O deťoch a psoch tentoraz inak…

Katarína Chudíková 14
Dieta a pes

Veľmi rada si vždy prečítam príspevky, ktoré hovoria pozitívne aj negatívne o vzťahu dieťa – pes, preto by som aj ja rada jeden pripojila. Celkovo ma psi vždy veľmi zaujímali a teraz, keď som na materskej tak ma samozrejme zaujímajú aj deti. Sú maminy, ktoré s láskou rozprávajú o tom ako krásne ich maznáčik prijal do rodiny bábätko, ako vrčí keď sa len niekto nahne nad jeho postieľku, naopak sú maminy, ktoré hromžia na špinavé trávniky a sú aj také ktoré pred príchodom svojho dieťaťa dali psíka radšej utratiť, alebo také, ktoré majú zo psov strach a pýtajú radu ako nepreniesť ten strach na dieťa a ako ho naučiť so psom vychádzať. Nechcem žiadnu z nich kritizovať ani chváliť, každá má svoju pravdu a je ľudské, že každý sme iní a každý máme právo slobodne sa rozhodnúť komu svoj čas v živote venujeme.

Keď mal môj syn zhruba 1,5 roka som sa rozhodla svoj čas venovať ešte aj psovi a to nie hocakému. Je to čierny labrador, ktorého budúcnosťou má byť vodiť nevidomého človeka a my sme sa stali jeho vychovávateľskou rodinou. Snažíme sa pripraviť tomuto šteniatku najmä príjemné detstvo, plné zábavy ale s tým, že ho naučíme čo je dovolené a čo zakázané v bežnom živote s ľuďmi.

Okrem základných návykov správania sa v byte, ho učíme aj základné povely ako ku mne, miesto, sadni, ľahni, zostaň, dones, fuj a pod. Myslíte si, že to zaberie veľa času? Ste na omyle, na budúcich vodiacich psov sa vyberajú tie najkontaktnejšie, najjemnejšie a psychicky najvyrovnanejšie šteniatka, tak jeho výchova a výcvik je pre mňa skôr príjemná zmena doterajšieho života. Psíka privykáme na rušný mestský život, davy ľudí, na rôzne typy schodov, rámp, výťahov, na rôzne dopravné prostriedky, jednoducho vodíme ho so sebou všade tam, kde ho vďaka jeho postroju ako budúceho vodiaceho psa pustia. Považujem to za veľkú výhodu, nakoľko takto môžeme spojiť jeho pracovnú vychádzku s vybavením si niečoho na úrade alebo nákupom.

Presné informácie, čo robiť so psami, vždy dostaneme na cvičeniach, ktoré organizuje Výcviková škola pri ÚNSS v Bratislave zhruba raz za dva týždne. Veľa sa tam naučím o povahe a výcviku psa a súčasne si oddýchnem od materských povinností. Skúsené trénerky nám tam pomáhajú zvládnuť výchovu každého psa osobitne, nakoľko každý je naozaj iný, tak ako deti.

Výchova a prístup k psíkovi v prvom roku jeho života je najdôležitejší, opäť tak, ako u dieťaťa, pretože skúsenosti z tohto obdobia najviac formujú jeho povahu, ktorá dáva základ jeho ďalšej kariére ako vodiaceho psa. Preto je vychovávateľstvo týchto psíkov veľmi zodpovednou úlohou. Ak porovnám výchovu psa a dieťaťa, sú veľmi podobné, najmä tým, že pozitívnou motiváciou sa dajú dosiahnuť divy, ale predsa len mi pripadá výchova psa o niečo jednoduchšia, pretože pes musí poslúchať, u dieťaťa je vhodnejšie ak spolupracuje.

Výhod vychovávateľstva je veľa. Spolužitím dieťaťa a psa sa učí nielen dieťa vychádzať so zvieratami, ale aj naopak pes spoznáva čo môže čakať od ľudského mláďaťa. Mladším deťom je pes akousi náhradou súrodenca, staršie deti sa pri psovi učia zodpovednosti a celkovo pre rodinu je pes prirodzeným ťahačom od televízora do prírody a kondičným trénerom.

Ich spoločnou výchovou môžete veľa získať, čo závisí samozrejme od povahy a potrieb Vášho dieťaťa aj psa. Vedecké štúdie dokazujú, že z detí, v ktorých rodinách bol pes členom domácnosti vyrástli viac empatickejší, emocionálne vyrovnanejší /zrelší/ ľudia, ktorí lepšie nadväzovali kontakty a dokázali sa rýchlejšie začleniť do kolektívu. Okrem toho sa domnievajú, že citový vzťah, napríklad ku psovi, pomáha uvoľňovať proteín interferón, ktorý posilňuje imunitný systém.

