Mlieko pre naše dieťa

Dojčenie – prirodzená výživa dieťaťa 

• Ideálnym pokrmom pre novorodencov a dojčatá je materské mlieko. V porovnaní s umelým mliekom má mnohé prednosti:
• Obsahuje v optimálnom množstve všetky látky potrebné pre zdravý rast a vývin dieťaťa, pričom nezaťažuje jeho nezrelú tráviacu sústavu. Je iba poverou, že materské mlieko je „slabé“. Tento mylný dojem vzbudzuje jeho svetlejšia farba.
• Vďaka obsahu protilátok chráni pred nákazlivými chorobami. Dojčené deti menej postihujú ochorenia dýchacích ciest a choroby tráviacej sústavy.
• Priaznivo vplýva na vývin imunitného systému, dojčené deti menej často trpia na alergické ochorenia. Deti, ktoré boli dojčené sú i neskôr počas života lepšie chránené pred civilizačnými chorobami (obezita, srdcovo–cievne choroby a pod.).
• Materské mlieko si nevyžaduje žiadnu prípravu a manipuláciu, čím sa znižuje riziko kontaminácie baktériami spôsobujúcimi hnačkové choroby. Je dieťaťu okamžite k dispozícii a má primeranú teplotu.
• Dojčenie chráni i matku, pretože znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka.

Výživu plne dojčeného dieťaťa nie je potrebné do 6. mesiaca dopĺňať inými potravinami. Materské mlieko nahradí aj dennú potrebu tekutín.

Ak sa mamičke tvorí menej mlieka, nie je to dôvodom pre odstavenie. Pre zdravie dieťaťa je výhodné, ak dostáva materské mlieko hoci aj v menšom množstve a dokŕmi sa umelým mliekom. Výživa materským mliekom je zvlášť dôležitá najmä v prvom polroku života. Pre dieťa je však výhodou, ak sa podarí udržať dojčenie dlhšie. Materské mlieko spolu s ostatnou výživou spĺňa potreby dieťaťa aj v druhom roku, avšak nie je už tak nevyhnutné. 

Umelá výživa

Ak matka nemôže dojčiť, podáva sa deťom umelé mlieko (formula). Umelé mlieka sa vyrábajú najmä z kravského mlieka, ktorého zloženie sa upravuje, aby sa priblížilo zloženiu materského mlieka a prispôsobilo potrebám dieťaťa. Doposiaľ sa však nepodarilo vyrobiť umelé mlieko so všetkými prednosťami materského mlieka, ktoré by mohlo úplne nahradiť dojčenie.

V ponuke sú rozličné druhy mlieka. Každé z nich musí spĺňať prísne hygienické normy kladené na tento druh potraviny, preto ich možno považovať za vysoko kvalitné výrobky, ktoré poskytujú detskému organizmu všetky zložky potrebné pre rast a vývin.

Vhodný druh mlieka sa volí podľa veku dieťaťa. Mlieka pre jednotlivé vekové kategórie sa totiž líšia zložením, ktoré je prispôsobené potrebám organizmu v príslušnej etape života dieťaťa. Pre deti od 0 do 5.- 6. mesiaca sú určené štartovacie (počiatočné) mlieka. Zvyčajne sú na obale označené číslom 1. Adaptované počiatočné mlieka majú obsah bielkovín bližší materskému mlieku. Číslo 2 označuje pokračovacie mlieko, vhodné od ukončeného 4. mesiaca do 12. mesiaca. Počiatočné mlieko sa nahrádza pokračovacím, keď už dieťa dostáva aspoň 1 nemliečnu potravinu. Uprednostniť by sa mali mlieka obohatené o železo. Vzhľadom na to, že kravské mlieko nespĺňa potreby organizmu malého dieťaťa, detskí lekári odporúčajú podávať umelé mlieko až do 3. roka života. Pre túto vekovú skupinu (1 – 3 roky) sú vhodné „junior“ mlieka označené číslom 3.

