ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Zo životaRodičovské skúsenosti

Dojčenie je strašidelná záležitosť.

 Alenka v ríši divov   07.07.2018   23

Neznášam idealistické články o kojení. Také tie, čo vzletne hovoria o spojení nádherného vzťahu s dieťaťom a ideálnej forme výživy v jeden prirodzený celok, bez akéhokoľvek náznaku toho, že to nemusí ísť hladko.

Je to pre mňa podobné klišé, ako usmiata modelka s nadštandardne vyvinutým a na jej výzor  podštandardne odhaleným poprsím, čo  láskyplne pridŕža plastovú flašu s umelým mliekom  nejakej tej značky svojmu novorodencovi.

Prvé prisatie

Ako správne teoreticky podkutá prvorodička, ktorá má naštudované všetko počnúc www.tehotenstvo.sk , po životné diela dr. Leboyera,  sa už počas kontrakcií na pôrodnej sále dožadujete, aby vám ihneď po narodení dieťatko priložili k prsníku.

Lenže -„áááu“. To mi ale nikto predtým nepovedal, že keď mi môj pár minútový novorodenec predvedie svoj vrodený sací reflex, preletí mi ostrá bolesť celým telom a vystrelí až niekde v päte! Už dlho som sa takto nezľakla.

Prvé dni

Prvé dni, čo kojenie, to bolesti v podbrušku. Všetko je to fyziologické, je to ok, sťahuje sa maternica. Ale „ ááu“. Toto v tých príručkách so spokojným dieťatkom na prsníku nepíšu!

Tiež nemáme všetky ideálny tvar bradaviek. Máme ich kadejaké vtiahnuté, vpáčené, prsia moc veľké, alebo malé, no hlavne, na takéto „ použitie“ nezvyknuté a priveľmi citlivé.

Zatíname zuby pri každom kojení niektoré pár dní, iné týždeň, ale mám priateľky, čo si pri kojení naozaj bezbolestne oddýchli tak po troch mesiacoch.

Strašidelné vizity

Teoreticky vzato, z pôrodnice neodchádzame domov hneď keď zlezieme z pôrodného stola aj preto, že očakávame aké také odborné poučenie, dobrú radu k starostlivosti a ošetrovaniu dieťatka a najmä k dojčeniu.

Toto je opis „podpory“ v Baby friendly hospital  spred 5 mesiacov:

Sestra Žanetka, hneď po privezení na izbu z pôrodnej sály:

„Mamičky, prikladajte si bábätká často, kedykoľvek, striedajte oba prsníky,  aby sa vám rozbehlo mliečko.“

Sestra Inka, nasledujúca deň:

Ale prosím vás, načo vám toľko visí na tom prsníku. Veď tam ešte nič nemáte. Mlieko sa vám začne tvoriť tak o 2 dni.“ A úsmevom dobrej víly  sa o 3 minúty zjaví vo dverách nemocničnej izby so striekačkou s 10 ml pravého nefalšovaného Nutrilonu.

Ranná vizita - pediatrička :

„Tak ako? Už kojíte? Koľko vám vypije na jedno kojenie?“  A vy tak nejako váhate s odpoveďou. Veď teda snažíte sa v tomto smere podnikať kroky, pravidelne zatínate zuby pri podtlaku, ktorý vám vyrábajú tie malé ústočná zavesené na prsníku,  ale že či je to už „to kojenie“, a koľko vypije...to teda netušíte.

No a vážite sa? Že nie? No tak pred každým dojčením a po ňom treba dieťatko odvážiť a zapísať obe hodnoty do zošita na chodbe. Je nutné vedieť, koľko vypije“. Mudr. Brunetková prikladá ďalšie polienko do ohníka rastúceho stresu. „Boože. Mám ja vôbec mlieko? A budem ho mať dosť?“ – chodí vám hlavou pri listovaní záznamov všetkých „veľa - vážených bábätiek"  z oddelenia.

Ďalšia ranná vizita - pediatrička:

„Hm. Videla som vaše záznamy v zošite. Vypije vám za 1 kojenie len 20. A dnes už máme tretí deň po pôrode, to už musí vypiť 30!  A zajtra už 40!“. Vrhne na vás pohľad, ktorým vám pripomína matikárku z gympla.

Odvážite, nakojíte, odvážite, a rozdiel dokŕmite. Zastavte sa u sestričky v mliečnej kuchynke pre Nutrilon."

Moja pôrodnica rozohráva s rodičkami spoločenskú hru s názvom „Kto z koho. Sponzori, alebo bábätko."  Ktorej matke sa podarí odísť domov a nemať dieťa nastavené na Nutrilone, tá vyhráva. Podmienky hry sú ale veľmi tvrdé, a odbornému personálu  musíte vzdorovať zubami nechtami. Mne sa to podarilo rátam tak asi jedinej z celej chodby. Odmietla  som svoje dieťa vážiť a tam sa naše dokrmovanie začalo aj skončilo. Ale to som si samozrejme dovolila len preto, lebo toto moje škvŕňa nie je mojim prvým, a tak si už dovolím dovoľovať si.

Hladovka

Prdíky, koliky, brušká. Máte chlapca? Je len malá pravdepodobnosť, že ich nebudete riešiť. A s dievčatkami tiež nie ste zaručene z kola von. Prichádzajú múdre rady pediatra:“ Žiadne nafukovacie potraviny. Všetko ide do mliečka„.

A tak začínate škrtať zo svojho stravného lístka mnoho druhov zeleniny, strukovín, váš milovaný biely chlieb, pečivo...

O týždeň, dva, sa na líčkach kojenca objavia nejaké tie vyrážky. „Ste alergička? Alebo manžel? Pozor mamička, vyzerá to na atopický axém. Vylúčte zo svojej stravy mlieko, obilniny a vajíčka....No a samozrejme naďalej platí žiaden mak, orechy, citrusy, rajčiny, jahody. A tiež pozor na bylinky!  A nezabudnite. Dojčiaca matka musí mať pestrú, hodnotnú  stravu s dostatkom vitamínov.“

Pijete čistú vodu z pohára a premýšľate už tretí deň nad tým, čo by ste mohli tak bez výčitiek zjesť.

Zápaly prsníka

Tiež výborná záležitosť. Mala som tú česť v každom šestonedelí prekonať tak tri. Prifrčí to na mňa vždy ako rýchlik do Hlavnej stanice, teplota vybehne na 40.tku, a zimnica rozklepe moju sánku ako valce dízlového motora. Moja priateľka Mastitída .

Stojí to za to

Ak tieto a podobné peripetie zdoláte, prešli ste dojčenskou skúškou odvahy a bolo vám dopriate byť nosiťeľkou výsady „dojčiaca mama“.

Malá rúčka tľapká po vašom prsníku a blažené bábätko upiera pri kojení na vašu tvár svoje veľké, čisté očká. Je od vás krásne závislé a vy viete, že v živote neexistuje nič intímnejšie. V živote sa nebudete cítiť s nikým tak blízko a dôverne, ako teraz so svojim dieťaťom. Stojí to za to.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.9 z 5. Celkom 115 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Jaruška napísané 25.05.2010 08:46

Ja som laická poradkyňa cez telefón. Vlasy by vám dupkom vstávali, keby ste počuli to, čo sa dozvedám od mamičiek ohľadne oborných rád lekárov a sestričiek. Raz mi jedna mamina povedala, že že jej lekárka povedala, že ak chce dojčiť, tak musí vypiť 8 litrov tekutín denne ! A ona sa chúďa cítila zle už po 4 litroch.... Takisto mám svoj názor na váženie detí. Existujú rastové tabuľky WHO, ktoré si môže pozrieť každý a kde vidno, ako majú bábätká priberať. V iných krajinách sú pediatri spokojní, keď 2-3 mesačné dieťa priberá 180g týžden, napríklad aj v Čechách ale na Slovensku, pokiaľ bábätko nepriberá 1000g mesačne, tak je podvýživené a šup, treba nejaké umelé mlieko....

