Pred časom som nie celkom dobrovoľne musela odstaviť nášho najmladšieho. Napriek pôvodnému rozhodnutiu, že ho budem dojčiť, koľko sa mu len zažiada. Mal dva a pol roka.
Pre niekoho akurát dosť, pre niekoho pridlho dojčený. Pre pani doktorku, ktorá mi diagnostikovala astmu, to bolo priam pohoršujúce, že ešte kojím také veľké dieťa, ktoré už údajne na to nie je odkázané!
A tak som odstavila a začala brať lieky.
Mohla som už dýchať a nespať po sediačky v postel lapajúc po vzduchu. Ale – neuveriteľne ma po nich (napriek konskej výdrži) bolievala hlava. Pri našej veľkej rodine som bola značne paralyzovaná, čo mi teda riadne prekážalo.
Nadôvažok, individuálna liečba z alergénov, ktorú som dostala v januári, bola totálnym fiaskom a pre vážne protireakcie som s ňou zakrátko musela skončiť – s vedomím mojej lekárky.
V tomto stave som čítala článok Lieky a dojčenie na rodinke, ktorý sa týkal presne môjho problému – nutnosti odstavenia kvôli liekom.
Vnútorne som totiž cítila, že musí existovať iné riešenie a aj keď moja lekárka bola nekompromisná a ani inú možnosť nepripustila, (nieto, žeby o nej chcela so mnou vôbec hovoriť), mne bolo stále rozhodnutia nedojčiť ľúto.
Pri liekoch a dojčení sa vždy zabúda na tri najzákladnejšie fakty:
- Zvažovanie nesmiernych rizík použitia umelej výživy oproti dojčeniu so stopovými množstvami nejakého lieku.
- Drvivá väčšina liekov prechádza do materského mlieka v absolútne zanedbateľných množstvách. Sú lieky, ktoré neprechádzajú vôbec. Sú lieky, ktoré sa nevstrebávajú v tráviacom trakte a preto bábätko vôbec neovplyvňujú. A úplne zabúdame na lieky (antibiotiká, hormóny), ktoré sa pernamentne podávajú kravám – takže myslieť si, že kravské (a tým pádom aj umelé) mlieko je bez liekov je ilúzia.
- Keď lekári zakazujú dojčiť pri liekoch, často neodlišujú novorodenca a dieťa, ktoré má tri roky, pri ktorom dojčenie netvorí 100% stravy a keby napríklad 3-ročné dieťa malo astmu či akýkoľvek iný problém, tiež by dostalo rovnaké lieky ako matka a nikto by ani okom nemihol.
A presne z toho vyplývajú potom situácie, v ktorých má matka počas celých rokov dojčenia dojem, že si nemôže dať žiaden liek – ani len paralen, aby náhodou neublížila svojmu dieťaťu.
Hoci keď s ním pôjde na prvé očkovanie v troch mesiacoch, tak dieťaťu s kľudným svedomím preventívne na radu lekárky ten Paralen/Panadol/Ibalgin… dá , aby predišla teplote po očkovaní.
Lieky alebo dojčenie. Kto z koho?
V prípade, že je nejaký liek či diagnostický postup skutočne počas dojčenia kontraindiovaný, až na malé výnimky, vždy existuje iný liek či postup, ktorý sa dá v tejto situácii použiť.
Existuje veľa vysvetlení a pravidiel, prečo v drvivej väčšine prípadov je dojčenie ďaleko bezpečenejšie než to, že dieťa prestaneme dojčiť.
V zásade sú bezpečné všetky lieky, ktoré sa predpisujú deťom, tehotným bežné lieky ako Ibuprofen, Paralen, lieky na alergie, lieky na astmu (obzvlášť tie, ktoré sa inhalujú a obzvlášť nové lieky na astmu, ktoré sa v tráviacom trakte vstrebávajú len minimálne), väčšina liekov, ktoré sa vpichujú, väčšina antiepileptických liekov, liekov proti vysokému krvnému tlaku, kodeín, prednison, thyroxin, warfarin, krémy na kožu, kvapky do očí, do nosa, do uší, takmer všetky prípravky, ktoré sa používajú lokálne, atď.
A treba pamätať na to, že niektoré lieky majú príliš veľkú molekulu, aby sa vôbec dostali do mlieka a drvivá väčšina tých, ktoré sa do mlieka dostanú, sú tam len v koncentrácii rovnakej alebo nižšej ako v krvi, to znamená, že rozhodne nejde o celú dávku, ktorú dostane matka – tým pádom v krvi bábätka sú v stopových dávkach, pričom niektoré sa nemusia cez črevá bábätka dostať vôbec a tým pádom ich len vykaká.
Ale pri starších dojčiacich sa deťoch, ak nejde o uvedené minimum liekov a určite mimoriadne špecifické lieky, tak skutočne niet o čom uvažovať. Treba pokračovať v dojčení nezanedbávať pritom svoje zdravie… Celá problematika liekov a dojčenia je samozrejme ďaleko komplexnejšia.
Najrozsiahlejší výskum v oblasti užívania liekov spolu s dojčením vykonal Dr. Thomas Hale a výsledky môžete nájsť v jeho knihe Medications and Mother´s Milk: A Manual of Lactational Pharmacology.
Tieto informácie mi priniesli najprv veľkú ľútosť, potom zlosť, že som za dojčenie nebojovala viac a nehľadala riešenie a potom odhodlanie nedovoliť, aby sa to stalo inému.
Vrátiť sa k dojčeniu nie je ľahké, ale dá sa.
Aj keď som dostala radu od laktačnej poradkyne o možnosti – reálnej – vrátiť sa k dojčeniu, ale môj drobec už vôbec o také niečo nemal záujem. Lenže pre každú dojčiacu mamu, ktorá možno má podobný príbeh ako ja, je návrat k dojčeniu aj po liekoch možný!
Laktačná poradkyňa ma lákala na prípad mamičky, ktorá po zastavení laktácie po troch mesiacoch znova dojčí dvojročné dieťa. Dojčiť sa teda dá aj po antibiotikách na pár dní!
Pevne dúfam, že vám mnohým týchto pár riadkov pomôže – aby ste sa nebáli popri dojčeni sa liečiť. A je jedno, či ide o prechladnutie alebo vážnu diagnózu. Verte svojej intuícii – dá sa dojčiť aj pri liečbe, cesta existuje!
(30 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
NsP Trstená
Ako zmierniť rodičovský stres a menej kričať
Po kom zdedí bábätko farbu očí?
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Prvé príznaky tehotenstva - skôr, ako si urobíte tehotenský test
Tehotenské 2025
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Som rada, že mám takých lekárov (aj homeopata) – samozrejme som si ich sama vybrala
, že mi nikdy neprikázali prestať dojčiť. A to som počas tohto dojčenia prekonala aj dosť vážne ochorenia. Môj dvojročný syn ešte vôbec nie je pripravený prestať dojčiť sa. Dokonca po pokusoch starých rodičov o odstavenie na malom – stále doňho hučali, že je už veľký a dojčenie je len pre malé detičky… sa nám prestal pýtať na nočníček, tak máme doma znova “malé bábo”, čo sa chce dojčiť a chce mať plienky. Sám si ich pýta a ani za nič nechce slipiky, ktoré už riadnych pár mesiacov nosil.
Lámať si hlavu nad odstasvením 2 a pol ročného dieťaťa je podľa mňa hrozne prehnané. A obhajovanie liekov počas dojčenia je tiež veľmi mimo. Tiež budem musieť odstaviť svoje 13 mesačné dieťa kvôli liekom a fakt nepotrebujem, aby mi niekto tvrdil, že nemusím. Ak by to naozaj bolo tak bezpečné, ako sa tvrdí na stránkach “mamila”, prečo by všetky lieky obsahovali upozornenie, že sa v tehotenstve a pri kojení nemajú užívať? Okrem toho sa odporúča vynechať pri dojčení zo stravy dráždivé potraviny, pretože dieťaťu môžu uškodiť, ale lieky môže žena kľudne tlačiť do hlavy? Ak by to bolo tak bezpečné, pravdepodobne by mi moja lekárka dala niečo na zápal priedušiek, ktorý som prekonala, či chirurg by mi mohol niečo dať na zápal lakťa, s ktorým som sa trápila viac ako mesiac v nenormálnych bolestiach a s problémom starať sa o malú. Alebo sú snáď všetci lekári tupci neznalí medicíny? Mám skôr dojem, že na stránkach “mamila” sú ľudia až extrémistický, čo sa dojčenia týka a prezentujú to ako “dojčiť aj cez mŕtvoly”. Môj zdravý sedliacky rozum mi hovorí, že aj zvieratá v istom veku odstavia svoje malé, pretože je správny čas a takisto mi hovorí, že viem, čo robia lieky so mnou a rozhodne tomu nemienim vystaviť svoje dieťa.
Príbalové letáky liekov obsahujú informáciu o tom, že sa nemajú užívať pri dojčení nie preto, že by sa nemohli užívať pri dojčení, ale preto, že firma, ktorá ich vyrába ich netestuje na dojčiacich ženách a tým pádom na príbalovom letáku v prvom rade chráni sama seba.
