Keď dieťa „kŕmi“ podopretá fľaša

Kika K. mi poslala článok o tom, ako niekde v zahraničí zomrelo dieťa, ktoré rodičia kŕmili tak, že mu podopreli fľašu a nechali ho samé.

Pozerám na to ako blázon, ako to môže niekomu vôbec napadnúť … Pozerám, pozerám a plný google fotiek detí s podopretými fľašami a v zahraničí aj pomôcok na podopieranie. Hovorí sa tomu „bottle propping“.

Propping je nielen nebezpečný, ja aj znakom divnej spoločnosti

Požičala som si tento titulok z nejakého zahraničného článku, pretože vystihuje moje myšlienky. To už vážne potrebujeme pomôcky na všetko? Aj na nakŕmenie bábätka??

Už tomu dieťaťu nevenujeme ani ten čas, pozornosť a naše dlane? Tíšiace, hojdajúce, upokojujúce? Potrebujeme mať aj kŕmenie „hands free“? Tak trošku aj „matka/otec free“ …

Reklama ponúka zariadenia na držanie fľaše ako niečo, čo môže zmeniť monotónnu starostlivosť o dieťa, ako niečo, čo nám uľahčuje život. Kurnik, prečo ja mám pocit, že ľudia neustále hľadajú niečo, ako si ten život zjednodušiť? Minule som čítala zaujímavý rozhovor so psychiatrom Radkinom Honzákom, ktorý hovorí:  „… Devadesát procent je kázeň a dodržování pravidel, a do toho se velké většině lidí nechce, a jakmile ta pravidla přestanou dodržovat, tak se všechno sype.“

Nechce sa nám do pravidiel, do toho aby nás niečo „obmedzovalo“, hlavne aby nám (a deťom) niekto niečo neprikazoval …lebo to nie je humanistické …

V prípade nedojčeného dieťaťa je to nejaké základné pravidlo o tom, ako by malo byť kŕmené z fľaše, aby to bolo pre jeho život bezpečné a jeho zdravie neohrozujúce.

Kŕmenie podopretou fľašou môže byť nebezpečné – z viacerých dôvodov

Keď hovoríme o takomto spôsobe kŕmenia, hovoríme aj o úplne malých bábätkách, niekoľkotýždňových. Tie ešte neovládajú svoje svaly, nedržia hlavičku bez opory, aby vedeli zastaviť prúd mlieka z fľaše, ktorému napomáha gravitácia. Veľmi ľahko tak môže dôjsť k ich uduseniu.

Niektorí rodičia podopierajú fľašu zrolovanou plienkou alebo nejakou inou látkou. Dieťa si túto látku môže vytiahnuť a dať si ju na tvár tak, že si zakryje dýchacie cesty. To môže viesť k obmedzenému dýchaniu a uduseniu.

U detí, ktoré sú kŕmené takýmto spôsobom sú častejšie infekcie uší. Pri takomto kŕmení tekutina často zateká cez Eustachovu trubicu do ucha. Časté a neliečené zápaly ucha môžu spôsobiť problémy so sluchom, až jeho stratu – čo zase spôsobuje komplikácie pri rozvoji reči a učení sa vôbec.

Tiež je tu pomerne značné riziko, že deti – keďže nemajú možnosť sa „odpojiť“ – zjedia oveľa viac mlieka, než by potrebovali.

U väčších detí, ktoré už vedia ovládať svoju hlavu, stále hovoríme o riziku „prekrmovania“. Dieťa síce hlavu otočiť vie, ale kedy tam urobí? Keď má dosť? Alebo keď už naozaj „praská vo švíkoch“? Malé množstvá mlieka navyše, ktoré prijme dieťa niekoľko razy do dňa sa postupom času majú šance premeniť na kilá navyše.

A ak rodičia podporujú dieťa v tom, že pokračuje v jedle, aj keď je už plné, môžu mu tým spôsobiť dlhodobý problém s vlastným ovládaním chuti do jedla v neskoršom veku.

Pri podopieraní fľaše a v podstate nesledovaní dieťaťa pri kŕmení ostáva mlieko v ústach dieťaťa dlhšie, než je normálne. Normálne ústne baktérie sa tak premnožujú a môžu spôsobiť zubný kaz ešte skôr, než sa vôbec objaví prvý zub. Neplatí, že na mliečnych zuboch nezáleží. Mliečny chrup vytvára základ pre chrup trvalý a aj u malých bábätiek je na mieste sa kazom vyhnúť.

Asi ani nemusím upozorňovať, že pri takomto spôsobe kŕmenia nedochádza ku kontaktu dieťaťa s rodičom. Pričom jedným z kľúčových momentov pri utváraní bezpečnej väzby je intenzívny kontakt počas kŕmenia. Výživa a zasýtenie je len jednou, a nie jedinou zložkou kŕmenia ako takého.

Ak dieťa pri kŕmení niekto drží (ideálne mama, otec), dáva mu pocit bezpečia a istoty. To, že dieťa kŕmi živá bytosť, zvyšuje vylučovanie oxytocínu, ktorý pomáha dieťaťu upokojiť sa a prináša do vzájomného vzťahu týchto dvoch bytostí príjemné pocity.

Ako sme sa k tomuto dopracovali

Úprimne – keď som videla zopár fotiek s rôznymi pomôckami na podopieranie fľaše, povedala som si, že ľuďom fakt hrabe.

Vyššie spomenuté riziká sa teoreticky dajú minimalizovať. Ale čo vidíte na týchto fotkách? Dieťaťu niekto zabezpečil jedlo. Ale dieťa je osamotené. Jeho mini rúčky nemôžu chytiť maminu ruku, necítia jej teplo, nemôžu ani ovládať fľašu.

Tieto deti môžu byť vo veľkom strese. Ak niekto takto šetrí čas, možno ho potom oveľa viac strávi zvládaním koliky alebo sedením u lekára so zápalom uší.

Akoby to základné, čo mama, či otec, alebo iná osoba, ktorá sa stará o dieťatko, má poskytovať, lásku, bezpečie, upokojenie, zmizlo. Aj uspokojovanie základných potrieb externalizujeme na nejaké zariadenia. Príde mi to choré.

Našla som rôzne vyjadrenie mamín, zväčša na zahraničných stránkach, ale žiaden z tých dôvodov mi neprišiel ako akceptovateľný. Že to dlho trvá … že musí urobiť aj iné veci … že nemôže byť stále pri dieťati …

Prirodzené je dojčiť. Aspoň pre mňa. Snažím sa o podporu dojčiacich žien, aj žien ktoré majú nejaké problémy v tejto oblasti. Rešpektujem rozhodnutie ženy nedojčiť. Ak však žena kŕmi dieťa fľašou, mala by robiť podobné veci, ako dojčiaca žena.

Kŕmenie  by malo byť časom vzájomnej blízkosti s dieťatkom, uspokojovaním nielen telesných potrieb, ale aj tých emocionálnych. Učia sa nám tak dôverovať, ľúbiť nás, chápu, že sme tu pre nich, aj keď je im ťažko, tak mama/otec príde. A to je nesmierne dôležité.

Spracované s použitím: intermountainhealthcare.org