ZuzkaB napísané 20.05.2010 21:10

Super. Este pridat - kojenie je hlavne v hlave, netreba sa nechat odradit. A bolestive - z mojej skusenosti - je len po prvom porode. Po druhom a tretom to uz bol naozaj idylicky raj od zaciatku do konca (dojcit predchadzujuce dieta som prestala az pocas tehotenstva s nasledujucim) - naozaj skvela idylka, bolest len zo stahovania maternice, cely cas som bola s dietatom a vsetky sestricky som ignorovala. Len cim skor ist domov, naco tu mam trcat - zdrava zena so zdravym dietatom? Nic som nevazila, iba ak na tom sestricky nastojili. A jedine, coho som sa bala, bolo to, ze ak sa neodvazi pozadovanych 30 ml, tak nas nechaju o den dlhsie...

Katka napísané 20.05.2010 15:54

Tak to je fakt pravda! Ja som prve dieta dojcila 15 mesiacov, a teraz dojcim druhe zatial 16 mesiacov , ale vsetko v tomto clanku sa mi stalo. Skvele napisane. Primitivny pristup sestriciek v porodnici je asi pravidlom. A mna dojalo, ked jedna 20 rocna bezdetna sestricka z novorodeneckeho povedala, ze ona decka nikdy nebude chciet. Ale som za pozitivnu reklamu dojceniu, lebo vela matiek sa na to jednoducho vyflakne. Viem, ze to nie je povinnost, len preto, ze ja dojcim. Ale je to zdrave a lacne. Dva najdolezitejsie argumenty.

Martina napísané 19.05.2010 14:54

Váš komentár

 

Článok sa vám vydaril, je v ňom kus pravdy. Aj keď, za seba musím povedať, že som nemala s kojením takmer žiadne problémy. Malá sa mi pekne prisala ihneď po pôrode, mliečko sa mi dostavilo tak o dva dni. Nemusela som ju ničím prikrmovať, priberala dosť aj z môjho mlieka. Nevýhodou bolo, že som ju musela často prikladať, niekedy aj 10-15 krát za deň. O prebdených nociach ani nehovorím. Schudla som asi 5 kg oproti mojej pôv. váhe. Dcéru som kojila takmer do dvoch rokov, odstavila som ju len pred dvomi týždňami. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, paradoxne ťažšie ako pre ňu. Zvykla som si už na kojenie, bolo to pre mňa krásne (aj keď vyčerpávajúce), ten pocit, že dávam dcérke tú najlepšiu výživu. Vychutnávala som si aj jej blízkosť. Moje rozhodnutie ostaviť ju pramenilo z toho, že som bývala veľmi unavená, pochudnutá a bradavky som mala celé dohryzené. Dnes mi to však chýba a nakoľko mám stále mlieko, niekedy som v pokušení "malú" si priložiť. Keď som bola u mojej gynekologičky s prosbou o pomoc pri odstavení, doslova ma vyhrešila, že prečo som kojila tak dlho. Dosť ma to zaskočilo, predtým som sa stretávala skôr s opačným názorom. Argumentovala tým, že dieťa stačí kojiť tak do pol až trištvrte roka, pretože neskôr už len odoberá matke živiny. Kázala mi preväzovať si prsia a predpísala "lieky" Medocriptine. Mamičky, nikdy neužite tieto tabletky! Evil Evil Je to hotový jed, vracala som od nich tak, že som musela navštíviť pohotovosť!

Dnes už ľutujem, že som malú odstavila tak skoro, mohla som to vydržať dlhšie. Myslím si, že ten pocit blízkosti a vedomie, že dávate svojmu dieťatku to najlepšie zo seba stojí za to, vydržať s kojením čo najdlhšie. Razz

Martina napísané 19.05.2010 14:50

Váš komentár

 

Článok sa vám vydaril, je v ňom kus pravdy. Aj keď, za seba musím povedať, že som nemala s kojením takmer žiadne problémy. Malá sa mi pekne prisala ihneď po pôrode, mliečko sa mi dostavilo tak o dva dni. Nemusela som ju ničím prikrmovať, priberala dosť aj z môjho mlieka. Nevýhodou bolo, že som ju musela často prikladať, niekedy aj 10-15 krát za deň. O prebdených nociach ani nehovorím. Schudla som asi 5 kg oproti mojej pôv. váhe. Dcéru som kojila takmer do troch rokov, odstavila som ju len pred dvomi týždňami. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, paradoxne ťažšie ako pre ňu. Zvykla som si už na kojenie, bolo to pre mňa krásne (aj keď vyčerpávajúce), ten pocit, že dávam dcérke tú najlepšiu výživu. Vychutnávala som si aj jej blízkosť. Moje rozhodnutie ostaviť ju pramenilo z toho, že som bývala veľmi unavená, pochudnutá a bradavky som mala celé dohryzené. Dnes mi to však chýba a nakoľko mám stále mlieko, niekedy som v pokušení "malú" si priložiť. Keď som bola u mojej gynekologičky s prosbou o pomoc pri odstavení, doslova ma vyhrešila, že prečo som kojila tak dlho. Dosť ma to zaskočilo, predtým som sa stretávala skôr s opačným názorom. Argumentovala tým, že dieťa stačí kojiť tak do pol až trištvrte roka, pretože neskôr už len odoberá matke živiny. Kázala mi preväzovať si prsia a predpísala "lieky" Medocriptine. Mamičky, nikdy neužite tieto tabletky! Evil Evil Je to hotový jed, vracala som od nich tak, že som musela navštíviť pohotovosť!

Dnes už ľutujem, že som malú odstavila tak skoro, mohla som to vydržať dlhšie. Myslím si, že ten pocit blízkosti a vedomie, že dávate svojmu dieťatku to najlepšie zo seba stojí za to, vydržať s kojením čo najdlhšie. Razz

Hameeda napísané 19.05.2010 14:21

Tento clanok, je naozaj vyborny. Chcela by som len povedat jednu vec aj zla doktorka je doktorka.

