Pečiatkovanie alebo ako zabaviť (choré) dieťa

Najprv som zlepila niekoľko papierov lepiacou páskou. Nakreslila som na ne stromy, jazierko a oblak. Na strom som nakreslila hrušku, jablko, slivku, čerešne, do jazierka rybu, lebo sme mali také pečiatky. Pod stromom som nakreslila list a kvet. Všetky malé obrázky som sa pokúsila nakresliť takých tvarov, aké máme pečiatky a takých farieb, akých by mali byť v skutočnosti. Potom sme si sadli na zem, vytiahli sme pečiatky, vodové farby a štetce. Štetec sme navlhčili, namočili do farby a potreli ním pečiatku.

Chvíľu som vymýšľala úlohy a pečiatkovali sme:

1. úloha:

Pridaj k hruške ešte jednu.

Deti museli nájsť hrušku na papieri, pečiatku a natrieť pečiatku štetcom takej farby, ako je hruška na obrázku a spraviť pečiatku na papieri. Nezľaknite sa, toto je pre dieťa príliš veľa príkazov naraz, prvýkrát mu určite pomôžte. Také štvorročné dieťa by už mohlo veľmi pekne spolupracovať a je to veľmi dobrý tréning na udržanie pozornosti.

2. úloha:

Pridaj k rybe ešte jednu.

3. úloha: Otlač na strom štyri jablká.

Potom som vybrala pečiatky aj s inými znakmi, ktoré sa nám hodili k nášmu obrázku: „kikirík“, lietadlo, myš, motýľ. Pridávali sme pečiatky, kam by sa asi hodili. Teda myš ku koreňom stromov, motýľa na oblohu a tak. Dcéra odtlačila lietadlo správne na oblohu, ale vždy pikou dole, nuž asi z nej pilot nebude.

Dielo sme nalepili na chladničku, myslím, že to robí každý z nás, keď sa chválime, čo naše deti zvládli.

Popoludní si pýtala dcéra zase pečiatky a obrázky. Už som nakreslila len jednoduché obrázky a dcéra vždy chodila pozerať na chladničku, kde má čo byť – hore, či dole – na strome, či pod stromom – ktorá pečiatka a potom to opakovala do svojho malého obrázka. Už nechcela moju pomoc a ja som ju len pozorovala pri varení.

Foto: autorka