ÚNIA MATERSKÝCH CENTIER sa prvý krát pridala k organizovaniu svetového týždňa dojčenia . Spolu s UNICEFom ho na Slovensku pripravili na prvý týždeň októbra. Tohtoročné heslo: Dojčenie a rodinné stravovanie- láskavo a zdravo.
Cieľom kampane je prostredníctvom seminárov, stretnutí a poradenstva v materských centrách, podporných skupinách dojčiacich matiek, ale aj medializáciou tejto témy pre širokú verejnosť upriamiť pozornosť vhodné prikrmovanie pri pokračujúcom dojčení.
- Upriamiť pozornosť na význam a prínos pokračovania dojčenia po 6. mesiaci veku bábätka, prípadne až do 2. rokov i viac
- Upozorniť na riziká a následky spojené so zavádzaním iných potravín a nápojov dojčiatkam pred dosiahnutím šiestich mesiacov, tým posilniť podporu výlučného dojčenia v prvých šietich mesiacoch
- Aktualizovať a hovoriť o najnovších informáciách a základných princípoch výživy, o vhodných druhoch iných pokrmov a nápojov potrebných pre deti po dovŕšení 6 mesiacov až do druhého roku života
- Podeliť sa o nápady, ako dosiahnuť, aby bolo prikrmovanie prijateľnejším, zdravším, aby to bol aj čas na poznávanie, učenie a lásku
Najlepší začiatok
Pre najlepší začiatok do života odporúčajú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Detský fond Organizácie spojených národov (UNICEF) a zdravotnícke asociácie na celom svete výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a potom pokračovanie dojčenia do dvoch rokov i viac spolu s podávaním vhodných príkrmov.V záujme splnenia týchto cieľov organizuje Svetová aliancia na podporu dojčenia (WABA) každoročne Svetový týždeň dojčenia (WBW). Témou tohoročného Svetového týždňa dojčenia je upriamiť pozornosť na význam prikrmovania po 6 mesiacoch a pomôcť pri prechode od plného dojčenia k dojčeniu s prikrmovaním a postupným prechodom na stravovanie s ostatnými členmi rodiny láskavým, starostlivýn spôsobom.
Pokračujúce dojčenie
Materské mlieko je aj po 6 mesiacoch významným zdrojom výživy detí ak matky pokračujú v dojčení popri podávaní inej stravy. 6- 8 mesačné bábätká pokrývajú v priemete okolo 70 percent energických potrieb z materského mlieka, v 9 – 11 mesiacoch je to 55 percent a v 12 – 24 mesiacoch 40 percent. Materské mlieko je zdrojom ľahko straviteľných bielkovín, esenciálnych mastných kyselín a tiež vitamínov a minerálov. Dôležité je vedieť, ako podávať iné jedlá tak, aby sa vhodne pridávali k nutričnej hodnote materského mlieka, nie aby ho predčasne nahrádzali.
Prikrmovanie
Po šiestich mesiacoch veku potrebujú deti okrem materského mlieka aj iné potraviny, aby pokryli svoje požiadavky na výživu. Proces podávania inej stravy a nápojov popri dojčení sa označuje ako „prikrmovanie“. Podávaná strava by mala dopĺňať živiny dodávané materským mliekom.
Optimálne prikrmovanie si vyžaduje dodržať určité zásady:
Ako druhý príkrm odporúčame mäsovo-zeleninový (hustá polievka), ktorá sa skladá z viacerých zložiek Začíname mrkvou, pridávame petržlen, karfiol, kaleráb, brokolicu. Zeler pre alergizujúce vlastnosti sa v 1. roku neodporúča. Mäso je vhodné kuracie, morčacie a z domáceho králika. Neskôr zahustíme polievku zemiakom, ryžou. Príkrm obohatíme 1-2 kávovými lyžičkami rastlinného oleja. Múku obsahujúcu lepok (glutén – glyadín) teda piškóty, krupica, pečivo, chlieb, rezance) zavádzame do stravy po 7. mesiaci života, vaječný bielok a citrusy po 1 roku.
Najdôležitejšie živiny, ktoré dieťa vo veku nad 6 mesiacov potrebuje vo väčšom množstve ako ich môže poskytnúť ženské mlieko a majú byť dodané v príkrmoch sú železo a zinok.