ja zijem v zahranicny,nemocnice tu nie su na takej urovni ako u nas. Mam tri deti, pri prvej dcere mi doktor dve hodiny pred porodom oznamil, ze sa bude robit cisarskym rezom,lebo ze normalne nemam sancu porodit (neviem preco mi to neoznamil uz pocas tehotenstva), takze sme sa cca o 21:00 dozvedeli ze to bude cisarsky, dcera sa narodila o 23:55, a o 01:30 sestricky povedali na chodbe stojacemu manzelovi ze je vsetko v poriadku, a ze jeho manzelka (ako ja) sa preberie z narkozy az rano, dali mu malu do ruky ze nech ju vezme z nemocnici, lebo ze sa casto stava ze sa deti vymenia, alebo jednoducho zmiznu, tak manzel vzal to par hodinove dietatko a utekal s nim k svokre, lebo ani ho nevedel poriadne chytit do ruk. Ked som sa zobudila co bolo okolo 05:30, tak mi len oznamili ze mala je v poriadku a ze uz ju odovzdali manzelovi. O 10:30, ma odpojili z vyzivy,povitahovali hadicky, dali veci ze vraj sa mam prezliect, pretoze ma presuvaju na spolocnu izbu, tak som sa pozbierala, poobliekala aj ked dodnes neviem ako, v tej chvili mi nieco ako dojcenie ani nezislo na um,o 11:00 to uz som bola na spolocnej izbe, kde zavital lekar, a len vseobecne prehlasil ze vsetky zeny co su po cisarskom, aby nepili pomarancovy dzus, ze nech si radsej daju ananas, a ze nech vstanu z postele a trenuju chodzu aby mohli byt popoludni prepustene domov. Tak som sa snazila postavit, ale kedze som od prirody chuda v tej chvili ako som si sadla mi prislo zle zatocila sa mi hlava, na to doktor povedal ze to chce len trosku pohybu. O 15:00 som sa uz pohnut musela ak som sa nechcela pocikat, tak som sa s pridrzovanim steny dostala na wc. O piatej uz som bola prepustena domov. Tak som sa konecne dostala k mojmu dietatku, a zacalo sa nieco o com som si nemyslela ze moze existovat. Bolest po cisarskom bola oproti bolesti z kojenia len ako skrabancek. Sedem mesiacov som preplakala pri kazdom kojeni, keby moja dcerka chcela pit umele mliecko urcite by som nekojila, ale mala kazde umele mliecko len vyvracala a flasku nechcela ani vydiet, tak sa kojit muselo, no tych sedem mesiacov mi ubralo 10 rokov zo zivota, na kojenie vobec nemam dobre spomienky, prave naopak kojenie je pre mna nocna mora ziadna radost, a tak som dalsie deti vydrzala kojit len 3 a 4 mesiace. A urcite sa za to necitim nenejcena alebo nemam moje deti rada.

Zuzana napísané 19.05.2010 14:44

Hameeda v ktorej krajine to byvate znie to ako zly sen Evil aj ja som zila v zahranici, ale pre porod som sa rozhodla na Slovensku-aj kvoli pomoci od rodiny. moja kamoska rodila 2 dni predo mnou dvojcata a cisarskym a na treti den uz bola doma-nie z vlastnej vole, podobne ako ty sa chuda natrapila.

 

skoda ze som nevedela o laktacnych poradkyniach skor Cry

 

tento clanok oslovil vela mam, tie pribehy by boli aj na knizku zwinker

DADA napísané 19.05.2010 11:03

Kedze kvoli nepostupujucemu porodu sa malicka narodila cisarskym, o prvom vcasnom prilozeni ani nemohla byt rec, 1.krat mi ju priniesli po 7 hodinach.Sestricka mi tak v rychlosti ukazala co a ako a utekala dalej.Na treti den mi p.doktorka povedala ze laktacia sa asi rozbehla. Tak som bola cela naradostena ale prave vtedy mi prisli oznamit ze kedze to uz je treti den, musia zacat malu prikrmovat, pretoze stale straca na vahe. Bola som z toho trochu vykolajena, nepacilo sa mi to, ale ze vraj to je bezny postup. Bola som na izbe, za ktoru som si dost nemale peziaze/18eur a den priplacala za rooming ale malu som mala dokopy 5hod.denne, pretoze mi ju odnasali na vazenie za kazdym kojenim, vysetrenia a na noc som ju nemohla mat, nosili mi ju len o 12 v noci a o siestej rano. stale ked mi ju donielsi babo spalo a nie a nie ju roznymi metodami zobudit/preco, na to som prisla neskor ale uz bolo neskoro. Ked ju odniesli na vazenie a to ukazalo ze nevypila tolko ako mala, sup do nej nutrilon. Ako potom mohla byt hladna ked som ju mala nadojcit ja? Bol to jednoducho zacarovany kolotoc ale pani primarka ma presviecala ze laktacia sa urcite rozbehne a ze nutrilon potom nebude potrebny S odstupom casu ma najviac odstrasuju, bohuzial asi dobre mienene rady sestriciek ako napriklad: nikdy nedavat pit z oboch prsnikov-nebude dost mlieka pri dalsom kojeni, davaj sat v presnych intervaloch-ak je dieta hladne skor,dat mu cumlik alebo caj. Samozrejme ze som to odmietala a tajne som malej ponukala obe prsniky, ale kedze asi bola napapana, nezaujimali ju. Domov som sla presvedcena ze my nutrilon nepotrebujeme. Ale mala nechcela sat, nepriberala, nespala, a na prsniku niekedy vedela byt aj dve hodiny- ale az neskor som prisla na to, ze je to bohuzial tym, ze nevie poriadne sat- bohuzial sa v porodnici naucila na flasu.Ale ked mi na prvej poradni pediatricka povedala ze nepribrala za 6 tyzdnov skoro vobec a ze ci chcem nechavat svoje dieta o hlade, tak sme opat zacali malu prikrmovat. Asi tyzden to bolo cez flasu, ale bola som z toho velmi nestastna, mala som pocit ze ako matka som zlihala. Nastastie sa mi podarilo spojit s laktacnou poradkynou ktora mi poradila suplementor. Takto sme vlastne dokrmovali az do siestich mesiacov. Skusala som rozne bylinky, prteparaty, caje a pod. na zvysenie tvorby mlieka, ale stale ked som mala pocit ze sa to zlepsilo, ze nutrilon nepotrebujeme, na kontrolnych vazeniach sa ukazalo, ze mala asi odo mna nema dost mliecka a naspat nutrilon. Boli to obrovske sklamania a naozaj to nebolo lahke.Pediatricka sa na mna pozerala so zvlastnym vyrazom nepochopenia ked sa dozvedela o mojom sposobe dokrmovania,ze vraj je to strasny vymysel.Ja viem, ze ak by som pouzivala dalej flasu, velmi rychlo by som s dojcenim skoncila. teraz ma dcerka 11 mesiacov a este stale dojcim.Netusim sice kolko toho mliecka je, ale nieco este je.

ada napísané 19.05.2010 10:53

Zazila som mnoho z hore popisaneho. Rodila som v Ruzinove, a tam je podpora dojcenia nulova (teda okrem vyvesenia brozurky o dojceni na nastenku). Niektore prvorodicky nemaju s kojenim ziadny problem, ale vacsina nejaky problem ma. Na dojcenie sa treba pripravit uz pred porodom. Moja mama mi napr. doporucila vytahovat si bradavky pocas tehotenstva, aby som ich nemala vpadnute a aby s trochu pripravili na dojcenie. Urcite si treba kadeco nastudovat a najlepsie aj vytlacit a zobrat so sebou do porodnice. Treba ratat s tym, ze mliecko nebude hned po porode, ale castokrat az o niekolo dni a netreba preto stresovat! Treba si dietatko len casto a SPRAVNE prikladat, aj kazdu hodinu. Bohuzial, nie kazde dieta sa vie idealne prisat -ja som bola po prvom porode v soku z bolesti pri kojeni (trvala cely prvy mesiac a ja som pri kazdom kojeni plakala od bolesti....keby som kontaktovala laktacnu poradkynu mohla som si tie bolesti asi usetrit), darmo som mala presne nastudovane, ako ma byt dieta na prsniku, ked to moje nechcelo nasiroko otvorit usta. Tym ze sa zle prisalo, malo tahalo a ja som mala menej a menej mlieka a babo bolo stale hladne a malo priberalo. Nastastie sme to zvladli a potom sme si dojcenie uz len uzivali. Este by asi bolo dobre povedat, ze kazdej zene sa par dni po porode velmi naleju prsniky, su horuce a bolia. Treba okamzite masirovat pod horucou vodou a odstriekavat, potom dat studenyobklad a opakovat. Dalsi problem je, ze vacsinou o par dni/ tyzdnov neskor pride pocit prazdnosti prsnikov a dieta place, treba s tym tiez ratat a nevzdat dojcenie pri prvej prekazke. Treba castejsie prikladat (aj kazdu polhodinu), pit 3 litre denne a verit si!!!! A nezacat prikrmovat. Prikrmovanie vedie len k jednemu...koncu kojenia. Problem je, ze casto aj ludia, ktori by mali dojciacu zenu podporit (pediater, vlastna mama), radia prave prikrmovat. Mozno by bolo dobre, aby si aj nasi najblizsi nastudovali vsetko o dojceni, aby nas vedeli podporit. Pri druhom dietati je uz nastastie vsetko lahsie.

