Úspešnosť dojčenia vnímam ako pomerne relatívny pojem. Teda – relatívny v ponímaní žien, s ktorými som sa k téme dojčenia za posledných 13 rokov stretla.
Úspešnosť dojčenia
Niektoré ženy vnímajú, že ich dojčenie bolo úspešné, ak dieťatko dojčili rok, iné „až“ dva roky, niektoré boli naopak nespokojné, že dojčili „len“ dva roky. Poznám ženy, ktoré mali s dojčením rôzne problémy od začiatku a boli veľmi spokojné, že nakoniec dieťatko dojčili, hoci s prikrmovaním.
Poznám aj ženy, ktoré s takýmto stavom spokojné neboli a dojčenie predčasne ukončili, pretože – „buď všetko alebo nič“.
Zrejme neexistuje všeobecná definícia, čo je to „úspešné dojčenie“. V literatúre je často citovaná potreba primeraného materského sebavedomia, „aby dojčenie prebiehalo v poriadku, s dobrým výsledkom“ (Locklin a Naber 1993).
Čo je to ale ten dobrý výsledok už odborníci veľmi nešpecifikujú. Ja si to prekladám sama pre seba v dvoch smeroch. Jeden sleduje také tie obligátne odporúčania WHO (výlučné dojčenie do 6. mesiaca a potom dlhšie, ako to vyhovuje mame a dieťaťu) a tiež možné problémy pri dojčení (tých môže byť veľmi veľa).
Druhý smer môjho porozumenia tomu, čo je pre ktorú ženu úspešné dojčenie, je jej subjektívny pocit z neho.
Materské sebavedomie je definované ako vnímanie ženy jej vlastnej schopnosti postarať sa o svoje dieťa a porozumieť jeho potrebám (Sehhatie et al. 2017).
Ak „stávanie sa matkou“ v ranom popôrodnom období napreduje dobre, žena sa cíti dobre, prežíva sa ako kompetentná, začína milovať novorodenca, prijíma svoju novú životnú rolu.
Mária Kopčíková
Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.