Prišlo na svet medzi nás a už malo 100 miliárd mozgových buniek. Našou úlohou je podporiť ich rozvoj – pretože práve ich opakovaným používaním zabezpečíme, že prepojenia medzi nimi ostanú trvalé.
Počet mozgových buniek a tým aj prepojení, akoby vzájomných cestičiek, rastie neuveriteľným tempom – a práve pomocou fantázie môžeme vynikajúco podľa usmernení odborníkov v prvých troch rokoch „naštartovať“ mozog tak, aby sme napomohli rozvoju inteligencie svojho dieťaťa.
Ako na to?
Toto je prvá otázka, ktorá nás napadne, pretože si – samozrejme – vôbec nepamätáme, aké podnety sme my v tomto období dostávali. Rada znie úplne jednoducho: robte všetko so svojím batoľatom.
Spievanie, kreslenie, maľovanie, hranie, rozprávanie, čítanie, používanie rôznych druhov chôdze, komentovanie a skúšanie jedla – toto všetko stimuluje rozvoj mozgu.
Nové zvuky a nové podnety vyvolávajú v dieťati nové pocity a otvoria jeho myseľ pre ďalšie poznávanie nového a vzrušujúceho sveta.
Nebojte sa aj vy pri tom mierne „utrhnúť“ a vytvoriť imaginárne situácie či prevteliť sa do postáv alebo zvierat, ktoré deťom pomôžu počas jednoduchej hry alebo komunikácie rozvinúť nové schopnosti.
Stačí sa len zahrať na mačku a myš, na Janka a Marienku… alebo byť trebárs levom z Knihy džunglí. Práve takýmto spôsobom otvárate dieťaťu cestu do jeho predstavivosti a tým aj k rozvoju jeho myslenia.
Pre tých, ktorí potrebujú návod
Problém samozrejme nie je v tom, že by vaše batoľa bolo málo nápadité a chtivé. Skôr je to o tom, že mnoho dospelých – ani ako rodičia – nevedia, z ktorej strany túto úlohu uchopiť.
Vynikajúcim spôsobom rozvoja predstavivosti je čítanie príbehov o neznámych krajinách a tiež pozeranie obrázkových knižiek s množstvom vysvetlení a opisov, ktoré rozširujú obrazovú predstavivosť a slovnú zásobu dieťaťa.
Práve v tomto období, kedy dieťa ešte nesleduje spolu s vami presný obsah textu, lebo ešte nevie čítať, je dobré popustiť uzdu a nebáť sa pridať k písanému textu aj niečo navyše z vašej hlavy alebo z fantázie: vymýšľať si príbehy, mená, situácie, ktoré nám prídu – samostatne alebo aj spolu – na um pri pozeraní.
Možno nedočítame knihu, ale zažijeme kopec zábavy a budeme prekvapení z toho, čo všetko sa ukrýva v našom dieťati.
Nehovorme mu: toto nie je pravda, tak to naozaj nie je – je to predsa hra, a v nej môže byť aj ružový lev alebo víla, ktorá má šaty zo samých čerešní.
Nebojte sa v rámci takýchto novovymyslených príbehov meniť hlasy, vymýšľať zápletky deja a špekulovať, čo sa asi môže ďalej stať. Povzbuďte dieťa, aby samo dokončilo príbeh a porovnajte ho s vašou predstavou o tom, čo sa mohlo stať. Vynikajúcim tipom je zapojenie postavy vášho dieťaťa do príbehu, ktorý práve vymýšľate.
Pri takýchto hrách sa čoskoro pripravte na to, že vaše batoľa bude prichádzať za vami s vlastnými historkami – možno s x-tou kópiou pôvodného, alebo s úplne novým príbehom.
Vychutnajte si každý jeden úplne pozorne a dajte dieťaťu pocítiť, že oceňujete jeho originalitu.
Pozor: nepoužívajte pre takéto hry televízor ani mobil, ani iné médiá – oberajú dieťa práve o proces vizualizácie deja a situácie, čo znamená brzdu pre rozvoj jeho fantázie.