Erika napísané 19.05.2010 09:04

akoby som citala o mne, okrem mastitid, ja som mala iny problem, ktory ma obdaril neznesitelnymi bolestami. cele tyzdne som vravela ze dojcenie je utrpenie, ale vdaka laktacnej poradkyni a mojim zatatym zubom kojim uz 19 mesiacov. naozaj to stoji za to, ale je to velky boj.

tie sestricky asi vsade tvrdia kazda nieco ine....to prvorodicku dobre domota a ktora nema so sebou kontakt na laktacnu, tak pravdepodobne vsetko vzda cestou domov z porodnice a skoncia na flasi.

ale aj pediatri robia vela zla - ked dieta nepribera podla tabulky, strasia matku a kazu jej prikrmovat UM a to samozrejme je dokonala cesta na ukoncenie laktacie....

cest vynimnkam, ktore si precitaju par clankov o dojceni a nehustia do matiek to co sa pred 20 rokmi naucili na skole, lebo odvtedy neotvorili jedinu knihu, nevedia co je net a co je laktacna poradkyna Evil takyto lekari kazisveti ma vedia dobre vytocit, mali by tym matkam to UM preplacat potom zo svojho vrecka!

daisy napísané 18.05.2010 20:48

je trochu smutne, aka je skutocnost, ja som si tiez myslela ake prirodzene je dojcenie, ale skutocnost bola ina. najskor malo mlieka, potom problem s prisatim, potom mastitida. som rada ze som kojila nieco okolo roka az kym mlieka ubudlo, ale na druhej strane som z toho bola strasne unavena.

mata napísané 18.05.2010 20:35

To je strasne ze v Baby Friendly hospital ma personal taky pristup k dojceniu. Zaujimalo by ma, ako je to vlastne s udelovanim Baby Friendly statusu, ci je tam aj nejaky monitoring, moznost stazovat sa, odobrat Baby Friendly status a podobne?

Ja som mala dceru v zahranici v nemocnici ktora nie je Baby Friendly a s takymi nehoraznostami ako vazit dieta pri kazdom dojceni som sa veru nestretla - a proti bolestiam su predsa lieky, aj ked je zavinovanie fyziologicky proces to predsa neznamena ze by mali mamicky zbytocne trpiet Sad

Ale je dobre ze niekto napisal aj takyto clanok, poznam vela takych, co chceli dojcit ale vzdali to po tyzdni, lebo cakali prechadzku ruzovym sadom a ta sa nekonala - mnohokrat to pri dalsom dietati zvladnu lepsie, lebo vedia, do coho idu.

zina napísané 18.05.2010 20:21

Asi je na tom clanku vela pravdy, ale myslim si, ze clovek sa nemusi postavit do role "obete" neprofesionalneho personalu v nemocnici. Niekedy staci kontakt na dobru laktacnu poradkynu, v dnesnej dobe to ide. A potom aj bez takychto stresov. Aj ked kojenie je makacka, to hej, ale stoji to za to. Drzim vsetkym maminam palce

maria napísané 18.05.2010 18:58

PEkny clanok, i ked som mala to stastie, ze sa mi to rozbehlo bez problemov, a s dokrmovanim na mna chvalabohu netlacili. I ked bolave bradavky som mala na zaciatku - kym sa to vytaha, to hej..ale clovek je pri tom prvom taky nastartovany robit vsetko dokonale, ze ide aj cez bolest. ale som vdacna porodnici, kde som rodila, ze boli velmi pokrokovy a viedli nas k tomu ze dojcit kym je sanca. ale je to naprik vsetkym strastiam nadherny pocit, preto sa oplati bojovat....i ked dakedy vela problemov vyriesi obycajna informovanost resp. poradkyna.

Zuzana napísané 18.05.2010 18:53

Skoda ze som tento clankok necitala pred 5timi mesiacmi ked sa nam narodil prvy syn.

Tiez som stravila hodiny citanim o kojeni, ale ked prislo na to tak to bol jeden zufaly chaos Cry taktiez sme vazili ako sialeni a ochotne sestricky prikrmovali a prikrmovali.

Navyse som bola na izbe s babenkou co mala dokonale bradavky na kojenie a jej dcerka dokonaly hlad novorodenca. Moj uzlicek nejak postradal saci reflex a ustocka len tak lenivo pootvoril. Ked som ho zobrala do narucia ze ho nakojim, tak mi vzdy sladko zaspal zwinker A kedze som sa bala ze zahynie od hladu, tak som bola vdacna za kazdu striekacku umeleho mlieka a tak nejak som uverila ze mam malo mlieka a ze sa to nejak upravi ked dojdeme domov.

Nakoniec sme skoncili na odsavani a tiez dokrmovani z flasky. Nas maly z prsa pit nechce, len obcas ked je v noci rozospaty tak sa prisaje a ja si uzivam ten uzasny pocit kojacej matky - to je ale bohuzial velmi zriedka Frown

Pri druhom som odhodlana zabojovat a ignorovat vahy, flase a umele mlieka - no uvidime Evil

Janka napísané 18.05.2010 20:47

Zuzana, este nie je neskoro pokusit sa normalne dojcit. Pokial mate svoje mliecko, nic nie je stratene! Kontaktujte najblizsiu laktacnu poradkynu z www.mamila.sk. Mozte i mna, pokial ste blizko Piestan.

erika napísané 18.05.2010 17:02

je to trefné pri prvom som bola fakt z toho vystresovaná a malu sa mi bohužial podarilo plne kojiť iba 2 tyždne,potom bola dokrmovaná lebo mne sa mliečko vobec netvorilo podla jej potreby Frown pri druhom som už bola hrdnka ale pravdu povediac hladko to vždy nejde ....maly mal velmi silnú žltačku vlastne s nou doteraz bojujeme...ale kojili sme sa o 106 potom prišiel zapal prsnika..moje lieky sa nelubili s tymi jeho a aj ked som si ja lieky nedala a kojila ho ožltol ešte viac ako bol Sad Cry takže som vytiahla zasoby z mrazaku a bol na nich kym som ja bola fit -ako tak schopná pohybu. kojili sme sa dalj ale jedneho dna si krpec povedal NIE nebudem tahať- trapila som ho den noc on plakal čo plakal vrieskal až mi srdce trhalo-schudol tak som teda odsavala a davala mu to z flaše a prikladala a tak dokola ale po mesiaci tohoto kolotoča mi mliečko ubudalo a ubudalo a vlastne dnes ked ma maly už 3 mes. dokažem odsať iba 130ml za celý den!!!!a to som zasobovala novorodenecké oddelenie ... takže kojenie nieje lahké a niekedy treba sakra o to mliečko bojovať,mne už nepomaha ani pravidelné časté odsavanie,ani homeopatiká,čaje a všetky tie veci -ktoré vraj pomáhajú...kedže sa malý nechytá tak to nemože ani roztahať Sad

Janka napísané 18.05.2010 20:49

Erika, plati pre Vas rovnaka odpoved ako pre Zuzana. Laktacna poradkyna Vam dokaze este stale pomoct.