Je pravda, že budete musieť častejšie vysávať, ale vďaka psíkovi sa dá spoznať veľa susedov a stretnúť sa s mnohými zaujímavými ľuďmi. Nevraviac o tom, že s takýmto psom nie sú spojené žiadne materiálne náklady a dokonca sú zabezpečené už spomínané cvičenia, vďaka ktorým nebudete patriť k psíčkarom ktorých pes zjavne neposlúcha a ktorí si po svojom psovi nevedia upratať.

Najčastejšou otázkou, ktorú dostávam je, či mi nebude smutno, keď psíka budem musieť vrátiť. Áno bude mi smutno, ale myslím si, že to je taká príprava na odchod detí z domu. Proste psík ide na univerzitu a potom pracovať… Naopak z tohto plynie obrovská výhoda, že nie ste na potreby psa viazaní zhruba 10 rokov. Po roku môžete nastúpiť do práce bez toho, aby ste museli každý deň bežať domov vyvenčiť psa. Alebo sa tak ako ja, týmto tak nadchnete, že budete chcieť zobrať ďalšie šteniatko na výchovu. Najdôležitejšie ale je, že výchovou takéhoto psíka značnou mierou prispejete k podstatnému zvýšeniu kvality života človeka, ktorý prišiel o zrak – o najdôležitejší zmysel pre každého z nás.

Ak chcete vedieť viac podrobností o vychovávateľstve vodiacich psov, prípadne ak ste z Bratislavy a máte záujem stať sa dobrovoľným vychovávateľom môžete sa obrátiť na pracovníčku výcvikovej školy, t.č.: 0911 119 397, prípadne na e-mailovú adresu: guidedog@unss.sk.

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 2,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ja nemusim mat svojho psa. Ked idem s malym (tiez 1,5 rocnym synom) von, tak tam mame psov habadej. Nemusim ho mat este aj doma. Neviem si predstavit co by moj drobcek robil, keby ma videl zbierat hovienka po nasom hypotetickom psickovi- asi by to robil aj on a nie velmi hygienickym sposobom. TOUTO CESTOU VYZYVAM VSETKYCH PSICKAROV, ABY UPRATOVALI PO SVOJICH MILACIKOCH EXKREMENTY A ABY S TYM MOJE DIETA NEMUSELO PRICHADZAT NA KAZDOM KUSKU TRAVY DO STYKU.

  2. ahojte,som velmi rada ze sme sa vsetci zhodli ze dieta a pes ide do kopy. stretavam sa totizto s velmi castou otazkou “a to vam je jedno dieta malo ked mate aj psa?” takze aj tu som cakala taku odozvu….akurat ma trochu mrzi ze malokto zareagoval prave nato kvoli comu som to pisala,aby som zistila ci su este ludia ochotni v dnesnej dobe obetovat trochu svojho volneho casu psikovi,ktory v podstate nebude ich navzdy,ale iba rok. preto ak este niekto bude citat tento clanok prosim reagujte skor nato preco ano preco nie takehoto psa. staci hypoteticky,nechcem od vas aby ste si ho hned brali domov..:-) ale aj tak dakujem za kazdu odozvu..katka

  3. tiez patrime medzi majitelov psika a prave cakame na prichod nasho prveho babatka.nas pes ma uz dva roky,ale myslim si ze ked je psik vychovany a ovladatelny,nebude to problem ani pri malom babätku.samozrejme si budeme musiet vytvorit nejake pravidlá,ale bude to ok.potom sa ozveme s vlastnou skusenostou.a inak,náš pes sa má ako prasiatko v žite,aj ked´ byvame v byte.chodime von aspoň 3 krát za deň a berieme ho prakticky všade.je malého vzrastu tak sa to dá.pa

  4. Presne toto sa mi nepáči. Keď si susedia obstarali psa a idú s ním von iba dva razy do dňa po 15minút. Celý deň sú v ráci a on chudák zavretý v byte. Skučí tak žalostne… Aspoň mne sa to zdá ako plač. Neverím, že si psy zvyknú akože pospevoť a tak si krátiť chvíľu. Mňa štve to, ak si niekto obstará akékoľvek zvieratko bez akejkoľvek nezodpovednosti. Ja by som vtedy… pif!!!