Samozrejme, že nie je vhodné, aby dojčiaca matka užívala lieky, ak ich nepotrebuje. Ale v situáciách, keď sú potrebné, tak užívanie liekov a súčasné dojčenie nepredstavuje žiadne “dojčenie cez mŕtvoly”, ale vedecky podložený fakt vyplývajúci z podstaty liekov ako takých. Sú lieky, ktoré sa do materského mlieka nedostávajú vôbec, sú lieky, ktoré sa nevstrebávajú z tráviaceho traktu dieťaťa a tým pádom pre dieťa nepredstavujú problém, sú lieky, ktoré zničí žalúdočná kyselina dieťaťa, sú lieky (väčšina), ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú v množstve, ktoré je zanedbateľné. Z toho vyplýva, že pokračovanie v dojčení je v drvivej väčšine prípadov podložené logikou, vedou a poznatkami.
Ak chcete dieťa odstaviť, odstavte ho, ale užívanie liekov vo väčšine prípadov nie je na to dôvod.
Prečo vám žiadny lekár nepovedal, že sa môžete liečiť a zároveň dojčiť? Presne pre dôvod, ktorý ste uviedli: Pretože väčšina ľudí si o dojčení počas užívania liekov pomyslí, že ide o “dojčenie cez mŕtvoly” a viac nad tým nepremýšľa. A tiež preto, že nepovažuje dojčenie za dostatočne dôležité a plne si neuvedomuje riziká nedojčenia pre dieťa. Napríklad: Ak máte zápal pľúc, dostanete antibiotiká a pre ne dieťa odstavíte, a dieťa dostane od vás zápal pľúc, pretože ho materské mlieko prestane chrániť a potom následne dieťa dostane antibiotiká – toto je v poriadku?
Maria, vdaka za clanok a za linky!
Ja som musela prestat s dojcenim niekolko krat.. ked mal syn 3 tyzdne, mala som horucky zo zapalu prs, to sme zvladli s flasou a zamrazenym mliekom dost lahko.
Horsie bolo prestat s dojcenim 8 mesacneho syna, ihned koli liekom… no bola nadej ze budem tie lieky brat iba 2 tyzdne, takze som zatial mlieko odsavala a vylievala, a potom sme sa k dojceniu vratili. O mesiac nato som musela na operaciu, tyzden v nemocnici sme opat prezili… len 3 dni som odsavala koli liekom a inak mi tam maleho 2x denne nosili (dalo by sa aj viac krat, len nam to takto vyhovovalo). Ostatne ‘dobre’ mlieko si odnasali domov. Dojcim dalej, sme spokojni… Aj napriek odporuceniam mojich lekarov, ze po operacii mi bude ovela lahsie bez dojcenia.. A s pozehnanim nasej detskej lekarky, ze za dalsie dojcenie ta namaha stoji.
Idem pozriet linky, ci som skutocne koli liekom nemohla kojit…
A este k flasi… synovi sme pocas prestavok v dojceni davali pit z pohara zamrazene materske mlieko, aj umele mlieka, no odmietal. Si myslime ze mu vadila mliecna vona, no z flase pit nevedel, a za ten kratky cas sa nenaucil. Preto som sa rozhodla, ze druhe dieta budem raz tyzdenne popri dojceni trenovat aj na flasu, nech sme v pripade nutenej prestavky od dojcenia lepsie pripraveni.
Nejde len o to, co ktorej matke vyhovuje bez ohladu na vedomosti, o tom sa myslim nebavime. Ide o to, ze su dokazy pre dojcenie aj take, ktore nedokazuju, ze dojcene deti to maju az o taky o kus lepsie ako sa prezentuje. Tvoj pristup mi pripada ako diktat- vyjadrujes sa tu dokonca o najdenej ‘pravde’ dlhodobeho dojcenia, co prosim ta je ‘pravda’ vo vedeckom ponimani? Najskor sme tu mali diktat nedojcit ani keby zena chcela, a teraz je zrazu jedina ‘pravda’ dokonca dojcit do aleluja, samozrejme s primesou glorioly samoselekcie pochadzajuce od tych zien, u ktorych dojcenie tak dopadlo.
Mozes prosim Ta uviest link na tie dokazy alebo ak nemas link tak aspon autora/autorov ktori k tymto dokazom dospeli, aby si to ludia mohli precitat a urobit si vlastny nazor? Diky
Problem s tebou je, ze pouzivas zdroje ktore ti vyhovuju a ignorujes tie, ktore hovoria nieco ine. tvoja premisa je, ze zdroje ktore nenasli nic extra v dlhodobom dojceni, ci dokonca v dojceni ako takom su podla teba nespravne. Ignorujes fakt, ze su argumenty aj za aj proti.
Dáša, jediný argument, ktorý je mne známy je, že nie každej matke dlhodobé dojčenie vyhovuje a to plne rešpektujem. To nie je o tom, že ignorujem zdroje, ktoré hovoria proti tomu, čo tu píšem. Ja skrátka nepoznám jedinú štúdiu či jediné odporúčanie, ktoré by hovorili, že dlhodobé dojčenie je zbytočné, že dojčiť po nejakej dobe (napr. roku, či po 2. roku alebo hocijaký iný interval), je už len akýsi bonus, či je dokonca škodlivé.
Je však možné, že som len zle pátrala, hoci osobne som presvedčená, že to nie je tým, že len zle pátram, ale proste takéto dôkazy naozaj nie sú, čo sa mi zdá logické aj preto, že Svetová zdravotnícka organizácia nezvykne odporúčať niečo, napriek tomu, že existujú rôzne iné hodnoverné dôkazy proti tomu, čo odporúča.
Prosím, ak máš Ty takéto dôkazy, sem s nimi, pretože si zatiaľ žiadny okrem svojho osobného presvedčenia, že dlhodobé dojčenie nie je dobré, si tu neuviedla, ak nepočítam dokument, ktorý sa ale tejto téme bohužiaľ vôbec nevenuje.
Takže ak si presvedčená, že si vyberám argumenty, ktoré sa mi hodia, som ochotná to uznať, ak podáš presvedčivé argumenty proti. Také, ktoré budú jasne ukazovať v čom nie je dojčenie po určitom veku žiadnym prínosom, v čom je zbytočné, prípadne škodlivé, prečo by som mala zmeniť názor v tom, že ak aj matke a dieťaťu dojčenie vyhovuje, aj tak by nemali dojčiť dlhšie ako napr. 2 roky, pretože je to zbytočné, či dokonca škodlivé pre takéto deti. Inak Ti skutočne odporúčam prestať tu prezentovať svoj osobný názor ako niečo, čo je normou a ak to tak niekto nerobí, zaslúži si urážky a opovrhnutie.
Vsetci detski lekari ci u nas ci vo svete ti povedia ze dojcit do 1-2 rokov je z hladiska vyzivy bohate dost. Ked mi chces tvrdit, ze som mala behat ako opica s mladatom okolo krku a prisatym k bradavke do 5 rokov, alebo dojcit ako v Afrike do 5-6 rokov, lebo nic ine nemame k jedlu, beriem to ako nazor, ale nicim nepodlozeny na moje potreby a dietata.
Dáša, týmto argumentom sa ale pravdy nedopátraš. Lekári by mali poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s vedeckými poznatkami a s oficiálnymi odporúčaniami zdravotníckych organizácií. A v nich nenájdeš jediný dôkaz, že dlhodobé dojčenie nie je pre zdravie dieťaťa, matky a spoločnosti výhodné a jediné odporúčanie, ktoré hovorí o odporúčanej maximálnej dĺžke dojčenia, po ktorej je dojčenie už zbytočné, či škodlivé.
Uznávam, že nájdeš lekárov, ktorí sa o dlhodobom dojčení vyjadria podobne ako Ty, dokonca niektorí ešte horšie a v tomto duchu prezentujú tento názor aj vo svojej praxi. Veď dôkazom toho je aj tento článok samotný. To, že nejaký lekár povie (zďaleka nie všetci, zase silné slová), že dlhodobé dojčenie nemá zmysel, neznamená, že to je v poriadku a neposkytuje to žiadny argument pre Tvoje tvrdenia.
Dáša, fakt posledný raz v tejto téme: Ako sa na tomto svete zisťuje, čo je pravdepodobne v tej-ktorej oblasti zdravotníctva pravda: Na najvyššej úrovni odporúčania vydávajú svetovo uznávané zdravotnícke organizácie, ktoré svoje odporúčania sformulujú na základe dôkladného spracovania súčasných vedeckých dôkazov, publikovaných vo vedeckých časopisoch. Z týchto odporúčaní potom jednotlivé štáty preberajú ich odporúčania a poskytujú ich formou odborných usmernení pre lekárov, ktoré sú záväzné pre lekárov, v tom-ktorom štáte. Vyjadrenie o odporúčanom priebehu dojčenia, tak ako som ho uviedla, je akceptované aj pre podmienky Slovenskej republiky (a pre istotu – pripomínam, že jeho súčasťou je odporúčanie pokračovania v dojčení aj po 2. roku života) a vedecké dôkazy pre všetky výhody dlhodobého dojčenia, ktoré som uviedla v minulom komentári sú platné aj pre naše podmienky. A to som pritom ešte mnoho ďalších výhod ani nespomenula (napr. výhody dlhodobého dojčenia pre zdravie matky).
Toto je teda to, čo by mali prezentovať aj lekári a mnohí lekári to aj skutočne robia. Filozofia, ktorú v minulých komentároch prezentuješ, sa nedá oprieť o žiadne súčasné vedecké dôkazy či odporúčania alebo odborné usmernenia. Ak nájdeš nejaký skutočný dôkaz, ktorý potvrdzuje škodlivosť, či nevhodnosť dlhodobého dojčenia, dobre. Ale momentálne nemáš v talóne jediný argument, nech sa otáčas aký smerom chceš – vždy hovoríš o niečom, čo je Tvojim osobným presvedčením. A znova dodávam – že na svoje osobné presvedčenie máš právo. Neútoč tu však na matky, ktoré sa z dobrých dôvodov rozhodli dojčiť dlhodobo.