Janka napísané 18.05.2010 20:53

Este na doplnenie - tie veci co spominate na zvysenie dojcenia sa doporucovali v minulosti, neboli zle, ale momentalne Mamila doporucuje ucinnejsie metody. Kym je mliecko a mate chut, nevzdavajte boj a ozvite sa.

Jana napísané 18.05.2010 16:16

Kojila som 2 deti a podla mojho nazoru je tento clanok naozaj velmi trefne napisany. Kojenie je krasna vec ale zaciatok byva vzdy tazky. Nemyslim si, ze je clanok odstrasujuci, skor realisticky. Kazda prvorodicka sa vzdy boji porodu, hoci ten trva len par hodin, ale zaciatky kojenia, kym sa vsetko stabilizuje, trvaju aj par tyzdnov. A to autorka este nespomenula vsetky slasti ako napr. striekajuce mlieko zwinker

Eli napísané 18.05.2010 13:56

Mne napriklad sestricka v porodnici s dojcenim velmi pomohla. Bola som sice v teoretickej rovine podkuta ale predsalen ako neskusena prvorodicka s hormonmi na hojdacke som prepadala zufalstvu ked sa nedarilo hned. A sestricka Ivetka z BS porodnice ma velmi posmelila a aj prakticky pomohla rucnou odsavackou a ukazala ako na to.

Lanka napísané 18.05.2010 12:57

Toto vsetko sa v nemocniciach deje, mnohe mamicky toto zaziju. Mnohe sa natrapia. Zacinat s dojcenim nemusi byt jednoduche, rovnako ako ked zacinami s hocicim novym. A jeden z dovodov je prave to vsetko, co sa v nemocniciach deje, vsetky tie popisane nespravne vyroky a predstavy. Spravne dojcenie nedostane na zaciatku ani len sancu. Ale ten zaciatok moze vyzerat aj inak, ked niekto (personal) fakt vie, co robi. Strasne sa tesim na tu konferenciu o dojceni s Jackom Newmanom, lebo toto by mohlo vela zmenit.

Eli napísané 18.05.2010 10:32

Sice ako pises, neznasas texty o idealizovani dojcenia ale aj ked je to clanok celkom vtipne napisany, moze mamicky poriadne vystrasit. Asi tak, ako vsetky tie hrozostrasne reci o porodoch, do ktorych sa potom zienky podvedome vsugeruju. Pretoze nie ej nevyhnutne prejst takymito peripetiami.

Ak su pociatocne zavinovacie bolesti maternice pocas dojcenia prilis silne, moze to byt sposobene aj hormonami podavanymi pocas porodu a hlavne metylergometrinom na zavinovanie po porode.

Aj kolikam ci mastitidam je mozne predchadzat. Len treba oslovit tie spravne poradkyne, ktore zial skutocne na oddeleniach chybaju. Nastastie ale su: sites.google.com/site/vasamamila/ ...a odkaz na ne mi v clanku velmi chyba

zwinker

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Jaruška napísané 25.05.2010 08:46

Ja som laická poradkyňa cez telefón. Vlasy by vám dupkom vstávali, keby ste počuli to, čo sa dozvedám od mamičiek ohľadne oborných rád lekárov a sestričiek. Raz mi jedna mamina povedala, že že jej lekárka povedala, že ak chce dojčiť, tak musí vypiť 8 litrov tekutín denne ! A ona sa chúďa cítila zle už po 4 litroch.... Takisto mám svoj názor na váženie detí. Existujú rastové tabuľky WHO, ktoré si môže pozrieť každý a kde vidno, ako majú bábätká priberať. V iných krajinách sú pediatri spokojní, keď 2-3 mesačné dieťa priberá 180g týžden, napríklad aj v Čechách ale na Slovensku, pokiaľ bábätko nepriberá 1000g mesačne, tak je podvýživené a šup, treba nejaké umelé mlieko....

ZuzkaB napísané 20.05.2010 21:10

Super. Este pridat - kojenie je hlavne v hlave, netreba sa nechat odradit. A bolestive - z mojej skusenosti - je len po prvom porode. Po druhom a tretom to uz bol naozaj idylicky raj od zaciatku do konca (dojcit predchadzujuce dieta som prestala az pocas tehotenstva s nasledujucim) - naozaj skvela idylka, bolest len zo stahovania maternice, cely cas som bola s dietatom a vsetky sestricky som ignorovala. Len cim skor ist domov, naco tu mam trcat - zdrava zena so zdravym dietatom? Nic som nevazila, iba ak na tom sestricky nastojili. A jedine, coho som sa bala, bolo to, ze ak sa neodvazi pozadovanych 30 ml, tak nas nechaju o den dlhsie...

Katka napísané 20.05.2010 15:54

Tak to je fakt pravda! Ja som prve dieta dojcila 15 mesiacov, a teraz dojcim druhe zatial 16 mesiacov , ale vsetko v tomto clanku sa mi stalo. Skvele napisane. Primitivny pristup sestriciek v porodnici je asi pravidlom. A mna dojalo, ked jedna 20 rocna bezdetna sestricka z novorodeneckeho povedala, ze ona decka nikdy nebude chciet. Ale som za pozitivnu reklamu dojceniu, lebo vela matiek sa na to jednoducho vyflakne. Viem, ze to nie je povinnost, len preto, ze ja dojcim. Ale je to zdrave a lacne. Dva najdolezitejsie argumenty.

Martina napísané 19.05.2010 14:54

Váš komentár

 

Článok sa vám vydaril, je v ňom kus pravdy. Aj keď, za seba musím povedať, že som nemala s kojením takmer žiadne problémy. Malá sa mi pekne prisala ihneď po pôrode, mliečko sa mi dostavilo tak o dva dni. Nemusela som ju ničím prikrmovať, priberala dosť aj z môjho mlieka. Nevýhodou bolo, že som ju musela často prikladať, niekedy aj 10-15 krát za deň. O prebdených nociach ani nehovorím. Schudla som asi 5 kg oproti mojej pôv. váhe. Dcéru som kojila takmer do dvoch rokov, odstavila som ju len pred dvomi týždňami. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, paradoxne ťažšie ako pre ňu. Zvykla som si už na kojenie, bolo to pre mňa krásne (aj keď vyčerpávajúce), ten pocit, že dávam dcérke tú najlepšiu výživu. Vychutnávala som si aj jej blízkosť. Moje rozhodnutie ostaviť ju pramenilo z toho, že som bývala veľmi unavená, pochudnutá a bradavky som mala celé dohryzené. Dnes mi to však chýba a nakoľko mám stále mlieko, niekedy som v pokušení "malú" si priložiť. Keď som bola u mojej gynekologičky s prosbou o pomoc pri odstavení, doslova ma vyhrešila, že prečo som kojila tak dlho. Dosť ma to zaskočilo, predtým som sa stretávala skôr s opačným názorom. Argumentovala tým, že dieťa stačí kojiť tak do pol až trištvrte roka, pretože neskôr už len odoberá matke živiny. Kázala mi preväzovať si prsia a predpísala "lieky" Medocriptine. Mamičky, nikdy neužite tieto tabletky! Evil Evil Je to hotový jed, vracala som od nich tak, že som musela navštíviť pohotovosť!