Do niektorých druhov mlieka sa pridávajú zložky s priaznivým účinkom na organizmus dieťaťa. Mlieko s obsahom „priateľských“ probiotických baktérii pomáha upraviť tráviace ťažkosti dieťatka (zápcha, hnačka). Probiotiká podporujú i rozvoj obranyschopnosti organizmu, čím znižujú aj riziko vzniku alergických chorôb. Prebiotická vláknina podporuje funkciu tráviaceho systému a správne mikrobiálne osídlenie čreva. Nukleotidy sú látky podporujúce rozvoj imunitného systému. Beta-karotén chráni bunky pred poškodením. Dostupné sú mlieka (s označením plus, forte a pod.), ktoré majú vyšší sýtiaci účinok a sú vhodné pre bábätká, ktoré si častejšie žiadajú papať. Ich energetická hodnota je rovnaká ako v bežnom druhu mlieka, takže bábätko zbytočne nepriberá.

Špeciálne mlieka

sú určené deťom so zdravotnými problémami. Mali by sa podávať iba na základe odporúčania detského lekára.

Umelé mlieka označované ako hypoalergénne (HA) sú pre deti ohrozené zvýšeným rizikom alergie, čo je napríklad v prípade, ak sú alergickí rodičia alebo súrodenec. Bielkoviny mlieka, ktoré alergiu zapríčiňujú, sú v týchto výrobkoch čiastočne rozložené (hydrolyzované), čím sa stávajú menej alergénnymi. Podávanie mlieka s úplne rozloženými bielkovinami je súčasťou liečby detí, ktorým sa potvrdila alergia na mlieko. Hypoalergénne mlieko môže mať mierne horkastú chuť mlieka. Bábätkám však ešte nemajú úplne rozvinuté chuťové bunky, preto nevnímajú toto mlieko ako menej chutné.

Sójové mlieko neobsahuje mliečny cukor (laktózu), preto sa môže podávať i deťom, ktoré trpia neznášanlivosťou laktózy. Je možnou náhradou pri alergii na kravské mlieko. Nedá sa však použiť vždy, pretože asi u polovice detí alergických na kravské mlieko sa prejaví aj alergia na sójové mlieko. Deťom sa podáva špeciálne upravené sójové mlieko, určené pre túto vekovú kategórii. Bežné druhy sójového mlieka (dostupné v potravinách) majú veľmi nízky obsah vápnika, preto nie sú vhodné pre malé deti.

Mlieko so zníženým obsahom laktózy sa podáva deťom, ktoré trpia na neznášanlivosť mliečneho cukru.

AR (antirefluxné) mlieko s obsahom zahusťujúcich látok (zemiakový škrob, výťažok z karuby) a je určené pre deti trpiace refluxom. Porucha sa prejavuje „grckaním“ po jedle, alebo spätným návratom potravy do úst.

Špeciálne mlieka sa vyrábajú pre nedonosené deti.

Iné druhy mlieka

Kravské mlieko sa deťom do 1 roka vôbec nemá podávať. Jeho zloženie (nízky obsah železa, nadbytok bielkovín, nedostatok esenciálnych mastných kyselín) nezodpovedá potrebám detského organizmu a predstavuje aj hygienické riziko. Pri predčasnom podaní môže spôsobiť vznik alergie.

Kozie mlieko z podobných príčin je ešte menej vhodné pre výživu dojčiat. Ak je dieťa alergické na kravské mlieko, veľmi často sa u neho prejaví aj alergia na kozie mlieko, preto pre deti s potravinovou alergiou nie je vhodnou náhradou.  

Stravovací režim 

Dieťa by malo denne vypiť približne 150 – 180 ml mlieka/ 1 kg telesnej hmotnosti na deň. Novorodencom sa odporúča podávať mlieko „na požiadanie“. Niektoré bábätká sú horší jedáci – počas kŕmenia vypijú menej, no o to častejšie si pýtajú papať. Stravovací režim dieťaťa by sa mal stať pravidelnejším okolo 6.- 8. týždňa.

Mliečna výživa pokrýva počas prvých 4 – 6 mesiacov všetky potreby detského organizmu. V tomto veku sa dieťaťu postupne začína do výživy zaraďovať tuhá strava.

Dojčeným i nedojčeným deťom sa v priebehu 1. roka podáva vitamín D v kvapkách.

Autorka článku – MUDr. Katarína Babinská, PhD.

je odborníčka na výživu a rada Vám v našej PORADNI O VÝŽIVE zodpovie na tieto okruhy otázok:

výživa počas tehotnosti, výživa dojčiacich mamičiek, výživa dojčiat a batoliat, dojčenie, prípravky mliečnej výživy, zaraďovanie nemliečnych potravín, obsah živín v potravinách, potravinové alergie, diéty, neznášanlivosť mlieka, bezlepková diéta a pod.