…A keby si svoje príspevky niesla výlučne v duchu – toto si myslím ja, mám pocit, že takto je to správne – nikto by na ne ani nereagoval…
…mam minimalne tolko dokazov kolko ty, ale z trocha inej paradigmy. Neriadila som len tym co si myslim, ale radami overenymi vedeckymi poznatkami. Nepasuj sa do vseveducej.
Dáša, prepáč, ale kde sú tie dôkazy, ktorými si sa riadila? Hodíš sem jeden dokument o zavádzaní príkrmov a to stačí?
Argumentuješ, že WHO neodporúča dojčiť dlhšie než 2 roky, ja Ti napíšem presný prepis, ktorý dokazuje, že odporúča a Ty to zanovite prehliadaš niekoľko ďalších komentárov. Napíšem, že dlhodobé dojčenie má zmysel z hľadiska zdravia ústnej dutiny a širšieho zdravia súvisiaceho so zdravím ústnej dutiny – Ty napíšeš, že takéto dôkazy neexistujú. Napíšem, že podľa antropologických štúdií vychádza ako priemerná doba dojčenia 3-4 roky, Ty napíšeš, že nie, lebo také štúdie neexistujú. Argumentuješ, že dlhodobé dojčenie nemá zmysel z nutričného hľadiska, ja napíšem, že MM obsahuje naďalej počas celej dĺžky dojčenia rôzne výživovo cenné zložky, imunitné faktory, rastové hormóny, látky podporujúce vyzrievanie rôznych orgánov a imunity dieťaťa, probiotické baktérie atď – Ty hneď v zápätí napíšeš, že to je blbosť, nuž čo už…
Na zaver uz len tolko Klemka, ze je zbytocne s tebou diskutovat o nutnej dlzke dojcenia, pretoze sme na odlisnych vlnovych dlzkach. Ja na viac nutricnej a pragmatickej a ty na sirokej antropologickej a biologickej. Ja som nazoru, ze pri dlhodobom dojceni v nasich podmienkach je riziko zlozvyku tahat to az do skolskych rokov a celkova upatost na dojcenie v 3-4 rokoch – s tym sa ako so zelanym vysledkom nestotoznujem. A z toho hladiska mam trocha obavy ze to podavas ako normu sirokej verejnosti svojim poradenstvom. Mozem povedat, ze pre mna to bol pocitovo fantasticky vysledok, totalny triumf ze hura, ked so malu po vyse roka bez problemov odstavila, dokonca by som po skusenosti dalsie dieta odstavila este skor okolo roka. Pritom som netrpela, ale pre mna to bol medznik kam som sa dopracovala, hotovo to sme zvladli a ideme dalej bez toho. Este k Denise, co sa tyka argumentovania okolo kravskeho mlieka- zalezi ako to vezmes. Ak nemas nic proti mlieku ako takom a vyrobkom, tak potom je predsa jedno kedy ho zaradis do jedalnicka (individualne) ako zlozku potravy, nezavisle kedy prestanes dojcit alebo este dojcis, podobne ako maso, zeleninu….
Dáša, beriem, OK. A keby si svoje príspevky niesla výlučne v duchu – toto si myslím ja, mám pocit, že takto je to správne – nikto by na ne ani nereagoval. Útočiť na názory druhých nepovažujem za správne a vhodné. Je podľa mňa lepšie poskytnúť argumenty, pre ktoré považujem za opodstatnené to, čo uvádzam ja a aj v tejto situácii ešte stále beriem, ak niekto napíše – OK, uvádzaš protiargumenty, možno sú aj správne, ale ja to takto necítim a nebudem to takto robiť. To, čo si tu predvádzala Ty, je morálne nevhodné a každý, kto si túto diskusiu prečíta, si svoj názor na Tvoje komunikačné spôsoby urobí sám.
Skús nezastierať, že realita je taká, že svoje príspevky si v začiatkoch ladila do urážania matiek, ktoré Tvoj názor nezdieľajú, neskôr si začala argumentovať, že dlhodobé dojčenie nemá zmysel, či je dokonca škodlivé a začala si svoje názory “opierať” o “dôkazy”, či o to, že mnou poskytované protiargumenty neexistujú ako reálne vedecké dôkazy a preto sú nesprávne, často so štipľavou urážkou, aby som si nemyslela. Nakoniec si vytiahla triumfálny dôkaz – dokument, ktorý sa vôbec tejto téme nevenuje a ešte aj z neho si poskladala zopár viet, ktoré mali podporiť Tvoj názor, bohužiaľ, nestalo sa tak…
Rozdiel medzi nami je, že keď prezentujem svoj vlastný postoj a osobný názor, už pri samotnom vytváraní tohto názoru sa orientujem podľa toho, čo sa zdá byť podľa súčasných poznatkov vedecky dokázané, ale aj napriek tomu, ak niekto napíše – fajn, dojči si do 4. rokov, mne vyhovuje do 14. mesiacov – tak to nespôsobí, že začnem na takúto matku útočiť či presviedčať ju nasilu, že sa rozhodla zle.
A nepleť do tohto poradenstvo dojčiacim matkám, prosím! Moje komentáre neboli oficiálnym názorom poradkýň pri dojčení. A okrem toho, pri poradenstve neodporúčam to, čo považujem za vhodné ja. Ak hovorím, že dlhodobé dojčenie je výhodné pre dieťa, matku aj spoločnosť, robím tak na základe vedeckých dôkazov a oficiálnych odporúčaní zdravotníckych organizácií, pediatrických spoločností a organizácií podporujúcich dojčenie. Skús si prosím priznať, že tieto dôkazy existujú a ak by som odporúčala matkám niečo iné, nekonala by som v súlade s filozofiou poradenstva – pri ktorom by som mala podávať objektívne informácie založené na vedeckých dôkazoch a oficiálnych odporúčaniach a súčasne by som mala matku nechať sa informovane rozhodnúť a jej rozhodnutie plne rešpektovať.
1. ‘there is sufficient scientific evidence that exclusive breastfeeding for 6 months is nutritionally adequate’: druhu vetu za tymto si zamerne vynechala, udav ze od 4 mesiaca sa mozu zavadzat prikrmy.
2. The World Health Organization (WHO) recommended in 2001 that exclusive breastfeeding should continue until 6 months of age to protect infants from morbidity and mortality that is associated with gastroenteritis. … Many have questioned whether the WHO recommendation applies to developed countries where the risks from episodes of gastroenteritis are minimal (Fewtrell et al 2007, Foote & Marriott 2003, Lanigan et al 2001). : vetu za tymto si tiez vynechala- ..otvorena debata pokracuje o obavach ci niektore deti plne dojcene do 6 mesiacov netrpia vyzivovym deficitom. Inym slovom- vo vyspelych krajinach je riziko gastroentitidy zavadzanim stravy male- vztahuju sa odporucania WHO na tieto krajiny? Logicky tie druhe su tie nevyspele. Treba dojcit otrociky za kazdu cenu u kazdeho dietata do 6 mesiacov bez prikrmov?
1. Ty si v predchádzajúcom komentári písala, že ak sa príkrmy nezavádzajú od 4. mesiaca, WHO varuje, pred výživovými nedostatkami – ja som Ti doložila, že samotný dokument hovorí, že výlučné dojčenie prvých 6 mesiacov je na základe dostatočných dôkazov považované za nutrične adekvátne. Nevarujú, že treba prikrmovať už od 4. mesiaca NIKDE v tomto dokumente. Vyjadrujú sa k tomu, že sa MôŽE prikrmovať už od 4. mesiaca a že pri niektorých deťoch je potrebné zvážiť, či sa nemá začať prikrmovať už pred 6. mesiacom.
2. Vyjadrili sa len k tomu, že kedysi sa odporúčalo dojčiť 6. mesiacov aj z hľadiska toho, že sa znížila morbidita a mortalita na gastroenteritídu, ak sa do 6. mesiaca nepodávali príkrmy. Teraz sa zdá, že pre vyspelé krajiny je už tento dôvod neopodstatnený a vzťahuje sa naďalej na rozvojové krajiny – samozrejme, vo vyspelých krajinách sa dá celkom slušne zohnať čistá voda a ani skazené jedlo nie je také bežné podávať dieťaťu ako v rozvojových krajinách. Preto z tohto dôvodu nie je nutné vo VB trvať na 6. mesiacoch dojčenia.
Napriek tomu, z iných dôvodov naďalej považujú za vhodné, ak nie sú problémy s dojčením, dojčiť výlučne 6 mesiacov – tento výrok je súčasťou dokumentu na viacerých miestach, s tým, že pripúšťajú, že niektoré matky vo VB aj tak začnú zavádzať príkrmy skôr, pretože to tak matky v tejto krajine z rôznych dôvodov robia a že ak nejde o dobu skôr než 4. mesiace, tak je možné zaviesť príkrmy aj skôr, a pri niektorých deťoch je na odporúčanie lekára dokonca vhodnejšie než dojčiť výlučne 6 mesiacov. Fajn, a čo? Ja som niekde písala o tom, že treba prikrmovať odo dňa, kedy dieťa dovŕši 6 mesiacov? Kde?