Dnes už ľutujem, že som malú odstavila tak skoro, mohla som to vydržať dlhšie. Myslím si, že ten pocit blízkosti a vedomie, že dávate svojmu dieťatku to najlepšie zo seba stojí za to, vydržať s kojením čo najdlhšie. Razz

Martina napísané 19.05.2010 14:50

Váš komentár

 

Článok sa vám vydaril, je v ňom kus pravdy. Aj keď, za seba musím povedať, že som nemala s kojením takmer žiadne problémy. Malá sa mi pekne prisala ihneď po pôrode, mliečko sa mi dostavilo tak o dva dni. Nemusela som ju ničím prikrmovať, priberala dosť aj z môjho mlieka. Nevýhodou bolo, že som ju musela často prikladať, niekedy aj 10-15 krát za deň. O prebdených nociach ani nehovorím. Schudla som asi 5 kg oproti mojej pôv. váhe. Dcéru som kojila takmer do troch rokov, odstavila som ju len pred dvomi týždňami. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, paradoxne ťažšie ako pre ňu. Zvykla som si už na kojenie, bolo to pre mňa krásne (aj keď vyčerpávajúce), ten pocit, že dávam dcérke tú najlepšiu výživu. Vychutnávala som si aj jej blízkosť. Moje rozhodnutie ostaviť ju pramenilo z toho, že som bývala veľmi unavená, pochudnutá a bradavky som mala celé dohryzené. Dnes mi to však chýba a nakoľko mám stále mlieko, niekedy som v pokušení "malú" si priložiť. Keď som bola u mojej gynekologičky s prosbou o pomoc pri odstavení, doslova ma vyhrešila, že prečo som kojila tak dlho. Dosť ma to zaskočilo, predtým som sa stretávala skôr s opačným názorom. Argumentovala tým, že dieťa stačí kojiť tak do pol až trištvrte roka, pretože neskôr už len odoberá matke živiny. Kázala mi preväzovať si prsia a predpísala "lieky" Medocriptine. Mamičky, nikdy neužite tieto tabletky! Evil Evil Je to hotový jed, vracala som od nich tak, že som musela navštíviť pohotovosť!

Dnes už ľutujem, že som malú odstavila tak skoro, mohla som to vydržať dlhšie. Myslím si, že ten pocit blízkosti a vedomie, že dávate svojmu dieťatku to najlepšie zo seba stojí za to, vydržať s kojením čo najdlhšie. Razz

Hameeda napísané 19.05.2010 14:21

Tento clanok, je naozaj vyborny. Chcela by som len povedat jednu vec aj zla doktorka je doktorka.

ja zijem v zahranicny,nemocnice tu nie su na takej urovni ako u nas. Mam tri deti, pri prvej dcere mi doktor dve hodiny pred porodom oznamil, ze sa bude robit cisarskym rezom,lebo ze normalne nemam sancu porodit (neviem preco mi to neoznamil uz pocas tehotenstva), takze sme sa cca o 21:00 dozvedeli ze to bude cisarsky, dcera sa narodila o 23:55, a o 01:30 sestricky povedali na chodbe stojacemu manzelovi ze je vsetko v poriadku, a ze jeho manzelka (ako ja) sa preberie z narkozy az rano, dali mu malu do ruky ze nech ju vezme z nemocnici, lebo ze sa casto stava ze sa deti vymenia, alebo jednoducho zmiznu, tak manzel vzal to par hodinove dietatko a utekal s nim k svokre, lebo ani ho nevedel poriadne chytit do ruk. Ked som sa zobudila co bolo okolo 05:30, tak mi len oznamili ze mala je v poriadku a ze uz ju odovzdali manzelovi. O 10:30, ma odpojili z vyzivy,povitahovali hadicky, dali veci ze vraj sa mam prezliect, pretoze ma presuvaju na spolocnu izbu, tak som sa pozbierala, poobliekala aj ked dodnes neviem ako, v tej chvili mi nieco ako dojcenie ani nezislo na um,o 11:00 to uz som bola na spolocnej izbe, kde zavital lekar, a len vseobecne prehlasil ze vsetky zeny co su po cisarskom, aby nepili pomarancovy dzus, ze nech si radsej daju ananas, a ze nech vstanu z postele a trenuju chodzu aby mohli byt popoludni prepustene domov. Tak som sa snazila postavit, ale kedze som od prirody chuda v tej chvili ako som si sadla mi prislo zle zatocila sa mi hlava, na to doktor povedal ze to chce len trosku pohybu. O 15:00 som sa uz pohnut musela ak som sa nechcela pocikat, tak som sa s pridrzovanim steny dostala na wc. O piatej uz som bola prepustena domov. Tak som sa konecne dostala k mojmu dietatku, a zacalo sa nieco o com som si nemyslela ze moze existovat. Bolest po cisarskom bola oproti bolesti z kojenia len ako skrabancek. Sedem mesiacov som preplakala pri kazdom kojeni, keby moja dcerka chcela pit umele mliecko urcite by som nekojila, ale mala kazde umele mliecko len vyvracala a flasku nechcela ani vydiet, tak sa kojit muselo, no tych sedem mesiacov mi ubralo 10 rokov zo zivota, na kojenie vobec nemam dobre spomienky, prave naopak kojenie je pre mna nocna mora ziadna radost, a tak som dalsie deti vydrzala kojit len 3 a 4 mesiace. A urcite sa za to necitim nenejcena alebo nemam moje deti rada.

Zuzana napísané 19.05.2010 14:44

Hameeda v ktorej krajine to byvate znie to ako zly sen Evil aj ja som zila v zahranici, ale pre porod som sa rozhodla na Slovensku-aj kvoli pomoci od rodiny. moja kamoska rodila 2 dni predo mnou dvojcata a cisarskym a na treti den uz bola doma-nie z vlastnej vole, podobne ako ty sa chuda natrapila.

 

skoda ze som nevedela o laktacnych poradkyniach skor Cry

 

