4. december – Sviatok sv. Barbory

Ešte 20 dní do Vianoc

Príbeh o svätej Barbore je smutný.

Žila v treťom storočí v Nikomédii v Malej Ázii, dnes je to turecké prístavné mesto Izmir. Jej otec bol bohatý pohan, ktorý aby svoju krásnu a múdru dcéru uchránil od všetkých nástrach sveta, a najmä od kresťanstva, ju zavrel do špeciálnej a luxusnej veže, ktorú dal pre ňu postaviť a kde ju v zajatí držal.

Zomrela vo veku asi dvadsať rokov, keď ju vlastný otec potom, čo sa ju márne pokúšal odhovoriť od kresťanstva, odsúdil na mučenie a napokon jej sám sťal hlavu. Na čo bol zasiahnutý bleskom a zomrel.

V stredoveku bola sv. Barbora zaradená medzi 14 najväčších pomocníkov v núdzi.

Barborky

Dodnes je v obľube zvyk rezania tzv. barboriek, tj. čerešňových vetvičiek, narezaných presne na 4. decembra, ktoré keď sa dajú do vázy s vodou, tak na Vianoce zakvitnú. Nezabudnime brať ohľad na prírodu. Kľudne to môžu byť aj vetvičky z iných ovocných stromov.

Traduje sa, že ak vetvička zakvitne, dievča sa do roka vydá. A ak si na každú narezanú vetvičku napíše meno chlapca, a tak ju dá do vázy, jej milý sa stane ten, ktorého vetvička zakvitne ako prvá.

Sv. Babrbora je patrónkou veží, baníkov (raz sa pred rozhnevaným otcom schovala do jaskyne), roľníkov, architektov, stavebných robotníkov, zvonárov, kováčov, zajatcov, delostrelcov.

„Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc“.

„Svätá Barbora ťahá sane do dvora“.