Ja osobne sama nie som rigidný zástanca dojčenia do 5. mesiaca a 31. dňa života dieťaťa a že od ďalšieho dňa nutne treba zavádzať príkrmy, či dieťa chce alebo nie. 6. mesiacov sa uvádza ako orientačná doba, pretože vtedy väčšina detí začína prejavovať aktívny záujem o jedlo a osobne si myslím, že dieťa samo najlepšie cíti, kedy má dostatočne pripravený organizmus na tuhú stravu, takže ak začne dieťa kradnúť matke z taniera, ked má 5. mesiacov a 14. dní, nemyslím si, že je chybou mu vyhovieť, rovnako si nemyslím, že je chybou počkať ešte pár dní, ak má dieťa 6. mesiacov a 14 dní a naďalej zúfalo odmieta akékoľvek pokusy o zoznámenie so stravou.
Ja len akosi stále nechápem, čo chceš týmito poslednými príspevkami dokázať. Tvoj dokument sa vôbec nevenuje téme, o ktorej sme tu “diskutovali”, nepodal žiadne argumenty proti dlhodobému dojčeniu a prečo sa zrazu bavíme o tom, dokedy dojčiť výlučne v súvislosti s touto diskusiou či témou článku, mi naozaj uniká…
Napriklad tento dokument udava, ze vobec nie je jasne, ci existuju vyhody dlheho dojcenia v rozvinutych krajinach, dokonca WHO doporucenia hodnoti ako normy pre krajiny 3-ieho sveta, kde naporudzi nemaju nic len to MM; a varuje pred vyzivovymi nedostatkami ak sa nezavadzaju prikrmy okolo 4 mesiaca ako spodna hranica…
http://www.child-nutrition.co.uk/Weaning.pdf
Dáša, pri tomto komentári mám pocit, že si ten dokument čítala rovnako “poctivo”, ako moje komentáre.
1. ide o aplikáciu odporúčani pre Veľkú Britániu, ale OK, veď my nie sme veľmi na tom inak, ako Briti, ale hlavne – týka sa zavádzania príkrmov a odporúčanej dĺžky výlučného dojčenia, v čom má podať argumenty v diskusii o dlhodobom dojčení som nepochopila
2. Nevadí, venujme sa Tvojmu odkazu – aby som rozpitvala celý Tvoj komentár: “tento dokument udava, ze vobec nie je jasne, ci existuju vyhody dlheho dojcenia v rozvinutych krajinach”
– dokument vôbec nepojednáva o dlhodobom dojčení a o odporúčanej dĺžke dojčenia, prosím skús presne skopírovať vetu, z ktorej si nadobudla tento dojem
3. Tvoje slová “dokonca WHO doporucenia hodnoti ako normy pre krajiny 3-ieho sveta, kde naporudzi nemaju nic len to MM”
Kde si toto vyčítala? Skús si ešte raz pozorne prečítať toto:
The World Health Organization (WHO) recommended in 2001 that exclusive breastfeeding should continue until 6 months of age to protect infants from morbidity and mortality that is associated with gastroenteritis. … Many have questioned whether the WHO recommendation applies to developed countries where the risks from episodes of gastroenteritis are minimal (Fewtrell et al 2007, Foote & Marriott 2003, Lanigan et al 2001).
4. Tvoje slová “varuje pred vyzivovymi nedostatkami ak sa nezavadzaju prikrmy okolo 4 mesiaca ako spodna hranica… ”
K nutričnej hodnote MM pri výlučnom dojčení do odporúčaných 6 mesiacov dokument dáva jednoznačné stanovisko: In 2001 The UK Scientific Advisory Committee on Nutrition (SACN) reviewed the evidence from the 2001 World Health Organization’s global strategy for infant and young child feeding and advised that:
‘there is sufficient scientific evidence that exclusive breastfeeding for 6 months is nutritionally adequate’.
3-4 roky nie su norma, nikde to neuvadzaju..asi tolko, snivaj nadalej
Hmm, lenže problém je v tom, že to uvádzajú, vo svete to totiž nefunguje tak, že čo si Ty nečítala, to neexistuje. Na obvyklú dĺžku dojčenia existujú antropologické štúdie, jednak extrapolácia z porovnania s inými vyššími primátmi, kde súvisí obvyklá dĺžka dojčenia s faktormi ako je 4-násobok pôrodnej hmotnosti a 9-násobok dĺžky tehotenstva, rast trvalých stoličiek a podobne a pri tejto extrapolácii vyšlo, že interval by pre ľudské mláďatá mal teoreticky byť v rozmedzí 2,5 – 7 rokov, s tým, že potom, keď sa dĺžka obvyklého dojčenia porovnávala v spoločnostiach, kde sa do dojčenia negatívne nezasahuje, aj prakticky sa potvrdilo, že je to 2,5 – 7 rokov, s tým, že toto sú hranice a priemerná dĺžka je 3-4 roky.
Pozri sa, riadila som sa tym, co je vseobecne najviac priblizne sucasnym radam WHO, pediatrov, vyvinovej psychologie a rodicovstvu a nutricnym potrebam dietata. Len neviem, preco zahadne mame az protichodne informacie. No ale z mojej strany je to fajn, fasa. Len nepis potom ze dojceni zavislaci skoro skolaci a skolaci neexistuju ako norma v tej tvojej uznavanej odbornosti, lebo si skaces po jazyku.
Dáša, tak v takom prípade skús všetky tie odporúčania WHO, pediatrických spoločností, psychológov a iných preštudovať znova. Záhadne protichodné informácie máme asi preto, že ja keď niekde čítam odporúčanie tohto presného znenia – “a potom (po 2. roku) ĎALEJ tak ako to matke a dieťaťu vyhovuje” – tak si to nevysvetlím tak, že po roku je už dojčenie nepodstatné a nevadí, ak odstavím dieťa v tomto veku. Alebo keď to tak aj urobím, pretože mne vyhovuje dojčiť 14 mesiacov a vzala som na seba riziká a urobila takéto rozhodnutie, na ktoré mám právo, tak nebudem potom osočovať ľudí, ktorí sa pre takúto dĺžku dojčenia nerozhodli a pri rozhodovaní sa riadia tým, aké sú súčasné odporúčania o optimálnom priebehu dojčenia, ak tieto odporúčania navyše vyhovujú aj ich predstavám o optimálnom priebehu dojčenia.
Mimochodom, keď si Ty spokojná so svojou dĺžkou dojčenia (mala by si byť, keď si sa pre ňu rozhodla sama), čo Ti vlastne vadí na tom, že niekto dojčí dlhšie? Ak je niekto z niečim spokojný, uzavrie to a nerieši iných ľudí…
Dojčení školáci skutočne nie sú norma, v tomto si skáčeš po jazyku práve Ty. Bežná dĺžka dojčenia je 3-4 roky, ako sme tu už niekoľkokrát spomenuli ja, alebo Denisa. Ak Ty poznáš 4-ročné deti, ktoré sú zároveň školáci, či pubertiaci, tak beriem späť, ale inak o dojčených pubertiakoch a školákoch skutočne hovoríš len Ty. Ja nechcem spochybňovať, že neexistujú prípady nezdravej závislosti na dojčení, rovnako, ako matka môže manipulovať s dieťaťom v prípade svojej psychickej poruchy s dieťaťom aj pri nácviku hygieny, či iných vecí, rovnako ako môžu byť ľudia mať poruchy príjmu potravy, potrebu chorobne častého umývania rúk, či iné poruchy, toto ale predsa nie je niečo, čo bežne okolo seba vidíš a rozhodne to nie je normálna súčasť priebehu dojčenia. Normálne je, že dieťa sa dojčí, časom sa začne dojčiť menej a postupne sa odstaví. A urobí to vo veku, kedy je na to pripravené a spoločne s matkou. Väčšinou to býva v treťom či štvrtom roku života. A toto podporujú zdravotnícke organizácie aj pediatrické spoločnosti.
Dasa, moze byt nazor pediatra spravny, ked ti na jednej strane povie, ze tvoje trebars rocne ci dvojrocne dieta nepotrebuje mat. mlieko, lebo je uz velke, no hned nato ti povie ze pit mlieko potrebuje a ma to byt take a take?who informacie si prekrutila a ano, vyvojova psychologia sa toci okolo toho 1 roku ako o vhodnom na odstavenie, ale tieto nazory su uz stare a davno prekonane. ja nehovorim o kojeni skolakov ako o norme. na jednej strane su tu matky ktore nekoja ani minutu, lebo nechcu, na druhej, co koja 7-8-12 rocne deti. ja neobhajujem ani jeden variant. ale nie je trestne ani jedno. ci to je v poriadku, je na diskusiu, ale mala by byt v inom duchu.v duchu akceptacie smerom k pochopeniu.
Dasa, vsetko co si tu piseme je hodnotene druhou stranou. na vsetky argumenty reagujes ,ze to je blbost a ked ty napises blbost, ktora je naozaj blbostou, cakas ze sa na to nebude reagovat? kojenie skolakov a pubertiakov rozoberas a spominas vylucne ty. prakticke skusenosti s odstavenim mas , ako si spominala, ale prebiehalo na zaklade mylnych vedomosti a teraz si myslis ze si skusena na to, aby si sa mohla vyjadrovat ku kojeniu a odstavovaniu.ok vyjadruj sa, ale nemyl si oboznamovanie spolocnosti s tym ako to citis, s tym ako to ma byt.
Klemka, nevedel som ze som tu hodnotena z vedomosti o dojceni problemovych novorodencov. Tieto absolutne nepotrebujem na to, aby som sa mohla prakticky,vedomostne a so skusenostou vyjadrit na temu aka je uloha matky odstavit dieta (he he) versus dlhodobe dojcenie do skolskych lavic bez ladu a skladu- a zmyslu hlavne.
Podobne..
