Dojčenie a dojčenie

Ked citam prispevky niektorych z Vas len krutim hlavou. Ako mozete napisať nieco take, ze kazda matka ma problemy a problem dojcenia su len vyhovorky?(Izabela) Ja som v podstate nekojila az na par krat (ked sa niektorej sestricke ma ulutostilo). Zato mlieka som nosila tolko, ze nim s mojim suhlasom prikrmovali aj ine deti. 5 tyzdnov som nosila denne liter odstriekaneho mlieka a hned po prichode domov som nemala ani kvapku mlieka. Pokusala som sa este asi tyzden odstrekovat ale ani kvapka. Takze to nebolo z dovodu ze by som nechcela (v tom case som tuzila co najviac dat svojej malinkej svoje mliecko) ale jednoducho nebolo co. Takze pokial nieste v kozi matky ktora by rada dala ale nema z coho tak neposudzujte a hlavne neodsudzujte.

ahoj gabika. v prvom rade je potrebne vybrat si porodnicu v ktorej je rooming-in. mat stale babetko pri sebe, cez den aj v noci. ono same povie placom kedy chce mliecko. kazde dietatko je individualne, niektore chce kazdu hodinu niektore kazde tri. zo zaciatku sa priklada babetko striedavo k obidvom prsnikom. v ziadnom pripade nenechavaj babetko prikrmovat, je to proti “prirode”. v nemocniciach su navstevne hodiny zvacsa od 15tej do 17tej, ale aj pocas tohto casu netreba zostavat dlho prec od babetka, lebo sa moze stat, ze ak place, bude dokrmene. ak by z akehokolvek dovodu babebetko dokrmili, treba si v pravidelnych aspon dvoh hodinovych intervaloch odstriekat mlieko. odstriekanym mliekom mozno v dalsom “nevyhnutnom pripade” dokrmovat. odsavacku mlieka by mali mat v pordonici, ale odporucam zakupit si vlastnu, zide sa aj neskor doma.

ak sa rodi neplanovanym cisarskym rezom, bude prevedena pravdepodobne celkova narkoza. prebudenie z nej je tak po 6-12 hodinach. to uz urcite babetko dokrmia. treba si pytat babetko hned k sebe, treba poprosit sestricku nech babetko nosi na dojcenie (zalezi od pristupu sestricky) prve dva-tri dni po cicarskom reze su velmi narocne, lebo rana po reze strasne boli. bez pomoci druhej osoby nie je sanca sa o babetko samostatne postarat.

Rodila som v Kosickej nemocnici na Tr.SNP a musim povedat, ze tam boli velmi mile a chapajuce sestricky (najma tie mladsie), ktore vedeli poradit aj pomoct, aj letaciky sme dostali, ale nemat svoju vybornu svagrinu,ktora bola v tej dobe skusena cerstva druhorodicka, nemat oporu v mojej mame, ktora to vsetko vzala formou: “Kojila stará mama, kojila som ja (a to v dobe, ked sunar bol velmi v mode a kojenie bolo priam zlocin – trochu prehanam :o)), tak neviem, preco by si nemala kojit aj ty!”, nemat oporu v nasej pediatricke a neprecitat pred a aj pocas kojenia kazducky clanok o kojeni, ktory sa mi dostal do ruky, neviem, ci by som to bola zvladla.

Nakoniec som kojila takmer dva roky, takze hovorim, ze zvladnut sa to da, je na kazdej mamine, ako sa dokaze vyrovnat a “dobre mienenymi radami” a problemami (kazda ich mame po narodeni nasho maleho zazraku kopec), vyhovorky neberiem a drzim vsetkym mamickam palce :o) !

Milá Blanka, nie je to vždy také jednoduché, ako píšeš. Ja som mala tiež všeličo naštudované, bola som rozhodnutá dojčiť, ale skutočne až teraz – po pár mesiacoch môžem povedať, že som si sama sebou istá. Ak ide všetko podľa kníh a inštrukcií v časopisoch, je to ľahké. Ale čo ak nie? Moje dieťa bolo extrémne savé, dojčila som ho takmer 24 hodín denne. Popritom som dostala zápal prsníka. Bola som unavená a to najmä psychicky. A to som mala všemožnú podporu a pomoc v domácnosti! Neviem si predstaviť, čo by som napríklad jedla, keby mi svokra nevarila.

Dieťa nespalo, buď bolo prisaté alebo plakalo. Koľko som sa napočúvala o tom, že je hladné a treba ho dokrmovať! Odolala som síce a všetko sa to časom upravilo – v štyroch mesiacoch malá papala už len každé 2 hodiny a to aj v noci. Však aj poriadne pribrala, je to naša bacuľka.

Chcem tým len povedať, že ani v BFH nemocnici mi o dojčení veľa nepovedali a nepodporili ma ani psychicky. Niekedy je to jediné, čo matka potrebuje. Teória nie je všetko a vôbec mi jej znalosť nepomohla, keď som v noci plakala od zúfalstva a trápili ma pochybnosti.

