Ten vláčik nedám! Ako reagovať, keď deti nechcú požičať svoju hračku

Návštevy ihriská sú pre mnohých rodičov mínovým poľom konfliktov. Prinesiete si so sebou vedierko, lopatku a pár formičiek, aby sa vaše panelákové dieťa trošku pohralo aj na čerstvom vzduchu. No o chvíľu sú všetky hračky rozchytané v rukách ostatných návštevníkov a vám neostáva iné, len utešovať malého nešťastníka. 

Požičať hračku sa patrí, kde sú však hranice? Naozaj musí dieťa strpieť na ihrisku svoje hračky v cudzích rukách, alebo má právo povedať: nie, nepožičiam?

Nechcem mať z neho lakomca, ale…

O tom, aké je to s požičiavaním hračiek niekedy náročné, vie svoje aj mamička Iveta:

„Pokiaľ môj, malý súhlasí, požičiam, žiaden problém. Ale stalo sa nám, že mu jeden starší chlapec vytrhol auto z ruky a ušiel.

Jeho mama mu povedala, nech ho vráti. Keď odmietol, šla si zase sadnúť na lavičku. Syn plakal, tak som ju rázne požiadala, aby mi auto vrátil. Síce po mne zazrela, ale vstala a auto mu vzala,“

Detské ihrisko je pre deti územie, kde sa nielen zabávajú, ale aj riešia prvé konfrontácie, konflikty, uzmierenia. Učia sa presadzovať a asertívne reagovať, rovnako ako my rodičia v práci či medzi svojimi rovesníkmi.

Mamám neraz neostáva iné, než zostať sedieť na lavičke a zakročiť, až keď vidia, že je to potrebné.

Požičiavanie nie je povinnosť

Požiadalo dievčatko vašu dcéru o vedierko, alebo navrhlo chvíľkovú výmenu hračiek, no vaše dieťa ho odmietlo ráznym NIE?

Mnoho rodičov sa v takej chvíli cíti nepríjemne a snaží sa vysvetliť svojmu dieťaťu, že požičiavanie je pekné, patrí sa a medzi kamarátmi je to tak správne? Ako v takej chvíli reagovať, keď si dieťa stojí za svojím a hračku odmietne požičať?

Učiteľka na základnej škole Katarína má pre rodičov jasný odkaz: „ Dieťa netreba nútiť. Na požičiavanie musí dozrieť samo. Raz som prišla so synom na ihrisko. Vedľa nás sa posadil jeden chlapec, úplne spokojný, usmiaty a začal mi ukazovať autíčko a lietadlo.

Zrazu si jeho matka zmyslela, že jej syn nám musí požičať nejaký traktor a šla poňho do kočíka. Chlapec nechcel, ale ona trvala na svojom. Chalan sa od zúfalstva hodil na zem, matka nám ešte vysvetľovala, nech si ho nevšímame, lebo je to nervák. Za desať minút z neho urobila totálnu trosku,“

Deti si konflikty medzi sebou vyriešia, s dospelými je to horšie

Odmietnutie požičať hračku obvykle príjmu deti celkom dobre horšie je to s dospelými. Najmä ak sa neustále snažia chrániť city svojho dieťaťa a obávajú sa, že mu drobné sklamanie môže ublížiť. 

S tým sa stretáva aj opatrovateľka Katka:

„Ja malú učím, nech sa rozhodne sama. Ak chce požičať, môže, ak nechce, nemusí. Ja tiež nechodím za rodičmi a nepýtam si od nich veci. Rodičia sa na mňa preto často škaredo pozerajú.

Dokonca za mnou prídu v mene svojich detí požičať si hračky! Ja im jednoducho poviem, že malá sa teraz hrá s hračkami a nevidím dôvod, aby sa hrala s niečím iným preto, lebo si niekto chce požičať jej hračky,“

S nepríjemnou reakciu sa stretla aj mamička troch dcér Lea:

„Moje deti si von nosia bárbiny, ktoré si strážia a nikdy ich nedávajú z ruky. Minule si od nás chcela vziať hračku moja svokra pre deti švagrinej. Ja som odmietla, a keď začala mať reči o lakomstve a zle vychovaných deťoch, povedala som jej, prečo ona nekúpi k sebe domov hračky, nech sa jej vnučky majú s čím hrať.

Kto je tu lakomý? Ak sa nemajú druhé deti s čím hrať, nie je to moja vina,“

Konfliktom môžete predchádzať

Večné bitky o požičiavanie hračiek sa dajú sčasti riešiť tým, že na detským ihriskách, pokiaľ máte priestor na hranie blízko bytu a funguje na ňom rovnaký kolektív detí celý rok, vyriešia erárne hračky.

To môžu byť napríklad autíčka, vedierka a formička po starších deťoch či také hračky, ktoré už vaše ratolesti nepoužívajú. Všetky sú spoločné a deti ich po hre nechajú na piesku, kde počkajú do ďalšej hry. Samozrejmosťou je, že na ne budú dávať pozor, nestratia ich, ani nezničia. 

Dobrý nápad sa osvedčil aj mamičke Melánii:

„Aby sme sa vyhli večným zvadám a o krásne nové formičky, nechala som tie naše na domáce hranie a na ihrisko nosím umyté tégliky z jogurtov a plastové krabičky zo zmrzliny. Ako lopatky používame plastové lyžice z firemného guláša. 

Reakcie sú dvojaké: buď si ich nikto nevšíma, alebo sú decká také nadšené, že sa chcú hrať len s nimi. A moje deti ich zas bez problémov požičajú, veď sú to len také „akože“ hračky. A bitky a hádky nie sú žiadne,“

Rodičia by však nemali zabúdať, že hračky, aj keď patria vašim deťom, zostávajú hračkami. Vyhnite sa tomu, aby ste sa príliš vkladali do konfliktu o formičku srdiečka, alebo sa nebodaj pohádali s rodičmi iného dieťaťa. 

Pre naše deti je dôležité vidieť, že každý konflikt sa dá vyriešiť s nadhľadom, humorom a slušne zvolenými slovami. Bez zápalu či zúrivého odchodu domov.

Nakoniec, práve takéto chvíle najlepšie formujú naše deti pre každodenný život, kde sa konfrontáciám a sporom nevyhnú.