Nezavisle od toho, ci existuje iny sposob nez krmit dieta flasou , ano viem o suplementoroch a nezavisle od toho ze rodicia robia chyby a davaju cumle; 3-4 rocne dieta nema mat uz ani flasu ani prsnik.
Dáša, fajn, doma si to zariaď presne takto, ako si teraz napísala. Len prosím, neútoč či nespochybňuj zdravý úsudok matiek, ktoré sa týmto Tvojim názorom z dobrých dôvodov neriadia.
Mimochodom, Denisa nemyslela suplementor, nedojčené dieťa nepotrebuje fľašu, ale suplementor sa pri nedojčenom dieťati nedá použiť , toľko k Tvojim vedomostiam o dojčení.
Len tak pre info, deti ktore sa nekrmia na prsniku sa nekrmia suplementorom. ten sa pouziva na dokrmovanie prisavajuceho sa dietata priamo pocas dojcenia. ok, beriem pravo na tvoj nazor, ze 3-4 rocne deti nemaju mat dudel ani prsnik, ale ako potom vysvetlis, ze este aj 3-5 rocne deti v spanku vykonavaju sacie pohyby? a potom uz nie?preco to robia? a to bez ohladu na to, ci su alebo nie su kojene, ci maju alebo nemaju dudel.
Denisa, ako sa stavias k pitiu z flias balenych napojov s upravenym hrdlom ako ‘sosak’, ci cez slamku, bezne predavanych v obchode pre dospelych a deti. Ten isty princip ako flasa s dudlom pre deti ci zakryta salka s vrchnakom s dierkami, ked su napr. v autobuse aby nerozliali pohar vody, alebo pre tych malickych aby nemali viac napoja na sebe ako v bruchu. Co ta potom kto ma flasu a kto nema- nedojcene musi mat flasu od zaciatku a dojcene ma na vyber. Z prsa malinovka netecie.
Dasa, tusim si neodpovedala na otazku.K tymto veciam sa staviam normalne, sosaky sa drzia medzi perami ci zubami a nedotykaju sa sacieho bodu na podnebi a tvrda hmota verim tomu neposkytuje slast z cicania, ktory deti vyhladavaju a potrebuju. Je fajn, ze niekto vyrobil taketo vrchnaky na pitie, je to velmi prakticke. kazdopadne ani nahodou to nie je rovnake ako dudel . co sa tyka flase od narodenia nekojenych deti- nie je pravda, ze je nutna, dieta sa da nakrmit od narodnia aj inak, ako cez cumel z flase. malinovku mozu pit rovnako vsetky deti. Nemyslim si, ze ak z prsnika malinovka netecie je to pre niekoho hendikep. snad ma materske mlieko pre dieta vacsi benefit…..
Klemka/Janka, na temu kedy odstavit- matka je predsa ta ktora dava dietatu orientacne mantinely, konzistenciu vo vychove, aby sa mohlo orientovat vo svojom spravani, pocitoch, mysleni a v spravani inych. Ake ma mantinely dieta ktore je ponechane odstavit sa samo? To aj do skoly ma ist, ked same od seba chce, ci nosit plienky do 10 rokov? V dojceni ‘ skolkara’ je sila zlozvyku nez potreba, socializacne je take dieta pozadu za rovesnikmi pretoze je stale odkazane utiekat sa k prsu pre komfort. Takze pre mna je 3-4 rocne dojcene dieta do istej miery zanedbane, pretoze ospravedlnenie dojcit kvoli nutricnej hodnote MM v tom veku je nepodlozene a utuzovat zlovyk zuzlat prso pre pocit istoty-co k tomu dodat?
Dasa, mozes mi prosim vysvetlit ako sa stavias k zuzlaniu dudlov a cumlovych flias v 3-4 rokoch?je to totiz bezny obraz, iste beznejsi ako kojenie. Ak je to ok, preco?aky je z tohoto hladiska rozdiel medzi zuzlanim dudla a prsnika?
Ak to ok nieje, uvedomujes si, kolko deti je podla tvojich uvah na Slovensku a na celom svete zanedbavanych a nesocializovanych?Ak by tieto vsetky deti mali len tento jediny problem, vsetci by sme mohli byt stastni.
Dáša, tento posledný komentár znova hovorí to, na čo už som Ti reagovala pred tým, fakt neviem, diskutovať s Tebou je ako hádzať hrach na stenu, argumenty, ktoré Ti človek napíše, buď nepovažuješ za hodnoverné, lebo Ty neveríš v dôkazy, ktoré si sama nečítala alebo Ti nejako prefrčia okolo očí a asi si ani neprečítaš, že som ich tam napísala.
Posledný raz:
– matka sa na dĺžke dojčenia podieľa tiež, dieťa sa nerozhoduje úplne samo, odstavenie je výsledkom vzájomného rozhodnutia, matka stanovuje hranice, ale súčasne by nemala upierať dieťaťu právo na dojčenie, ak dieťa na odstavenie ešte nie je pripravené a potrebuje ho
– dlhodobo dojčené deti nie sú menej socializované, menej samostatné alebo závislé na prsníku, stačí sa na pár takýchto detí pozrieť v praxi, najskôr sa skús s takým dieťaťom zoznámiť a potom súď, ľahko sa píše fámy, keď si to v skutočnosti nezažila a len si domýšľaš, aké nenormálne, zanedbané a úchylné sú deti, ktoré cucajú prso aj po 2. roku života
– dojčenie po 2. roku nemá výhody len z nutričného hľadiska, fakt to nebudem opakovať, skús si prečítať už predchádzajúce komentáre, kde som Ti podala viacero iných výhod, ktoré vytrvalo ignoruješ
Miesto/uloha matky je aj urcovat iste hranice v socialnom spolocenskom vyvoji dietata, cize pomaha dieta aktivne odstavit a nielen caka ‘na prirodu’. O to mi islo- poukazat ze odstavenie je suhra matky a dietata a matka ma v tom aktivnu ulohu, a nie pasivne caka. U niekoho to je rok, u ineho 2 roky, ale ako biologicka vyziva mlieko po 2 roku nie je nutnost – o tom pise WHO a vela inych pramenov. Vsetky tie zotrvania dojcit velke behajuce skolkarske deti a takych co sa im uz vyvijaju sekundarne pohlvne znaky, su len produktom komplikovanych psychickych zavislosti na vzajomnom priputani sa cez dojcenie ktore matka nezvldla. Su pripady ze zeny dojcia tinegerov–cakaju uz nie na prirodu, to je dufam jasne. Matka moze 2 rocnemu dietatu uz povedat preco ho odstavuje a poukazat na ine moznosti puta.
Dáša, fakt skús čítať a potom písať. To odporúčanie predsa hovorí aj o tom, že na ukončení dojčenia spolupracuje matka s dieťaťom! A úloha matky je aj citlivo reagovať na to, voči čomu dieťa protestuje a riadiť sa aj svojim inštiktom, ktorý každej matke prezradí, že zúfalý plač dieťaťa, ktoré ešte nie je pripravené na odstavenie, nie je v poriadku. Inštikt matky je veľmi ľahké prebiť historkami o hrozbe nesamostatného cucáka, ktorý sa sám neodstaví (vždy rozmýšľam, či autori týchto povier skutočne videli aspoň jedno dlhodobo dojčené dieťa a prirodzené odstavenie v praxi). Tak isto ako je možné, aby matka pod tlakom okolia prebila svoj inštikt a napr. učila 6-mesačné bábätko samostatnému zaspávaniu v noci metódou kontrolovanéo plaču. Tiež len určuje pravidlá, čo na tom, že dieťa plače, ale bude lepšie spávať aj ona, aj dieťa a nebude nesamostatné. Rovnako, ako pri násilnom odstavovaní, aj tu platí, že následky pre dieťa sú nedozierne, ako pri všetkých regulérnych potrebách dieťaťa, ktoré s dobrým úmyslom osamostatniť ho v čase, kedy ešte na to nie je pripravené uskutočníme. Prezradím Ti tajomstvo – aj na toto existujú štúdie.
Dasa, myslim, ze si tentoraz presne vystihla a trafila klinec po hlavicke. Naozaj matka je ten hlavny cinitel, ktory tu urcuje hranice, dieta je na nu odkazane. Ak sa matka jedneho dna rozhodne odstavit (skor ako by sa dieta rozhodlo same), tak dieta jednoducho odstavi. A moze byt so svojim rozhodnutim spokojna aj ked to bude v 6tich mesiacoch, v jednom roku (ako u teba) alebo hocikedy neskor – ale este pred prirodzenym odstavenim.
Zaujimave je, ze Teba za Tvoje rozhodnutie tu nesudi nikto (lebo sa jedna o tvoje pravo na rozhodnutie a to ti tu nikto neberie), ale ty sudis ostatne. Pritom sa Ti tu naozaj predlozili vsetky mozne argumenty, preco je normalne dojcit do vyssieho veku dietata, nez si dojcila Ty.
To je cielom aj takychto prispevkov – aby podla moznosti vsetky matky vedeli, ze dojcit je dolezite, preco je to dolezite a ze je prirodzene pre dieta odstavit sa same niekedy medzi 3-4 rokmi. A ak sa nieco deje preco nemozu, ale chcu dojcit, aby sa im dostalo adekvatnej pomoci. A nie aby aj v dnesnej dobe niektora musela povedat (prave vcera sa mi to stalo), ze odstavila 2.5 rocne babo, lebo tlak okolia bol silnejsi ako vlastne pocity.