tento clanok oslovil vela mam, tie pribehy by boli aj na knizku zwinker

DADA napísané 19.05.2010 11:03

Kedze kvoli nepostupujucemu porodu sa malicka narodila cisarskym, o prvom vcasnom prilozeni ani nemohla byt rec, 1.krat mi ju priniesli po 7 hodinach.Sestricka mi tak v rychlosti ukazala co a ako a utekala dalej.Na treti den mi p.doktorka povedala ze laktacia sa asi rozbehla. Tak som bola cela naradostena ale prave vtedy mi prisli oznamit ze kedze to uz je treti den, musia zacat malu prikrmovat, pretoze stale straca na vahe. Bola som z toho trochu vykolajena, nepacilo sa mi to, ale ze vraj to je bezny postup. Bola som na izbe, za ktoru som si dost nemale peziaze/18eur a den priplacala za rooming ale malu som mala dokopy 5hod.denne, pretoze mi ju odnasali na vazenie za kazdym kojenim, vysetrenia a na noc som ju nemohla mat, nosili mi ju len o 12 v noci a o siestej rano. stale ked mi ju donielsi babo spalo a nie a nie ju roznymi metodami zobudit/preco, na to som prisla neskor ale uz bolo neskoro. Ked ju odniesli na vazenie a to ukazalo ze nevypila tolko ako mala, sup do nej nutrilon. Ako potom mohla byt hladna ked som ju mala nadojcit ja? Bol to jednoducho zacarovany kolotoc ale pani primarka ma presviecala ze laktacia sa urcite rozbehne a ze nutrilon potom nebude potrebny S odstupom casu ma najviac odstrasuju, bohuzial asi dobre mienene rady sestriciek ako napriklad: nikdy nedavat pit z oboch prsnikov-nebude dost mlieka pri dalsom kojeni, davaj sat v presnych intervaloch-ak je dieta hladne skor,dat mu cumlik alebo caj. Samozrejme ze som to odmietala a tajne som malej ponukala obe prsniky, ale kedze asi bola napapana, nezaujimali ju. Domov som sla presvedcena ze my nutrilon nepotrebujeme. Ale mala nechcela sat, nepriberala, nespala, a na prsniku niekedy vedela byt aj dve hodiny- ale az neskor som prisla na to, ze je to bohuzial tym, ze nevie poriadne sat- bohuzial sa v porodnici naucila na flasu.Ale ked mi na prvej poradni pediatricka povedala ze nepribrala za 6 tyzdnov skoro vobec a ze ci chcem nechavat svoje dieta o hlade, tak sme opat zacali malu prikrmovat. Asi tyzden to bolo cez flasu, ale bola som z toho velmi nestastna, mala som pocit ze ako matka som zlihala. Nastastie sa mi podarilo spojit s laktacnou poradkynou ktora mi poradila suplementor. Takto sme vlastne dokrmovali az do siestich mesiacov. Skusala som rozne bylinky, prteparaty, caje a pod. na zvysenie tvorby mlieka, ale stale ked som mala pocit ze sa to zlepsilo, ze nutrilon nepotrebujeme, na kontrolnych vazeniach sa ukazalo, ze mala asi odo mna nema dost mliecka a naspat nutrilon. Boli to obrovske sklamania a naozaj to nebolo lahke.Pediatricka sa na mna pozerala so zvlastnym vyrazom nepochopenia ked sa dozvedela o mojom sposobe dokrmovania,ze vraj je to strasny vymysel.Ja viem, ze ak by som pouzivala dalej flasu, velmi rychlo by som s dojcenim skoncila. teraz ma dcerka 11 mesiacov a este stale dojcim.Netusim sice kolko toho mliecka je, ale nieco este je.

ada napísané 19.05.2010 10:53

Zazila som mnoho z hore popisaneho. Rodila som v Ruzinove, a tam je podpora dojcenia nulova (teda okrem vyvesenia brozurky o dojceni na nastenku). Niektore prvorodicky nemaju s kojenim ziadny problem, ale vacsina nejaky problem ma. Na dojcenie sa treba pripravit uz pred porodom. Moja mama mi napr. doporucila vytahovat si bradavky pocas tehotenstva, aby som ich nemala vpadnute a aby s trochu pripravili na dojcenie. Urcite si treba kadeco nastudovat a najlepsie aj vytlacit a zobrat so sebou do porodnice. Treba ratat s tym, ze mliecko nebude hned po porode, ale castokrat az o niekolo dni a netreba preto stresovat! Treba si dietatko len casto a SPRAVNE prikladat, aj kazdu hodinu. Bohuzial, nie kazde dieta sa vie idealne prisat -ja som bola po prvom porode v soku z bolesti pri kojeni (trvala cely prvy mesiac a ja som pri kazdom kojeni plakala od bolesti....keby som kontaktovala laktacnu poradkynu mohla som si tie bolesti asi usetrit), darmo som mala presne nastudovane, ako ma byt dieta na prsniku, ked to moje nechcelo nasiroko otvorit usta. Tym ze sa zle prisalo, malo tahalo a ja som mala menej a menej mlieka a babo bolo stale hladne a malo priberalo. Nastastie sme to zvladli a potom sme si dojcenie uz len uzivali. Este by asi bolo dobre povedat, ze kazdej zene sa par dni po porode velmi naleju prsniky, su horuce a bolia. Treba okamzite masirovat pod horucou vodou a odstriekavat, potom dat studenyobklad a opakovat. Dalsi problem je, ze vacsinou o par dni/ tyzdnov neskor pride pocit prazdnosti prsnikov a dieta place, treba s tym tiez ratat a nevzdat dojcenie pri prvej prekazke. Treba castejsie prikladat (aj kazdu polhodinu), pit 3 litre denne a verit si!!!! A nezacat prikrmovat. Prikrmovanie vedie len k jednemu...koncu kojenia. Problem je, ze casto aj ludia, ktori by mali dojciacu zenu podporit (pediater, vlastna mama), radia prave prikrmovat. Mozno by bolo dobre, aby si aj nasi najblizsi nastudovali vsetko o dojceni, aby nas vedeli podporit. Pri druhom dietati je uz nastastie vsetko lahsie.

Erika napísané 19.05.2010 09:04

akoby som citala o mne, okrem mastitid, ja som mala iny problem, ktory ma obdaril neznesitelnymi bolestami. cele tyzdne som vravela ze dojcenie je utrpenie, ale vdaka laktacnej poradkyni a mojim zatatym zubom kojim uz 19 mesiacov. naozaj to stoji za to, ale je to velky boj.

tie sestricky asi vsade tvrdia kazda nieco ine....to prvorodicku dobre domota a ktora nema so sebou kontakt na laktacnu, tak pravdepodobne vsetko vzda cestou domov z porodnice a skoncia na flasi.

ale aj pediatri robia vela zla - ked dieta nepribera podla tabulky, strasia matku a kazu jej prikrmovat UM a to samozrejme je dokonala cesta na ukoncenie laktacie....

cest vynimnkam, ktore si precitaju par clankov o dojceni a nehustia do matiek to co sa pred 20 rokmi naucili na skole, lebo odvtedy neotvorili jedinu knihu, nevedia co je net a co je laktacna poradkyna Evil takyto lekari kazisveti ma vedia dobre vytocit, mali by tym matkam to UM preplacat potom zo svojho vrecka!

daisy napísané 18.05.2010 20:48

je trochu smutne, aka je skutocnost, ja som si tiez myslela ake prirodzene je dojcenie, ale skutocnost bola ina. najskor malo mlieka, potom problem s prisatim, potom mastitida. som rada ze som kojila nieco okolo roka az kym mlieka ubudlo, ale na druhej strane som z toho bola strasne unavena.

mata napísané 18.05.2010 20:35

To je strasne ze v Baby Friendly hospital ma personal taky pristup k dojceniu. Zaujimalo by ma, ako je to vlastne s udelovanim Baby Friendly statusu, ci je tam aj nejaky monitoring, moznost stazovat sa, odobrat Baby Friendly status a podobne?

