Príprava na dojčenie. Prieskum (2)

V marci 2008 sme na stránkach www.babetko.sk uverejnili dotazník o podpore dojčenia. Získali sme 1499 odpovedí (ďakujeme všetkým mamičkám, ktoré nám venovali svoj čas) a postupne by sme v sérií článkov chceli prejsť jednotlivé časti dotazníka, ponúknuť Vám nejaké čísla a grafy, ale hlavne sa chceme zamerať na praktické odporúčania, ktoré z výpovedí mamičiek vyplynuli. Veríme, že nasledujúce riadky budú pre Vás zaujímavé a pre mamičky – čakateľky budú aj zdrojom nových informácií a skúseností.

V predošlom článku sme začali s uverejňovaním výsledkom z prieskumu a hovorili sme o postoji samotných žien k príprave na dojčenie. V tejto časti vám chceme sprostredkovať porovnanie „štandardnej“ prípravy a toho, ako si myslíme, že by dobrá príprava mohla vyzerať.

Toto je vizitka priemernej prípravy na dojčenie na Slovensku[1]

Organizuje ju pôrodnica, kde sa mamička rozhodla rodiť (49,6%), dojčeniu je venované samostatné stretnutie (51,2%), ktoré trvá 30 minút (25%) až hodinu (37,9%), vedie ho pôrodná asistentka (48,9%), neuvidíte na ňom inštruktážne DVD (57,1%) a ani si nevyskúšate polohy pri dojčení na bábikách (65,7%), dokonca ani nedostanete kontakt na laktačnú poradkyňu (51,0%).

Ako by dobrá príprava na dojčenie mohla vyzerať?

Čo by ste sa v rámci prípravy na dojčenie mali ideálne dozvedieť a naučiť? Nuž – nielen to, že dojčenie je fajn, že je nám ženám prirodzené, a že si ho určite so svojim bábätkom vychutnáte. Ten, kto prípravu organizuje, by vás mal naučiť praktické zručnosti, oboznámiť s najčastejšími problémami a spôsobmi ich riešenia. Skúste si teraz „svoju“ prípravu skonfrontovať s ďalšími riadkami. Prípadne, ak vás úloha „dojky“ ešte len čaká, zvážte, či by vám neskôr nebolo ľahšie na bojisku, ak predtým navštívite nejaké cvičisko…

1. nechajte si u gynekológa skontrolovať bradavky. Ak sú vpáčené, od 26 tt používajte formovače na bradavky.
2. zistite, kde vo vašom okolí sa robí nejaká príprava na dojčenie, či je súčasťou profylaktickej prípravy v nemocnici, či ju organizuje nejaká iná inštitúcia. Za dôležité považujeme kto vedie stretnutie o dojčení – laktačná poradkyňa, pôrodná asistentka alebo iná osoba. Mala by to byť kompetentne vyškolená osoba. Z mamičiek v našom prieskume sa s vyškolenou laktačnou poradkyňou na kurze stretlo len 8,1%. Ďalších takmer 12% bolo na dojčenie pripravovaných pôrodnými asistentkami a takmer 2% lekármi.
3. overte si, koľko stretnutie o dojčení trvá a koľko je na ňom ľudí. V prípade, že sa jedná o 30 minútovú prednášku pre 40 ľudí sa toho zrejme veľa nedozviete. Ako sme už spomenuli vyššie, len máličko žien strávi na stretnutí o dojčení viac než 2 hodiny. Vyše 5% uviedlo čas do 30 minút a necelých 12% bolo na hodinovom „dojčení“.
4. súčasťou prípravy na dojčenie by mali byť informácie o fyziológií laktácie, o prednostiach dojčenia pre matku aj dieťa. Tiež by ste mali dostať informácie o zložení materského mlieka, o jeho postupnej premene od mledziva k zrelému mlieku a o prispôsobovaní sa skladby MM potrebám dieťaťa.
5. mali by ste sa oboznámiť so znakmi správneho priloženia dieťaťa a s rôznymi polohami pri dojčení. Polohy by ste si mali mať možnosť vyskúšať na inštruktážnych bábikách (iba 11,7% žien malo túto možnosť), pozrieť na DVD alebo VHS (14,6%). Mali by ste sa naučiť špeciálnu polohu na dojčenie po cisárskom reze.
6. je vhodné dozvedieť sa základné informácie o odsávaní a ručnom odstriekavaní MM. Prebrať situácie, kedy je to naozaj nevyhnutné robiť a zvládnuť správnu techniku ručného odstriekavania. Čo robiť, ak je dieťa oddelené od matky, kedy a v akej frekvencií MM odsávať. Tiež by boli vhodné informácie o tom, kedy odsávanie nie je na mieste a je dokonca kontaproduktívne.
7. pomohlo by vám, keby ste získali informácie ako postupovať pri neskorom nástupe laktácie, pri vzniku ragád, nadmernom naliatí prsníkov (a ako sa mu dá predísť), pri kvasinkovej infekcií.
8. čas by bolo dobré venovať aj laktačným krízam, kedy najčastejšie vznikajú, z akého dôvodu a ako sa dajú zvládnuť.
9. mali by ste sa naučiť alternatívne spôsoby kŕmenia dieťaťa, keď nemôže byť priložené k prsníku – teda kŕmenie striekačkou, sondou, Finger feederom, prípadne použitie suplementora.
10. je dobré dostať prehľad o priemerných hmotnostných prírastkoch u novorodencov, vedieť, ako by mali byť posudzované výlučne dojčené deti, ako zistíte, či dieťa dostatočne priberá. Zároveň, ak je potrebné dokrmovanie, ako postupovať a s kým tento krok konzultovať.
11. bolo by pre vás výhodou získať na stretnutí kontakt na laktačnú poradkyňu z okolia, na ktorú sa môžete obrátiť v prípade problémov a ktorá chodí aj na domáce návštevy.