Ak sa niekto napriek tymto informaciam rozhodne inak, je to jeho vec, ma na to pravo, kazdy ma svoj pohlad na svet. Verim, ze rovnako ako v tvojom pripade, chce len to najlepsie pre svoje dieta. A prosim Ta, drz palce mamickam, aby sa im podarilo dojcit aspon tolko, co Tebe. Lebo dnes je realita bohuzial inde.
Klemka, vyhybava odpoved ako som cakala. Nic nove si nenapisala kde pisu o dojceni nad 2 roky ako nutnom, hlavne ze ”mas v tom jasno’, len nepises co je ‘dlhodobe dojcenie- vek, vek? Takze deti nad 2 roky potrebuju byt dojcene na spravny vyvin celusti- to je naozaj prelom vo vede, len ho este nepublikovali
Dáša, prepáč, ja som zabudla, že čo si Ty nečítala, to sa nepublikovalo. Publikácie dr. Palmera nestačia, sorry
Nikto nepíše o nutnosti dojčenia, matka sa môže rozhodnúť nedojčiť aj vôbec, ak zváži riziká, ktoré to prináša. Žiadna doba, ktorá je minimálna a po ktorej je už jedno, či sa dieťa dojčí ďalej alebo nie, neexistuje. Odporúčanie sa týka odporúčaného priebehu dojčenia a je jasné, fakt neviem, či nevieš čítať, alebo ako Ti to ešte mám napísať – dojčiť tak dlho ako to dieťaťu vyhovuje. Na tom nie je nič vyhýbavé, každé dieťa je iné, každé potrebuje inú dĺžku. Z tohto hľadiska Ti vyjde klasická Gaussova krivka, s tým, že minimum detí sa samo odstaví už v 2,5 roku a minimum v 7. rokoch a najväčšie množstvo detí potrebuje dojčenie 3-4 roky (to je ten Tvoj vek-vek ), fakt Ti už konkrétnejšiu odpoveď nedám.
Denisa, mna moja mama tiez poslala ku koze a krave a k schnitzlam, ked nam dosiel camembert z mterskeho mlieka. Mala som rovnych 19.
no co na toto odpisat?snad len, ze ma zaujima recept, prezradis?
Suma sumarum WHO doporucuje dlzku dojcenia s “vhodnou inou stravou’ do 2 rokov a dlhsie. Co so slovom ‘dlhsie’? Nuz, momentalne neexistuje fyziologicka studia ktora by potvrdila ze dojcenie NAD 2 roky ma dokazatelne prinosy pre dieta. Takze v podstate nevieme!! Samozrejme, ty mas asi zarucene informacie ze treb dojcit do x rokov. Aky je teda tvoj nazor na nutnost dojcenia skolakov- apropo kedy skoncit s dojcenim ‘nad’ 2 roky? Karcinogeny- nuz zmienky o karcinogenochv MM, npriklads dioxinov z plastov najdes plnucko vsade. Jasne, ze zalezi co matka naskladovala v sebe, pretoze to sa uvolnuje z jej tuku do mlieka, logicky teda s predlzenym dojcenim je privod tychto chemikalii ‘zabezpeceny’ do traviaceho traktu dietata dlhodobo. Ano, MM chrani dieta pred rakovinou (viem), ale hovorila som o primesiach v MM.
Ach, Dáša, keď s Tebou je to fakt tažko Matka nemá v tuku o nič viac PCB než krava, či iné hospodárske zviera, ktorého tuk konzumuje dieťa v tuhej strave, žijeme predsa v rovnako znečistenom prostredí – takže sa im dieťa v strave nevyhne aj tak, navyše ale spolu s týmito škodlivimi materské mlieko obsahuje látky, ktoré znižujú ich škodlivý efekt. To po prvé. A po druhé mňa osobne teda viac zaujíma, čo tie karcinogény spravia, než to, že tam sú, pretože darmo mi je vedieť, že tam sú, keď dôležité je to, koľko štatisticky menej ochorení na rakovinu sa vyskytuje pri dlhodobo dojčených deťoch. To je podstatné – že dlhodobým dojčením znižujem šancu, že moje dieťa dostane rakovinu.
Nebudem Ti tu posielať odkazy na dôkazy o ďalších výhodách dlhodobého dojčenia. Napísať, že žiadne také štúdie neexistujú, je skutočne trúfalé, skús trošku pohľadať na internete, mnohé vedecké štúdie sú dostupné aj pre bežného človeka. Pre Teba je napr. blbosť, že dojčenie vplýva na zdravie ústnej dutiny, postavenie zubných oblúkov a iné dôležité veci, skús si pozrieť prezentácie dr. Palmera. A takto by sa dalo baviť o alergiách, cukrovke atď. atď. Vyhláseniami, ktoré tu prezentuješ, len dokazuješ, že v tejto téme nie si zorientovaná a že si myslíš, že môžeš klamať, že vieš o tom, že žiadne štúdie nie sú, hoci si sa na to ani v skutočnosti len nepozrela. To by mi nevadilo. Čo mi vadí je, že útočíš na ľudí, ktorí si tento názor nezdieľajú, hoci svoj názor nemôžeš podoprieť reálnymi argumentami.
Môj názor na dojčenie školákov vychádza z odporúčania WHO, ktoré som tu už citovala a z antropologických štúdií dr. Dettwyler. Ona tá jedna veta o odporúčanom priebehu dojčenia obsahuje presne odpoveď na túto otázku – dieťa by sa podľa WHO malo dojčiť do 2 rokov popri zavádzaní príkrmov – teda malo by sa dojčiť podľa potreby dieťaťa, neobmedzovať častosť či dĺžku dojčenia napr. cumlíkom, inými slovami, dieťa by malo využívať všetky funkcie dojčenia, nielen výživovú, ale aj reguláciu telesných funkcií, zaspávanie, fyzickú prítomnosť matky a pod. A potom – po 2 roku možno dojčenie ako aj prikrmovanie považovať za pevne ukotvené a dieťaťu sa ponechá rozhodnutie o dĺžke dojčenia – “tak ako to dieťaťu vyhovuje”. Čo štatisticky podľa antropologických pozorovaní vychádza na dojčenie cca. 3-4 roky. Samozrejme, ze o dĺžke dojčenia môže rozhodovať aj matka a ak jej to takto dlho alebo hociako dlho nevyhovuje, má právo napriek rizikám, ktoré takéto rozhodnutie prináša, svoje dieťa predčasne odstaviť, tak ako si to urobila napr. Ty.
Toto rozhodnutie by však matka rozhodne nemala urobiť len kvôli tomu, že jej zdravotný stav si vyžaduje liečbu, aby sme sa vrátili k pointe tohto článku. Dojčenie je v drvivej väčšine kompatibilné s liečbou a dojčiaca matka by nemala voliť medzi zanedbávaním svojho zdravia alebo násilným odstavením dieťaťa, ak jej aj dieťaťu dojčenie ešte vyhovuje, tak ako to, bohužiaľ bola donútená spraviť Mária. Vďaka jej článku si týmto nebudú musieť prejsť aspoň niektoré mamičky a deti.
Klemka, prepac ale ako protiargument obhajujes to, co zastavam aj ja- dojcenie. A je to jasne z mojich predoslych prispevkov, opakovat sa nebudem. Informacne zdtoje vyslovene udavaju, aj ten WHO 2 roky ako orientacny medznik, vsetko nad je predlzene, a tak sa potom dostavame k dojceniu predskolakov. Tebe pripada nutne dojcit 3-4-5-6 rocneho caparta? Ak ano, mas na to sukromne dovody ktorym ja absolutne nerozumiem, ale budiz. Avsak neprezentuj to tu ako ODPORUCANIA. Skodlive v strave u strasich deti to urcite nie, hoci aj o tom boli studie- zvyseny obsah karcinogenov v materskom mlieku v extremne dlhom dojceni. Konkretne moje dieta ziadne umele mlieko nepilo a to som odstavila v 14 mesiacov ked jedlo prakticky vsetky detske jedla, s prikrmami som zacala vo 4 mesiaci pretoze ked som s nim sedela pri prestretom stole, tiekli mu sliny az na ponozky a naprazdno preglgalo s vypulenymi ocami, vnimalo vone jedla a chute a malo straaasnu chut. Zacalo dostavat ovocie a zeleninove kase od 4 mesiaca k jeho velkej spokojnosti.
Dáša, aké informačné zdroje? Nájdi mi prosím presne, kde WHO odporúča dojčiť maximálne 2 roky? Ja som prepísala presný preklad ich odporúčania optimálneho priebehu dojčenia. A tam žiadna maximálna dĺžka dojčenia, či odporúčaná doba dojčenia NIE JE uvedená. O 2. rokoch hovoria z hľadiska príkrmov, že dovtedy sa popri dojčení zavádzajú príkrmy a potom sa dojčí ĎALEJ tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.
Dlhodobo dojčené deti majú okrem iných chorôb znížené riziko vzniku rakoviny… to len k tým karciongénom.
V podstate ak dojcis prvych 6 mesiacov a pocas procesu ked dieta prechadza na roznorodu stravu urobis pre dieta maximum-cize 2 roky su naozaj hojne dlho, dat viac sa dietatu prakticky neda. A kto to uvadza- praktickyvsetky pediatricke stranky, WHO a hlavne zdravy rozum, usudok, skusenosti. Chapem, ze existuje nieco ako modny klub extra dlheho dojcenia, ale to je tak asi vsetko co sa o tom napisat.
