Európsky týždeň dojčenia u nás „odštartoval“ odborný seminár pre zdravotníckych pracovníkov na bratislavských Kramároch, ktorý niesol názov „Zásady podpory dojčenia a starostlivosti v perinatálnom období v Baby Friendly Hospital“.
Pekné body programu, kde jeden znie „Naučme sa správne dojčiť“, iný zase „Úskalia a riešenia dodržiavania zásad BFHI v nemocniciach s počtom pôrodov nad 2000“.
Mária Kopčíková
Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.
Krásne aj smutné zároveň. Zažila som aj-aj. Áno, sú aj také pôrodnice, kde Vám aj dieťatku diktujú režim a snažia sa Vás napchať do nezmyselných tabuliek. No na druhej strane, aj keď je ich možno ako šafránu , sú aj také, kde maminka, ktorá “má problém s dojčením” , nenájde “pochopenie” na novorodeneckom oddelení v tom, že jej nedajú na požiadanie umelé mlieko, lebo ona “nemá dosť mlieka, a maličké nevie piť….” , ALE príde na izbu za ňou novorodenecká sestra, ktorá je aj laktačná poradkyňa zároveň a trpezlivo a s láskou jej ukazuje a vysvetľuje, že má dosť mliečka, ako si má dieťatko priložiť…Osobne som sa s takouto situáciou stretla a veľmi ma potešila – ale žiaľ, len na polovicu. Aj keď, od začiatku bolo zrejmé, že mamka dojčiť dieťatko nebude . No prístup novorod. sestry a jej ochota bola na dojatie (xi, ešte po pôrode a v záplave hormónov) . Konkrétne novor. odd. RS .
Mne sa zda, ze aj laktacne sestry potrebuju “vykazovat” cinnost… Po sekcii som vobec nemala problém s mliekom, dietatko bolo v pohode. “Problém” nastal pri druhom kupani. Sestricka ho najskor zle odvazila (na tej krasnej 50-rocnej pakovej vahe), potom mi oznámila, ze nas nepusti domov, lebo dietatko vazi o 30g menej (nie 300g, ale o 30g menej!!!!) nez pri prvom kupani!!!! Nepomohli ani argumenty, ze sa mu neskor spustila smolka a ze krasne plni plienky, ze pri prvom kupani bolo dietatko napapane a pri druhom kupani bolo pred jedenim. Museli sme vecer absolvovat ponizujuce kontrolne dojcenie. Nastastie ma moje dietatko podrzalo – podla vahy spapalo az 80g! Sice to v sebe udrzalo iba par minut po odchode sestricky, ale aspoň sme mohli ist domov, kde ho uz nikto nenutil jest a priberat na povel. Na druhy den sme sli domov s vahou o 20 g vyssou ako bola porodna hmotnost. Na tie stresy, ze nas nepustia domov však do smrti nezabudnem…
Nie je co dodat, suhlasim s kazdym jednym pismenom … bohuzial so spravnou podporou dojcenia je to v nasich nemocniciach bieda a je to hanba (cest vynimkam… snad su). Na druhej strane, v dnesnej informacnej dobe, kto sa zaujima a chce informacie a pomoc, lahko najde. Treba sa zaujimat o vsetko, idealne uz pocas tehotenstva a zdravotnikov nebrat ako “neomylne autority” … o svojom tehotenstve, porode, dojceni, starostlivosti, sposoboch prevencie chorob rozhodujeme my – rodicia, nie lekari (nehovorim samozrejme o vaznych komplikaciach ci zivot ohrozujucich pripadoch)
Krásne aj smutné zároveň. Zažila som aj-aj. Áno, sú aj také pôrodnice, kde Vám aj dieťatku diktujú režim a snažia sa Vás napchať do nezmyselných tabuliek. No na druhej strane, aj keď je ich možno ako šafránu , sú aj také, kde maminka, ktorá “má problém s dojčením” , nenájde “pochopenie” na novorodeneckom oddelení v tom, že jej nedajú na požiadanie umelé mlieko, lebo ona “nemá dosť mlieka, a maličké nevie piť….” , ALE príde na izbu za ňou novorodenecká sestra, ktorá je aj laktačná poradkyňa zároveň a trpezlivo a s láskou jej ukazuje a vysvetľuje, že má dosť mliečka, ako si má dieťatko priložiť…Osobne som sa s takouto situáciou stretla a veľmi ma potešila – ale žiaľ, len na polovicu. Aj keď, od začiatku bolo zrejmé, že mamka dojčiť dieťatko nebude . No prístup novorod. sestry a jej ochota bola na dojatie (xi, ešte po pôrode a v záplave hormónov) . Konkrétne novor. odd. RS .
Mne sa zda, ze aj laktacne sestry potrebuju “vykazovat” cinnost… Po sekcii som vobec nemala problém s mliekom, dietatko bolo v pohode. “Problém” nastal pri druhom kupani. Sestricka ho najskor zle odvazila (na tej krasnej 50-rocnej pakovej vahe), potom mi oznámila, ze nas nepusti domov, lebo dietatko vazi o 30g menej (nie 300g, ale o 30g menej!!!!) nez pri prvom kupani!!!! Nepomohli ani argumenty, ze sa mu neskor spustila smolka a ze krasne plni plienky, ze pri prvom kupani bolo dietatko napapane a pri druhom kupani bolo pred jedenim. Museli sme vecer absolvovat ponizujuce kontrolne dojcenie. Nastastie ma moje dietatko podrzalo – podla vahy spapalo az 80g! Sice to v sebe udrzalo iba par minut po odchode sestricky, ale aspoň sme mohli ist domov, kde ho uz nikto nenutil jest a priberat na povel. Na druhy den sme sli domov s vahou o 20 g vyssou ako bola porodna hmotnost. Na tie stresy, ze nas nepustia domov však do smrti nezabudnem…
A co ti branilo zdvihnut sa a odist?
Nie je co dodat, suhlasim s kazdym jednym pismenom … bohuzial so spravnou podporou dojcenia je to v nasich nemocniciach bieda a je to hanba (cest vynimkam… snad su). Na druhej strane, v dnesnej informacnej dobe, kto sa zaujima a chce informacie a pomoc, lahko najde. Treba sa zaujimat o vsetko, idealne uz pocas tehotenstva a zdravotnikov nebrat ako “neomylne autority” … o svojom tehotenstve, porode, dojceni, starostlivosti, sposoboch prevencie chorob rozhodujeme my – rodicia, nie lekari (nehovorim samozrejme o vaznych komplikaciach ci zivot ohrozujucich pripadoch)