  5. Presne toto sa mi nepáči. Keď si susedia obstarali psa a idú s ním von iba dva razy do dňa po 15minút. Celý deň sú v ráci a on chudák zavretý v byte. Skučí tak žalostne… Aspoň mne sa to zdá ako plač. Neverím, že si psy zvyknú akože pospevoť a tak si krátiť chvíľu. Mňa štve to, ak si niekto obstará akékoľvek zvieratko bez akejkoľvek nezodpovednosti. Ja by som vtedy… pif!!!

  6. Presne toto sa mi nepáči. Keď si susedia obstarali psa a idú s ním von iba dva razy do dňa po 15minút. Celý deň sú v ráci a on chudák zavretý v byte. Skučí tak žalostne… Aspoň mne sa to zdá ako plač. Neverím, že si psy zvyknú akože pospevoť a tak si krátiť chvíľu. Mňa štve to, ak si niekto obstará akékoľvek zvieratko bez akejkoľvek nezodpovednosti. Ja by som vtedy… pif!!!

  7. Evca: vazne? smile celkom seriozne si to napisala, ono to urcite nie je len sladke spoluzitie, chce to respekt, mali sme kedysi maleho bradaca a ako starsi uz bol aj nervoznejsi. ale apsonsa dieta nauci citat mimiku psa, zide sa to pri stretnuti s cudzim..

  8. Ved ten odkaz od KatkyB na http://www.havino.net je môj smile. Naozaj, psa k deťom vrelo odporúčam, ale pozor, nie je to len zábava, je to životný štýl na veľa rokov, bez dňa výnimky. Aška má len 6,5 r., no ja už teraz spomínam na to, ako mi bolo smutno tých pár rokov, kým sme ju nemali smile.

  9. pre araearwen: ja som, okrem slona, chovala kadečosmileteraz máme ešte jedného “firemného” psa, ten sa nehodí ani k deťom, ani do paneláku. ale z vlastnej bohatej skúsenosti môžem povedať, že pes v paneláku trpí jedine vtedy, keď má byť väščinu dňa zavretý, bez možnosti kontaktu s inými živými bytosťami a hlavne svojou svorkou. pes na dedine nemusí mať zaručne dobrý život, veď dediny sú plné psov, ktoré ešte ako štence priviažu na dvojmetrovú reťaz a na nej aj svoj život dokonajú. je to vec prístupu.

     

    moja kamarátka a kmotra evča má doma dve deti a veľkého psa, takže tá by mohla k tejto téme rozprávať…

     

    ale inak to schvaľujem, aj keď ja som môjmu mužovi vlani zakázala kúpiť psa a dobre som urobila, lebo aj o firemného sa mi bude musieť postarať otec, keďže mám za chvíľu termín a manžel pracuje v anglicku, takže by som na to bola celkom sama. ale nevylučujem, že sa v našej rodine vo vhodnom čase neobjaví nejaké to zvieratko.

  10. Je to krásne, držím palce 🙂 Pes, či iné zvieratko patrí do rodiny, je to obohatenie pre všetkých a hlavne pre deti a dá sa to v pohode vzládnuť aj s najmenšími detičkami. Vrelo odporúčam! Z detí ktoré vyrastajú so zvieratkami sa určite nestanú suroví, bezcitní ľudia.

  11. Je úžasné, že takto chceš pomôcť niekomu, kto to tak veľmi potrebuje. Prajem ti, aby sa tvojmu zverencovi profesionálne darilo a aby ho v budúcnosti ľúbili tak, a aj viac ak sa to dá, ako u vás. Vzhľadom na vačší počet detí ( 3) a tým vyššiu nervozitu v rodine, my by sme asi neboli vhodní vychovávatelia.:-( Ale asi tak za 15 rokov by sme to mohli skúsiť. Teraz sa musíme postarať čo najlepšie o naše šteniatko …..Veľa zdaru.

  12. Katarína, klobúk dolu! Vždy som si myslela, že pes v paneláku musí isto trpieť – ja som bývala v dome a naši psy mali radosť z pohybu (veľká voliéra, výbeh…), mali voľnosť a zároveň výcvik. Brat bol psovod-kynológ. Nikdy som si neuvedomovala, v akej interakcii žije rodina s deťmi a s psami-aj v bytovke. Ty si mi ozrejmila vzájomné obohacovanie vyplývajúce z takéhoto spolužitia. Kiež by takých rodín, ktoré vychovávajú psov pre dobro a službu iným ľuďom bolo viac. Nie je takáto Výcviková škola na Východe?

Pridaj komentár