorike sa  využívajú kresebné a obkresľovacie testy.

Náprava zahŕňa podporu rozvoja v oblasti jemnej motoriky (viď vyššie uvedenú nápravu pri dyspinxii) a v oblasti hrubej motoriky:

• nacvičovanie chôdze do strán, dopredu, dozadu, po rovnej a kľukatej čiare.
• Ďalej skákanie škôlky, cez švihadlo, či cez gumu.
• Treba podporovať dieťa v osvojovaní si základov jednotlivých športov. Samozrejme, nerobíme to kvôli výkonu, ale kvôli rozvoju motoriky a sebavedomia dieťaťa. Nezabudnime ho za každý, čo i len malý pokrok oceniť a povzbudiť do ďalšieho snaženia.

Dysmúzia

Dysmúzia je špecifická porucha narušenia hudobných schopností. Porucha sa môže prejavovať ťažkosťami v:

a)      receptívnej zložke: ako neschopnosť správne rozoznávať tóny a melódie (hudobná „hluchota”) či určovať zvukovú podobu hudobných nástrojov,

b)      expresívnej zložke: ako nesprávne hlasové vyjadrovanie tónov, melódií a piesní („falošné spievanie”)

c)      motorickej zložke: patria sem ťažkosti vokálne alebo inštrumentálne.  Pri vokálnych ťažkostiach je narušená schopnosť spievať, pri inštrumentálnych neschopnosť naučiť sa hrať na hudobnom nástroji (neobratnosť pri prstoklade, pri hraní so sláčikom).

Ďalej rozoznávame lexickú a grafickú dysmúziu, t.j. poruchu v čítaní, resp. písaní hudobného notového záznamu.Dysmúzia nie je, keď dieťa používa tzv. spevavú reč. Vtedy sa jedná o poruchu intonácie a rytmu reči pri hovorení a prednese veršovaných útvarov – dysprozódiu. 

V diagnostike sa využíva Test hudobných schopností. Dieťa v ňom rozlišuje výšku tónov, analyzuje akordy a skúša sa jeho pamäť na tóny a rytmus. Tento test umožňuje sledovať vývin hudobných schopností a môže byť prostriedkom na výber detí do základných umeleckých škôl.

Nápravou dysmúzie sa psychológovia ani špeciálni pedagógovia nezaoberajú. Je to spoločensky nezávažná porucha učenia, ktorá aj bez nápravy umožňuje dieťaťu (dospelému) mať radosť z hudby a viesť plnohodnotný a úspešný život.

Na hodinách hudobnej výchovy sa do výsledného známkovania berú do úvahy snaha, záujem a hudobné vedomosti. Individuálny spev nie je podmienkou, tu by mal učiteľ pri menej nadaných deťoch, resp. deťoch s dysmúziou využiť svoj pedagogický takt, aby ich zbytočne netraumatizoval.

Literatúra:

• Kondáš, O. a kol.: State z klinickej psychológie. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava 2002
• Svoboda, M. (ed.) – Krejčířová, D. – Vágnerová, M.: Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha, Portál 2001
• Říčan, P. – Krejčířová, D.: Dětská klinická psychologie. Grada, Praha 1997