Dáša, len či ono nebude problém skôr v tom, že strapaté a spotené Neadertálky si nedomýšľajú, čo asi hovoria pediatrické stránky či WHO, ale narozdiel od Teba si aj prečítajú, čo skutočne hovoria. Žiadna pediatrická spoločnosť či zdravotnícka organizácia nestanovila hornú odporúčanú hranicu dojčenia a WHO konkrétne hovorí, že odporúčajú výlučné dojčenie do cca. 6 mesiacov, potom popri dojčení do 2 rokov zavádzať príkrmy A POTOM ĎALEJ tak ako to matke a dieťaťu vyhovuje. Ťazko s Tebou diskutovať, keď svoje názory, ktoré si navyše ešte neoveríš reálnymi dôkazmi, povyšujes na normu a pravdu a ak niekto hovorí niečo iné, je to dôvod na osočovanie, bez ohľadu, že si to ten človek pred tým naštudoval a nehovorí z brucha, tak ako Ty.
A keď už hovoríš o zdravom rozume a úsudku, môj úsudok mi hovorí, že príroda asi vie, čo robí. Všetky deti, ktoré by boli dojčené dlhšie by asi mali horšie vyhliadky na život, ak by bolo dojčenie po roku už zbytočné, či dokonca škodlivé, ako sa tu snažíš naznačiť. Realita je však taká, že namiesto toho deti dojčené aj po prvom roku života bývajú menej často choré, materské mlieko aj v druhom roku života pokrýva takmer všetky nutričné potreby dieťaťa. naďalej obsahuje rôzne rastové faktory, podporujúce vyzrievanie čreva a mozgu, probiotické baktérie a dokonca imunitné faktory sú v druhom roku života v MM vo vyššej koncentrácii než v prvom roku života a takto by sa dalo menovať ďalej a ďalej. Ak netreba dojčiť po roku, načo príroda zariadila, aby cca. v 18. mesiaci MM obsahovalo výrazne vyššie množstvo lyzozýmu, ktorý chráni sliznice bábätka? Nie náhodou je to vo veku, kedy už dieťa obstojne chodí a dostane sa aj rôznym špinavým veciam.
Súhlasím s autorkou. Syna som dojčila presne 2 roky. Počas toho obdobia som mala zápal stredného ucha a zápal prínosových dutín. V oboch prípadoch som sa zverila do rúk skúsenému lekárovi – zápal stredného ucha sa vyličilo prírodnými prípravkami+homeopatikami (bolo treba len vydržať bolesť, ale to len pár dní) a na zápal prínosových dutín bolo treba nasadiť ATB 3 dni, keď som mlieko odsávala a malému som dávala Sunar. Po tej dobe som dojčila ďalej. Bolo to pred 13imi rokmi. Pred 11imi mesiacmi som porodila dcérku a tiež som mala tie isté problémy – najprv zápal dutín a potom stredného ucha. Brala som penicilín a bez problémov som dojčila. Malá cikala také smradlavé od ATB, ale po vysadení liekov sa to upravilo a dojčila som – dojčím ďalej bez problémov. Mala som aj črevnú chrípku, keď som kvôli prísnej diéte mala mlieko ako voda a malá revala od hladu- prekonali sme to podávaním Nutrilonu a tiež som dojčila ďalej. Vďaka dobrým radám na mamila.sk a nášmu pediatrovi. Syna som odstavila na odporúčanie gynekologičky, ktorá moju vyčerpanosť odôvodnila dojčením 2-ročného decka. Ako sa ukázalo, pes bol zakopaný inde – dôvodom boli naše problémy s mužom a nie dojčenie. Teraz som odhodlaná dcéru dojčiť aspoň do 3 rokov, alebo pokiaľ sa bude dať. Plánujeme aj ďalšie dieťatko a ak sa náhodou pritrafí ešte v priebehu dojčenia dcérky, mienim v dojčené pokračovať aj počas tehotenstva. Som presvedčená, že dojčenie nie je len o výžive, ale hlavne o citovej väzbe. Vidím to na synovi, ktorý teraz má 14 rokov a mám s ním úžasný vzťah. Každej žene odkazujem, že dojčenie nie je hendikep, ale niečo prirodzené, na čo môžu byť právom hrdé. Dieťa potrebuje predovšetkým matku a istotu a dojčením im to môžeme dať. P.s. dojčenie nemusí obmedzovať ani v práci – ja pracujem z domu a pracovať som začala keď mala dcérka 8 dní..
Klemka, myslim si ze dlhodobe dojcenie do 4-5 rokov nema co nutricne pomoct, ani vyformovat kosti tvare a celusti. O prekonavani stresovych situacii a nutnosti dojcenia u skolkarov, prepac ale to je ultra pravicovy nazor a mne pripada vplyv dojcenia na tak velke dieta skodlivy. Matky nech dojcia aj do 8-10 rokov-pretoze aj o tom som videla dokumentarne filmy; ja si myslim, ze orientacne je dobre mat hranicu dokedy je zmysluplne dieta dojcit, a to je pokial viem do 2 rokov maximalne. Nad ten vek je to predlzene dojcenie a celkom zanedbatelne ako norma pre matky, hoci dava hlboky zmysel niektorym jednotlivcom ktori sa nevedia sania vzdat a dieta nim nadalej priputavaju. Ja to vidim ako prilozenie novorodenca po porode matke na brucho (coho sa mimochodom v nasich porodniciach rutinne nedockate) s opakovanim az do skolskych lavic, proste uchylne aj ked dobre myslene.
Dáša, to, že Tvoje osobné postoje nie sú formovateľné vedeckými dôkazmi je síce z môjho pohľadu zvláštne, ale máš na to právo. Na čo právo rozhodne nemáš je útočiť na ľudí, ktorí sa pre dlhodobé dojčenie rozhodli napr. aj preto, že pre dlhodobé dojčenie existuje množstvo vedeckých dôkazov z rôznych smerov.
Napr. čo formovalo Tvoj názor, že dojčenie SA odporúča maximálne 2 roky? Kto odporúča max. 2 roky?
Dasa, ked si svoju dceru odstavila, ake pila mlieko?ak ziadne, ok. ak ine ako tvoje, predpokladam ze zivocisneho povodu. spytam sa teraz smiesne. posiela krava svoje tela po istom case trebars ku koze?nie,nerobi to ziadne zviera. ale clovek s tym nema problem. ak sa zena rozhodne ze sa o mliecnu vyzivu svojho dietata postara sama, ty to povazujes za uchylne, etremne, uletene….vsade sa na nas vali reklama o tom, ake je dolezite pitie mlieka v detstve, ale spolocnost sa ani len nezamysla nad tym, preco to ma byt mlieko kravske. ma sa zena, ktora produkuje svoje mlieko spoliehat vo vyzive vlastneho dietata na kravu?
Janka, nehodnot ma podla seba. Pred 20-imi rokmi som mala celkom rovnaky nazor ako teraz, napriek tomu ze ma povazujes za priekopnicku tej doby. Teda ano- moju teraz skoro 20 rocnu dceru som dojcila asi 14 mesiacov a potom odstavila, podla vlastneho usudku ze dalej by som rozhodne nedojcila. Nikto mi do toho nic nehovoril, tak isto ako mi nik nevedel s dojcenim normalne pomoct v zaciatkoch, mala som anglicku prirucku o dojceni. Nevidim priepastny rozdiel medzi dojcenim pred 20-imi rokmi a teraz, ani u nas ani v zapadnej Europe, mozno len s vynimkou ultra zastankyn dojcenia do skolskych lavic, ako strapate spotene neandertalky s plnymi prsami aby druhym ukazali ake su zeny. Ale take extremy su znakom ze stredna cesta je viac dostupna normalnym matkam ktore chcu dojcit dojca a nie pomalu predpubertalne deti.
Mila Dasa, je to super, ze dojcenie do jedneho roka povazujes za dostatocne. Este pred 20timi, mozno i 10timi rokmi by Ta vacsina vysmiala, rovnako ako ty dnes Klemku. Ale plne Ta chapem, taka je realita dnesnej spolocnosti. Nastastie vdaka podobnym ludom ako dnes Maria a Klemka, ktori v case pred 20timi rokmi(Halamova, Vicianova a pod) nesmierne bojovali za dojcenie, dnes aspon vsetci chapu, ze dojcenie je dolezite.
Stalo to vela namahy, aby aspon niekolko porodnic ziskalo titul BFHI, i ked zrovna nepracuju vzdy tak ako by mali. A stale to stoji nesmiernu namahu dokazovat (a ver mi, ze taka Klemka to ma vedecky nastudovane od A po Zet), ze dojcenie je prirodzene, az kym sa dieta neodstavi samo a prejde na normalnu stravu.
Nase zdravotnictvo bohuzial nema prostriedky, ako zabezpecit moderne a vedecke vzdelavanie o dojceni, a to ze sa to mamickam dostava do povedomia je hlavne zasluhou dobrovolnikov, ktorym zalezi na ostatnych. I ked mnohokrat musia prekonavat predsudky ako je napriklad tento
Vyrobcovia umelych mliek maju prostriedkov viac nez dost, aby nam vsugerovali, ze bez ich mlieka to nejde. Predtym to bolo hned od narodenia – na zachranu zivota, teraz sa posuvaju do coraz vyssich vekovych kategorii. Vsak uz ich tu mame – UM pre deti od 2do 6rokov, UM pre tehotne, chysta sa UM pre starych ludi, potom pre sportovcov, potom i pre ostatnych.
Raz darmo, nevieme si cenit, co mame zadarmo od prirody, len nech je to pekne zabalene a mozme za to platit…
Klenka, pises nezmysly, prirabas argumety o nicom. Ano, v Afrike dojcia deti do puberty lebo nemaju co ine do ust vlozit. Prosim ta netaraj.