Ja som mala dceru v zahranici v nemocnici ktora nie je Baby Friendly a s takymi nehoraznostami ako vazit dieta pri kazdom dojceni som sa veru nestretla - a proti bolestiam su predsa lieky, aj ked je zavinovanie fyziologicky proces to predsa neznamena ze by mali mamicky zbytocne trpiet Sad

Ale je dobre ze niekto napisal aj takyto clanok, poznam vela takych, co chceli dojcit ale vzdali to po tyzdni, lebo cakali prechadzku ruzovym sadom a ta sa nekonala - mnohokrat to pri dalsom dietati zvladnu lepsie, lebo vedia, do coho idu.

zina napísané 18.05.2010 20:21

Asi je na tom clanku vela pravdy, ale myslim si, ze clovek sa nemusi postavit do role "obete" neprofesionalneho personalu v nemocnici. Niekedy staci kontakt na dobru laktacnu poradkynu, v dnesnej dobe to ide. A potom aj bez takychto stresov. Aj ked kojenie je makacka, to hej, ale stoji to za to. Drzim vsetkym maminam palce

maria napísané 18.05.2010 18:58

PEkny clanok, i ked som mala to stastie, ze sa mi to rozbehlo bez problemov, a s dokrmovanim na mna chvalabohu netlacili. I ked bolave bradavky som mala na zaciatku - kym sa to vytaha, to hej..ale clovek je pri tom prvom taky nastartovany robit vsetko dokonale, ze ide aj cez bolest. ale som vdacna porodnici, kde som rodila, ze boli velmi pokrokovy a viedli nas k tomu ze dojcit kym je sanca. ale je to naprik vsetkym strastiam nadherny pocit, preto sa oplati bojovat....i ked dakedy vela problemov vyriesi obycajna informovanost resp. poradkyna.

Zuzana napísané 18.05.2010 18:53

Skoda ze som tento clankok necitala pred 5timi mesiacmi ked sa nam narodil prvy syn.

Tiez som stravila hodiny citanim o kojeni, ale ked prislo na to tak to bol jeden zufaly chaos Cry taktiez sme vazili ako sialeni a ochotne sestricky prikrmovali a prikrmovali.

Navyse som bola na izbe s babenkou co mala dokonale bradavky na kojenie a jej dcerka dokonaly hlad novorodenca. Moj uzlicek nejak postradal saci reflex a ustocka len tak lenivo pootvoril. Ked som ho zobrala do narucia ze ho nakojim, tak mi vzdy sladko zaspal zwinker A kedze som sa bala ze zahynie od hladu, tak som bola vdacna za kazdu striekacku umeleho mlieka a tak nejak som uverila ze mam malo mlieka a ze sa to nejak upravi ked dojdeme domov.

Nakoniec sme skoncili na odsavani a tiez dokrmovani z flasky. Nas maly z prsa pit nechce, len obcas ked je v noci rozospaty tak sa prisaje a ja si uzivam ten uzasny pocit kojacej matky - to je ale bohuzial velmi zriedka Frown

Pri druhom som odhodlana zabojovat a ignorovat vahy, flase a umele mlieka - no uvidime Evil

Janka napísané 18.05.2010 20:47

Zuzana, este nie je neskoro pokusit sa normalne dojcit. Pokial mate svoje mliecko, nic nie je stratene! Kontaktujte najblizsiu laktacnu poradkynu z www.mamila.sk. Mozte i mna, pokial ste blizko Piestan.

erika napísané 18.05.2010 17:02

je to trefné pri prvom som bola fakt z toho vystresovaná a malu sa mi bohužial podarilo plne kojiť iba 2 tyždne,potom bola dokrmovaná lebo mne sa mliečko vobec netvorilo podla jej potreby Frown pri druhom som už bola hrdnka ale pravdu povediac hladko to vždy nejde ....maly mal velmi silnú žltačku vlastne s nou doteraz bojujeme...ale kojili sme sa o 106 potom prišiel zapal prsnika..moje lieky sa nelubili s tymi jeho a aj ked som si ja lieky nedala a kojila ho ožltol ešte viac ako bol Sad Cry takže som vytiahla zasoby z mrazaku a bol na nich kym som ja bola fit -ako tak schopná pohybu. kojili sme sa dalj ale jedneho dna si krpec povedal NIE nebudem tahať- trapila som ho den noc on plakal čo plakal vrieskal až mi srdce trhalo-schudol tak som teda odsavala a davala mu to z flaše a prikladala a tak dokola ale po mesiaci tohoto kolotoča mi mliečko ubudalo a ubudalo a vlastne dnes ked ma maly už 3 mes. dokažem odsať iba 130ml za celý den!!!!a to som zasobovala novorodenecké oddelenie ... takže kojenie nieje lahké a niekedy treba sakra o to mliečko bojovať,mne už nepomaha ani pravidelné časté odsavanie,ani homeopatiká,čaje a všetky tie veci -ktoré vraj pomáhajú...kedže sa malý nechytá tak to nemože ani roztahať Sad

Janka napísané 18.05.2010 20:49

Erika, plati pre Vas rovnaka odpoved ako pre Zuzana. Laktacna poradkyna Vam dokaze este stale pomoct.

Janka napísané 18.05.2010 20:53

Este na doplnenie - tie veci co spominate na zvysenie dojcenia sa doporucovali v minulosti, neboli zle, ale momentalne Mamila doporucuje ucinnejsie metody. Kym je mliecko a mate chut, nevzdavajte boj a ozvite sa.

Jana napísané 18.05.2010 16:16

Kojila som 2 deti a podla mojho nazoru je tento clanok naozaj velmi trefne napisany. Kojenie je krasna vec ale zaciatok byva vzdy tazky. Nemyslim si, ze je clanok odstrasujuci, skor realisticky. Kazda prvorodicka sa vzdy boji porodu, hoci ten trva len par hodin, ale zaciatky kojenia, kym sa vsetko stabilizuje, trvaju aj par tyzdnov. A to autorka este nespomenula vsetky slasti ako napr. striekajuce mlieko zwinker

Eli napísané 18.05.2010 13:56

Mne napriklad sestricka v porodnici s dojcenim velmi pomohla. Bola som sice v teoretickej rovine podkuta ale predsalen ako neskusena prvorodicka s hormonmi na hojdacke som prepadala zufalstvu ked sa nedarilo hned. A sestricka Ivetka z BS porodnice ma velmi posmelila a aj prakticky pomohla rucnou odsavackou a ukazala ako na to.

Lanka napísané 18.05.2010 12:57

Toto vsetko sa v nemocniciach deje, mnohe mamicky toto zaziju. Mnohe sa natrapia. Zacinat s dojcenim nemusi byt jednoduche, rovnako ako ked zacinami s hocicim novym. A jeden z dovodov je prave to vsetko, co sa v nemocniciach deje, vsetky tie popisane nespravne vyroky a predstavy. Spravne dojcenie nedostane na zaciatku ani len sancu. Ale ten zaciatok moze vyzerat aj inak, ked niekto (personal) fakt vie, co robi. Strasne sa tesim na tu konferenciu o dojceni s Jackom Newmanom, lebo toto by mohlo vela zmenit.

Eli napísané 18.05.2010 10:32

Sice ako pises, neznasas texty o idealizovani dojcenia ale aj ked je to clanok celkom vtipne napisany, moze mamicky poriadne vystrasit. Asi tak, ako vsetky tie hrozostrasne reci o porodoch, do ktorych sa potom zienky podvedome vsugeruju. Pretoze nie ej nevyhnutne prejst takymito peripetiami.

Ak su pociatocne zavinovacie bolesti maternice pocas dojcenia prilis silne, moze to byt sposobene aj hormonami podavanymi pocas porodu a hlavne metylergometrinom na zavinovanie po porode.

Aj kolikam ci mastitidam je mozne predchadzat. Len treba oslovit tie spravne poradkyne, ktore zial skutocne na oddeleniach chybaju. Nastastie ale su: sites.google.com/site/vasamamila/ ...a odkaz na ne mi v clanku velmi chyba

zwinker

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised