- aktualizované: 9/2026

Neznášam idealistické články o kojení. Také tie, čo vzletne hovoria o spojení nádherného vzťahu s dieťaťom a ideálnej forme výživy v jeden prirodzený celok, bez akéhokoľvek náznaku toho, že to nemusí ísť hladko.
Je to pre mňa podobné klišé, ako usmiata modelka s nadštandardne vyvinutým a na jej výzor podštandardne odhaleným poprsím, čo láskyplne pridŕža plastovú flašu s umelým mliekom nejakej tej značky svojmu novorodencovi.
Prvé prisatie
Ako správne teoreticky podkutá prvorodička, ktorá má naštudované všetko počnúc www.tehotenstvo.sk , po životné diela dr. Leboyera, sa už počas kontrakcií na pôrodnej sále dožadujete, aby vám ihneď po narodení dieťatko priložili k prsníku.
Lenže -„áááu“. To mi ale nikto predtým nepovedal, že keď mi môj pár minútový novorodenec predvedie svoj vrodený sací reflex, preletí mi ostrá bolesť celým telom a vystrelí až niekde v päte! Už dlho som sa takto nezľakla.
Prvé dni
Prvé dni, čo kojenie, to bolesti v podbrušku. Všetko je to fyziologické, je to ok, sťahuje sa maternica. Ale „ ááu“. Toto v tých príručkách so spokojným dieťatkom na prsníku nepíšu!
Tiež nemáme všetky ideálny tvar bradaviek. Máme ich kadejaké vtiahnuté, vpáčené, prsia moc veľké, alebo malé, no hlavne, na takéto „ použitie“ nezvyknuté a priveľmi citlivé.
Zatíname zuby pri každom kojení niektoré pár dní, iné týždeň, ale mám priateľky, čo si pri kojení naozaj bezbolestne oddýchli tak po troch mesiacoch.
Strašidelné vizity
Teoreticky vzato, z pôrodnice neodchádzame domov hneď keď zlezieme z pôrodného stola aj preto, že očakávame aké také odborné poučenie, dobrú radu k starostlivosti a ošetrovaniu dieťatka a najmä k dojčeniu.
Toto je opis „podpory“ v Baby friendly hospital spred 5 mesiacov:
Sestra Žanetka, hneď po privezení na izbu z pôrodnej sály:
„Mamičky, prikladajte si bábätká často, kedykoľvek, striedajte oba prsníky, aby sa vám rozbehlo mliečko.“
Sestra Inka, nasledujúca deň:
„Ale prosím vás, načo vám toľko visí na tom prsníku. Veď tam ešte nič nemáte. Mlieko sa vám začne tvoriť tak o 2 dni.“ A úsmevom dobrej víly sa o 3 minúty zjaví vo dverách nemocničnej izby so striekačkou s 10 ml pravého nefalšovaného Nutrilonu.

Ranná vizita – pediatrička :
„Tak ako? Už kojíte? Koľko vám vypije na jedno kojenie?“ A vy tak nejako váhate s odpoveďou. Veď teda snažíte sa v tomto smere podnikať kroky, pravidelne zatínate zuby pri podtlaku, ktorý vám vyrábajú tie malé ústočná zavesené na prsníku, ale že či je to už „to kojenie“, a koľko vypije…to teda netušíte.
„No a vážite sa? Že nie? No tak pred každým dojčením a po ňom treba dieťatko odvážiť a zapísať obe hodnoty do zošita na chodbe. Je nutné vedieť, koľko vypije“. Mudr. Brunetková prikladá ďalšie polienko do ohníka rastúceho stresu. „Boože. Mám ja vôbec mlieko? A budem ho mať dosť?“ – chodí vám hlavou pri listovaní záznamov všetkých „veľa – vážených bábätiek“ z oddelenia.
Ďalšia ranná vizita – pediatrička:
„Hm. Videla som vaše záznamy v zošite. Vypije vám za 1 kojenie len 20. A dnes už máme tretí deň po pôrode, to už musí vypiť 30! A zajtra už 40!“. Vrhne na vás pohľad, ktorým vám pripomína matikárku z gympla.
„ Odvážite, nakojíte, odvážite, a rozdiel dokŕmite. Zastavte sa u sestričky v mliečnej kuchynke pre Nutrilon.“
Moja pôrodnica rozohráva s rodičkami spoločenskú hru s názvom „Kto z koho. Sponzori, alebo bábätko.“ Ktorej matke sa podarí odísť domov a nemať dieťa nastavené na Nutrilone, tá vyhráva. Podmienky hry sú ale veľmi tvrdé, a odbornému personálu musíte vzdorovať zubami nechtami. Mne sa to podarilo rátam tak asi jedinej z celej chodby. Odmietla som svoje dieťa vážiť a tam sa naše dokrmovanie začalo aj skončilo. Ale to som si samozrejme dovolila len preto, lebo toto moje škvŕňa nie je mojim prvým, a tak si už dovolím dovoľovať si.
Hladovka
Prdíky, koliky, brušká. Máte chlapca? Je len malá pravdepodobnosť, že ich nebudete riešiť. A s dievčatkami tiež nie ste zaručene z kola von. Prichádzajú múdre rady pediatra:“ Žiadne nafukovacie potraviny. Všetko ide do mliečka„.
A tak začínate škrtať zo svojho stravného lístka mnoho druhov zeleniny, strukovín, váš milovaný biely chlieb, pečivo…
O týždeň, dva, sa na líčkach kojenca objavia nejaké tie vyrážky. „Ste alergička? Alebo manžel? Pozor mamička, vyzerá to na atopický axém. Vylúčte zo svojej stravy mlieko, obilniny a vajíčka….No a samozrejme naďalej platí žiaden mak, orechy, citrusy, rajčiny, jahody. A tiež pozor na bylinky! A nezabudnite. Dojčiaca matka musí mať pestrú, hodnotnú stravu s dostatkom vitamínov.“
Pijete čistú vodu z pohára a premýšľate už tretí deň nad tým, čo by ste mohli tak bez výčitiek zjesť.
Zápaly prsníka
Tiež výborná záležitosť. Mala som tú česť v každom šestonedelí prekonať tak tri. Prifrčí to na mňa vždy ako rýchlik do Hlavnej stanice, teplota vybehne na 40.tku, a zimnica rozklepe moju sánku ako valce dízlového motora. Moja priateľka Mastitída .
Stojí to za to
Ak tieto a podobné peripetie zdoláte, prešli ste dojčenskou skúškou odvahy a bolo vám dopriate byť nosiťeľkou výsady „dojčiaca mama“.
Malá rúčka tľapká po vašom prsníku a blažené bábätko upiera pri kojení na vašu tvár svoje veľké, čisté očká. Je od vás krásne závislé a vy viete, že v živote neexistuje nič intímnejšie. V živote sa nebudete cítiť s nikým tak blízko a dôverne, ako teraz so svojim dieťaťom. Stojí to za to.
