Deti ako špongia

Čo všetko sú schopné deti a odkedy ich možno vzdelávať? Môžu bábätká „rozumieť“ matematike a vytvárať si pre ňu dobré predpoklady? Alebo je možné v nich pripraviť napríklad už v tomto ranom veku zázemie pre brilantnú znalosť geografie? Občas nám takéto správy ešte stále prídu ako sci-fi.

Staré informácie

Všetky tieto – a nielen tieto –  predpoklady deti totiž majú,  napriek tomu, že väčšina z nás rodičov o nich z bežných informácií nevie. Výskum, ktorý sa zameral práve na deti, uskutočnila ešte talianska lekárka a psychologička Maria Montessori  už pred 100 rokmi. Hoci začínala s pokusom vzdelávania iným spôsobom na tzv. slabomyseľných deťoch, jej neuveriteľné výsledky, podložené výskumami, čoskoro aplikovala na zdravých deťoch a logicky zahrnula do svojho systému vzdelávania dieťa už od novorodenca. Možno vieme niečo o školách vzdelávajúcich podľa jej pedagogiky, pre rodičov drobcov je však zaujímavým čítaním aj jej program pre naše bábätká.

„Iba“ ponúknuť podnet

Maria Montessori pri výskumoch malých detí zistila, že ich mozog je neuveriteľne „akčný“ práve v ranom veku do 6 rokov, kedy sa deti učia bez akejkoľvek námahy. Jediné, čo k rozvoju svojej mysle potrebujú, je podpora starostlivého a pozorného rodiča, ktorý má včas ponúknuť dieťaťu potrebné stimuly a podnety podľa záujmu dieťaťa.

Počas tohto raného vývoja prechádzajú deti a ich mozog určitými úsekmi vývoja, ktoré potrebujú v tom čase na rozvoj danej schopnosti špecifické podnety. Tieto úseky vývoja nazvala M. Montessori senzitívnymi obdobiami. Sú to časovo ohraničené úseky, kedy dieťa a jeho mozog je ideálne nastavené pre získanie nejakej špecifickej schopnosti, napr. zmysel pre poriadok, pre hudbu, matematiku, písanie či čítanie a mnohé iné. Deti vtedy potrebujú mať nablízku a pracovať s materiálom, ktorý im v tom období najlepšie pomôže rozvinúť schopnosť daného senzitívneho obdobia. Hoci tieto senzitívne obdobia prebiehajú u všetkých detí rovnako v poradí, je rozdiel v ich časovom zaradení a dĺžke trvania, ktoré rešpektuje individualitu každého dieťaťa.

Štart na…

Ak teda chce rodič pomôcť svojmu dieťaťu a podľa štúdie Montessori využiť maximálne naladenie a vysokú výkonnosť mozgu v jednotlivých fázach senzitívneho obdobia,  potrebuje len vedieť, kedy a ako prostredníctvom vhodne ponúknutých podnetov pomôže dieťaťu vytvoriť v mozgu nové spojenia a určovať tak štruktúru jeho mozgu.

Napríklad optimálnym obdobím (kedy sa spoje vytvárajú najrýchlejšie) na rozvoj motoriky, zraku a emočnej inteligencie je práve vek od 0 do 2 rokov, dolaďovanie týchto spojení je možné ešte do 5 rokov dieťaťa. Sluch má ideálne obdobie na rozvoj od 4 do 8 mesiacov, vnímanie hudby od 0 do 3 rokov, schopnosť myslieť od 0 do 4 rokov, maximálne nasadenie pre toľko diskutovanú výuku jazykov podľa štúdií M. Montessori má detský mozog medzi 5 – 10 rokom života.

Čo je úlohou rodiča v tomto období? 

Poskytnúť mozgu dieťaťa pripravené prostredie: to znamená, na základe vedomostí o prebiehaní senzitívnych období u dieťaťa pripraviť materiál a pomôcky, ktoré môže dieťa samostatne zvládnuť  a zároveň poskytnúť možnosť prejsť od jednoduchších riešení k zložitejším. Tento systém umožní dieťaťu pochopiť nielen konkrétny princíp fungovania veci, ale aj pochopenie abstraktných súvislostí spojených s materiálom a pomôckami. Dôležité sú trpezlivosť, láskavosť, dobré pozorovanie vývoja dieťaťa, na základe ktorých môže rodič ponúknuť modelové správanie – vzor, podľa ktorého sa dieťa učí. Prvkom  Montessori výchovy je aj nechať dieťa samostatné: teda ukázať mu, ako na to, ale ponechať ho samostatnosti a vytrvalému získavaniu zručnosti. (Teda „nepomáhať“ za každú cenu!) Nakoniec, heslom pedagogiky Marie Montessori je: Pomôž mi, aby som to urobil sám.

spracovala Mária Kohutiarová, zdroj :www.dietajedar.sk