Tak veľa?

Zhrozili ste sa, že celý tento zoznam máte vedieť? Zdá sa vám to celá maturita? Nebojte sa, nikto vás nebude skúšať, iba ak život (toto prirovnanie som vždy z duše neznášala, ale v tomto kontexte mi to príde pravdivé). Naozaj, kým sa s tým reálne nestretneme, ťažko si dokážeme predstaviť, ako nás môže hoci aj malý problém zaskočiť do takej miery, že nie sme schopné ho racionálne posúdiť a riešiť. Ak však vieme, že sme sa snažili na podobné situácie aspoň trochu pripraviť a že teraz je dôležité vyloviť potrebnú informáciu zo správneho závitu, je to akési jednoduchšie.

Dalo by sa povedať, že šťastie praje pripraveným. Vaša príprava vám síce nezaručí bezproblémový priebeh dojčenia a jeho 100% úspešnosť, ale pomôže vám zorientovať sa v prípade problémov. Mať zdroje, informačné aj ľudské, na ktoré sa môžeme obrátiť s prosbou o pomoc, je veľmi dôležité.

Zároveň je dôležité si uvedomiť, že šestonedelie, počas ktorého ženy veľmi často predčasne ukončujú dojčenie, je obdobím náročným ako fyzicky, tak psychicky. Niekedy od seba očakávame príliš veľa – chceli by sme byť dokonalé matky, manželky, gazdinky, vychovávateľky, podistým aj pediatričky a psychologičky. No v tomto krásnom, ale predsa len náročnom čase zžívania sa s bábätkom, by sme mali v prvom rade myslieť na seba a na dieťa. Preto je dobré mať tie spomenuté ľudské zdroje, ktoré na čas preberú za nás starostlivosť o domácnosť, vypočujú, povzbudia a podporia.

Píšu o to tom aj maminy v našom prieskume, keď odpovedajú na otázku, čo si myslia, že bolo príčinou problémov v dojčení a čo by nabudúce robili inak: „Keby bol niekto prvé dva týždne so mnou, aby varil, upratoval, žehlil a možno občas vzal dieťa na prechádzku, aby som si aspoň trošku oddýchla. Manžel bol so mnou len dva dni a musel ísť do práce – teraz by som na neho tlačila aby si vzal dovolenku 🙂. Iná zase dodáva: „Stres! A nedostatočná starostlivosť o seba, teda prísun tekutín a jedla. Chcela som všetko zvládnuť sama, no nedá sa to. Pomohla by mi rada čerstvej mamičky ktorá už niečo o dojčení vie a vedela by mi poradiť. Starala by som sa aj viac o seba. Zavolala by som si na pomoc maminu.

Za zmienku tiež stoja podporné skupiny dojčiacich matiek, ktoré sa už v niektorých mestách objavujú. Jedna mamička skonštatovala: „vďaka podpornej skupine dojčiacich matiek sme v dojčení pokračovali aj po zavedení dokrmovania umelým mliekom“. Považujeme to za úžasné, keď aj v náročnej situácií nájde matka podporu a nevzdá sa.

[1] Percentá udávajú podiel odpovedí zo žien, ktoré prípravu absolvovali. V ďalšom texte používame percentuálne vyjadrenie tejto skúsenosti na celej prieskumnej vzorke 1499 žien.

Autorky sú lektorkami Kurzov aktívneho rodičovstva
www.dietaaja.sk

Prieskum sa realizoval za podpory:

Hlavný mediálny partner: Mama a ja
Mediálny partner: www.rodinka.sk
On-line verzii dotazníka pomohla vzniknúť firma SEAL IT Services, s.r.o.
 

(2 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...