Dáša, mať svoj názor je Tvoje plné právo, je jedno, či je podľa súčasných vedeckých poznatkov správny, alebo nie, nemám prečo s Tebou nesúhlasiť v tom, že Tvoj ideál je ročné dojčenie, na to predsa máš právo. Zato Ty nemáš problém útočiť na iných ľudí, ktorí zrovna Tvoj názor nezdieľajú a štipľavý a zatrpknutý spôsob, akým si schopná “diskutovať” naznačuje, že nemá zmysel niečo ďalšie pripisovať. Nemám dôvod vracať Ti Tvoje osobné invektívy, myslím, že každý, kto si prečíta túto diskusiu, si spraví svoj názor.
Mozno som troch minula pointu- lieky a dojcenie, fakt ze autorka sa citi podvedena lekarkou. Zial, neviem co ine cakala, slovensky stav lekarov a pacientov je ze pacient je casto komandovany a zle informovny, a pokracuje v tom a na zaver si uvedomi ze ho podviedli, ublizili mu, atd. Inde by nd Mariou mavli rukou, povedali by pani pridte ked prestanete dojcit, (v 8 rokoch? ci ako chcela ) a liecili by ju v klude potom.
Na dojcenie mam jednoznacny usudok a skusenost: neda sa nahradit, moze si niekto navravat co chce. Predlzovat ho dlho nad jeden rok ked uz dieta je roznorodu stravu a socialne sa formuje je total nadbytocna cinnost. Zavisle su na tom matky matky v prvom rade, pchat dietatu prsnik, priputavat ho cim najdlhsie na cucanie mi pride psychicky narusene, casto matky vsak nevedia ako odstavit zavisle dieta a davaju aj ten dovod.
mne sa zdá psychicky narušené niečo iné… Ako to ty takto môžeš hodnotiť? Poviem ti niečo: existuje niečo, čo sa volá ekologické dojčenie a vychádza predovšetkým z teórie ponuky a dopytu – na čom vlastne dojčenie celé technologicky funguje. Teda: v prvom rade ide o ZAUJEM DIETATA – či chce ešte materské mlieko. Lebo keď nechce /a aj to sa mi stalo pri prvom/ môžeš sa pokrájať. Ale keď chce – prečo by som mu mala nedať? Každé dieťa je jedinečné, každé to potrebuje inak. a ak berieme dojčenie nielen ako “stravu”, ale ako skutočne emočné a sociálne zázemie zdravej osobnosti dieťaťa /Aspoň ja to tak beriem a verím,že naše asertívne, priebojné deti – i to najmenšie -sú také preto, lebo práve pri tom psychicky narušenom dlhom dojčení podľa teba nabrali všetko to, čo potrebovali pre zdravý rozvoj svojej osobnosti, nielen tela. Howg.
pre tych co vedia po anglicky
http://www.breastfeedingnetwork.org.uk/drugs-in-breastmilk-information-and-factsheets.html
informacie o roznych konkretnych liekoch, co je pri dojceni OK a co nie a cim sa to da nahradit – je tam aj kontakt na farmaceutku ak potrebujete s niecim poradit co nie je obsiahnute vo “factsheets”
Chcela som sa zastat Marie ale uz ste to stihli spravit za mna, Ja som dojcila dieta takmer do troch rokov a vobec nelutujem. Vtedy sa uz nedojci kazde dve hodiny, ale ako to komu vyhovuje, trebars 2x denne… Tiez nemozem povedat ze by ma to vycerpavalo, ale bolo to pohodlne ked syn ochorel – o dva dni bolo po chorobe, bez akychkolvek liekov. Mohli sme kludne chodit medzi ine deti a celu zimu chory nebol. Ked sme s mliekom skoncili, bolo to tazsie. Skoncila som kvoli dalsiemu tehotenstvu, uz ma to potom unavovalo. Bolo by smiesne ak by niekto tvrdil ze som bola zavisla, keby to nebolo prospesne pre dieta a keby dieta nechcelo, nerobila by som to…
Mne tento clanok dal mnoho informacii, ktore som nevedela. Ak by som bola v takejto situacii, vdaka Marii viem ze nemam dat na nazor prveho doktora a zbytocne koncit s dojcenim. Maria mala stastie, ze sa jej to nestalo, ked mal jej syn pol roka.
Ak dieta v troch rokoch pocucava z flasky mlieko od kravy zarobene z prasku, je to ok, ale dojcenie v troch rokoch je uletene
Dáša, neviem, z čoho máš pocit, že som sa vyčerpávala – vtip je v tom, že napriek množstvu kontrol bol môj zdravotný stav taký ukážkový, že mi obvodná lekárka povedala, že môžem vstúpiť do učebnice. Problém bol iný: ten, že som najprv mala informácie, že sa počas dojčenia lieky na astmu brať nesmú a potom tú informáciu, že dojčiť nesmiem – a ani jedno nebola pravda. Ja nie som psychicky labilná – len som normálna mama a mám svoje pocity. Moje dieťa už po trištvrte roku záujem o dojčenie ozaj nemalo, ale prežili sme ťažké obdobie práve preto, že ešte chcel… To, že kontaktujem cez článok laktačnú poradkyňu, som nemala ani v päte… Takže veľa úsudkov máš vedľa… je mi to ľúto, článok bol napísaný pre niečo iné ako pre moje obvinenie a zhadzovanie. Mal pomôcť takým ľuďom, ktorí sa ocitli v mojej situácii – aby to nemuseli riešiť tak, ako ja.
Pekný deň a pozitívne myslenie aj smerom k druhým.
Keby ste boli dieta odstavili neskor a zbytocne sa navzajom nevycerpavali dlhym dojcenim, mozno by vas zdravotny problem nebol akutny a vasa psychika by tiez netrpela. Dieta o dojcenie zjavne zujem nema, dalsim dojcenim by ste predlzili svoju psychologicku zavislost na dojceni. Kontaktovat laktacnu poradkynu za ucelom rozdojcit skoro 3 rocneho chalana, to je mierne povedane uletene.
Dasa, podla teba dlhodobe dojcenie nebodaj sposobuje astmu?ze je matka zavisla na dlhodobom dojceni je mytus alebo blbost, ze je na nom zavisle dieta, je pravda, ide o jeho zivot. je predurcene chciet prsnik velmi dlhy cas. dudliky a cumlove flase vasina ludi akceptuje u 3-4 rocnych deti ako nieco, co patri k detstvu, pritom boli vyrobene ako nahrada prsnika. to co je prirodzene je normalne.
Dáša, ale zdravotný problém sa v prvom rade mal riešiť a popri tom mohla Mária ďalej dojčiť, tak, ako chcela, keby jej túto možnosť niekto ponúkol. Matka, ktorá plánuje dlhodobo dojčiť, predsa nemá prečo odsúvať svoju liečbu a kvôli tomu zhoršovať svoj zdravotný stav alebo trpieť! Prípadne nemá prečo násilne odstavovať svoje dieťa od dojčenia, len preto, že ona musí užívať lieky!
A zmyslom tohto článku je podľa mňa najmä to, aby sa mamičky, ktorú chcú dojčiť a súčasne majú nejaké zdravotné problémy, dozvedeli, že nemusia zvažovať či dojčiť alebo nedojčiť, ale sa budú liečiť a dojčiť naďalej. Drvivá časť liekov je totiž s dojčením kompatibilná.
Tvoj pohľad vychádza z tradičného ponímania dojčenia v našej spoločnosti, ktorá je skôr spoločnosťou, kde je normou fľaša a umelé mlieko. Dojčenie je natoľko na okraji záujmu, že aj mnohí lekári ho nepovažujú za príliš dôležité, zvlášť ak ide o staršie dieťa a je jednoduchšie matke odporučiť prestať dojčiť, ak “hrozí”, že dieťa bude piť materské mlieko so stopovými množstvami nejakého lieku.
Pokrútená logika tohto pohľadu na dojčenie sa odráža aj v tom, čo píšeš – pokúsiť sa vrátiť k dojčeniu má podľa logiky, ktorú prezentuješ vo svojom komentári, zmysel len do času, dokedy je dojčenie ešte v našich podmienkach považované za normálne. V troch rokoch už to zmysel podľa tejto logiky nemá a matka, ktorá to skúsi je mierne povedané uletená, pretože tak dlho sa u nás bežne nedojčí. V troch týždňoch to podľa tejto logiky zmysel má, pretože 3-týždňové deti sa u nás väčšinou dojčia, preto matka v tomto prípade nie je uletená, ak si zavolá poradkyňu, aby jej pomohla s dojčením dieťaťa, ktoré sa odmieta prisať na prsník.
Normou je však dojčenie. Takže má zmysel pokúsiť sa znova obnoviť dojčenie, aj ak ide o 3-ročné dieťa, hoci po trištvrte roku od násilného odstavenia skutočne nie je záruka, že sa to podarí, ale keby sa to podarilo, dieťa malo šancu sa ešte dojčiť ďalší napr. rok či dva a to je taká dlhá doba, že nie je vôbec uletené sa o to aspoň pokúsiť. Za rok-či dva dojčenia by dieťa zažilo by množstvo času v tesnom fyzickom kontakte so svojou matkou, prijalo by pritom množstvo materského mlieka kvalitného z nutričného, imunologického, probiotického či hormonálneho hľadiska, precvičovaním svalov pri dojčení by si zabezpečilo, aby sa vyformovala tvár, čeľusť či zubné oblúky do takého tvaru, ktorý pomáha skvalitniť život vo viacerých aspektoch, dojčenie by mu pomohlo prekonať množstvo stresových situácií, ktoré by zažilo, a podobne.