Už som celkom náhodne radila pár mamičkám, ktoré mali podobné problémy ako ja. Myslím si, že by sa dalo predísť mnohým problémom, keby bolo viac ochoty a tiež osvety v zdravotníctve. Veď v súčasnom svete plnom alergií a civillizačných dorôb je dojčenie jednou najcennejších vecí, čo môžeme dieťaťu dať.

Nuz neda mi pridat aj moje skusenosti s dojcenim. Hned na zaciatok uvadzam, ze som nerodila na slovensku. Porodila som stastne, hned mi prilozili malu k prsniku. Bol to zvlastny ale o to krasny pocit. Vsetki tu pisete, ze ste nemali dostatok mlieka, nuz ja som ho mala aj pre dve deti. Po troch dnoch ma putili domou pripravenu na kojenie. Kojila som kazde 3 hodiny aj v noci to je 8x za den. Ale po 2 tyzdnoch som dostala zapal prsnikov, takze som bola v nemocnoci, aj tam mi este raz ukazali ako kojit a po 5 dnoch som isla znova domov. Ale znova som prisla o 2 tyzdne, uz som aj odstrekovala, a masirovala som si prsia ale nic nepomahalo. Takze nevolky a s pulutovanim som musela skoncit. Mala teraz papka sunar je naozaj prekrasna, a pevne dufam, ze bude zdrava, silna a plna zivota

Clanok presne vystihuje moje pocity z porodnice. Bola som prvorodicka, cele tehotenstvo som zbierala informacie a snazila som sa dozvediet co najviac o tom, co sa so mnou deje, aky bude porod, co ocakavat po nom, ako dojcit atd. Velmi mi pomohlo Babetko a rozne dalsie zaujinave internetove stranky, z ktorych som si postupne vytlacila celu “knizku” uzitocnych informacii. Velmi vela som sa snazila dozvediet prave o dojceni, pretoze som bola presvedcena, ze svoje dieta dojcit CHCEM, a to co mozno NAJDLHSIE. A dobre som spravila. Ihned po porode mi sice babetko “prilozili”, ale nie som si ista, ze to malo vyznam. Proste jeho pusinku polozili asi na tri sekundy na moju bradavku :-(( Pri prvom “ozajstnom” prilozeni som poprosila o pomoc sestricku. Ako neskusena matka som nechcela hned na prvykrat urobit chybu. Na izbe som mala odstrasujuci priklad v podobe spolubyvajucej, ktora rvala dietatu do ust iba bradavku a nie cely dvorec, po par chvilach bolestiveho kvilenia to vzdala a isla si vypytat prikrm. Tak presne toto som ja nechcela! Zo zaciatku dojcenie velmi bolelo, babetko sa prisalo velkou silou a ked sa k tomu pridruzila bolest zo zavinujucej sa maternice, mala som co robit aby mi nevyhrkli slzy. Nevedela som, ako dlho nechat dieta prilozene. Jedna sestricka povedala po pat minut kazdy prsnik, prilkadat kazde dve hodiny. Druha povedala vzdy iba jeden prsnik, max 10 min, opakovat kazdu hodinu. Novorodenecky lekar povedal nakrmit kolko vytiahne, dokrmit mlieckom od sestriciek, aby vydrzal aspon 2-3 hodiny! Kto sa v tom mal vyznat??? Samozrejme prisla kriza, litre slz, nocne telefonaty manzelovi (ktory mi v tomto aj tak pomoct nemohol), zufalstvo. Vtedy som vytiahla svoju “knizku” vytlacenych stranok o dojceni z roznych zdrojov (obc. zdruzenia, nemocnice, UNICEF doporucenia atd.) a citala si tieto clanky dookola a dookola. Utvrdzovala som sa v tom, ze robim spravne, nesla som pre prikrm ani za svet a opakovala som si, ze treba vydrzat. Ze mliecko nastupi, ze sa babetko nauci pit, ze bradavky si zvyknu, ze to cele zvladneme, lebo tvorba mliecka sa nezacina v prsiach, ale v HLAVE! (nastavajuce maminy, na to nezabudajte). Vyplatilo sa. Myslim, ze to bolo od tretieho poporodneho dna, kedy som svoje dietatko zacala plne dojcit. A robim tak do teraz. Mala by som vsak spomenut, ze na spustenie laktacie som si pomohla homeopatickym liekom Lac Caninum, ktory mi doporucila moja dobra kamaratka – uz trojnasobna mamicka. Myslim, ze sestricka z Antolskej, ktoru spomina Bea v predchadzajucej reakcii na clanok, bola zo vsetkych najlepsia. Davala rady podlozene skusenostami, podporovala, utesoval vludnym slovom. Nabadala na dojcenie, druhu noc mi vzala babetko, aby som sa trochu vyspala, ale vzdy mi ho priniesla na dojcenie, ked sa zobudilo. Velmi mi tym pomohla, za co jej patri moja vdaka. Mamicky prosim nevzdavajte sa! Materske mliecko je fakt to najlepsie, najzdravsie, ale aj najlacnejsie a najmenej pracne jedlo na pripravu, ktore kedy v zivote svojmu dietatku ponuknete.