V niektorých komunitách sa to týka aj vitamínu A, niektorých z vitamínov B, vitamínu C ,
kyseliny listovej a kalcia.
Rodinné stravovanie
Medzi 6. a 24. mesiacom rastú deti rýchlo, ale ich žalúdok je stále relatívne malý. V tomto období potrebujú vysoko výživnú stravu, ktorá poskytuje dostatočné množstvo živín v malom množstve potravy – výživne hutná stravu.
Výber názvu „ Dojčenie a rodinné stravovanie“ pre tohoročný Svetový týždeň dojčenia (WBW) predchádzali mnohé diskusie. Vybralo sa „rodinné stravovanie“ pretože vo väčšine domácností vo svete sú dojčatá kŕmené z toho istého jedla, aké konzumuje zvyšok rodiny.
Okolo 12. mesiaca je väčšina detí schopná konzumovať potraviny podobnej konzistencie ako zvyšok rodiny. Komerčne vyrobená dojčenská výživa fortifikovaná vhodnými množstvami vitamínov a minerálov môže byť užitočná pre rodiny, ale vo väčšine prípadov je pridrahá.
Starostlivý prechod
Pre staršie dojčatá je prechod na tuhú stravu, ako doplnok k materskému mlieku, novým obdobím v ich sociálnom a emocionálnom vývoji a vo vývoji ich správania, ako aj vo vzťahu k ich rodičom a opatrovateľom. Kŕmenie poskytuje príležitosti pre rozvoj komunikačných schopností, motorických zručností a koordinácie ruka- oko. Konzistencia a zloženie podávaného jedla, spôsob kŕmenia a ponúknuté množstvo sa musia meniť podľa toho ako deti rastú a učia sa posúvať potravu v ústach, hrýzť, ako držať potravu, lyžicu a vystihnúť obdobie, kedy sú deti schopné nakŕmiť sa samostatne. Takéto kŕmenie reagujúce na potreby dieťaťa, označované ako „citlivé kŕmenie“, vyžaduje, aby opatrovatelia deťom pomáhali, aby ich v jedení podporovali (bez donucovania), kŕmili pomaly a trpezlivo, experimentujúc s rôznymi pokrmami a aby obmedzovali ich rozptyľovanie tak, aby sa kŕmenie stalo časom na poznávanie a lásku. Prikrmovanie a pokračujúce dojčenie je súčasťou starostlivého prechodu od výlučného dojčenia k rodinnej strave.
Príprava na WBW
Na základe poznania miestnej situácie je vhodné rozhodnúť, ktoré z aspektov výživy malých detí nad 6 mesiacov potrebujú podporu a na ktoré ciele Svetového týždňa dojčenia (WBW) je potrebné zamerať aktivity v záujme ďalšieho zlepšenia. Situáciu objasnia odpovede na vhodne položené otázky o výžive niektorým matkám, alebo vykonané prieskumy.
Sú to najmä otázky:
- Dojčia matky obyčajne svoje deti po dovŕšení 6 mesiacov?
- Kedy obvykle dostávajú dojčiatka inú stravu /nápoje ako materské mlieko?
- Ktoré jedlá/ nápoje sa podávajú najčastejšie na začiatku prikrmovania?
- Kde dostávajú matky spravidla informácie o prikrmovaní hutnou stravou? Sú aktuálne?
WABA – Svetová aliancia na podporu dojčenia – je globálna sieť jednotlivcov a organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou, presadzovaním a podporou dojčenia na celom svete na základe Deklarácie Innocenti, desiatich článkov pre výchovu budúcnosti a Globálnej stratégie WHO/UNICEF o výžive dojčiat a malých detí. Jej hlavnými partnermi sú : IBFAN- Medzinárodná sieť podpory dojčenskej výživy, La Leche Leage International ( ILLLI) – Medzinárodná mliečna liga a ďalšie medzinárodné organizácie.
WABA – má štatút konzultanta pri UNICEF – Detskom fonde organizácie spojených národov a je mimovládnou organizáciou so špeciálnym konzultačným štatútom pri Ekonomickej a sociálnej rade spojených národov (ECOSOC).
Opravujem, moja dcérka má 6 mesiacov a 6 dní, nie 6 mesiac.Teda, už je čas začať s príkrmami.
Ja som rodila pred 4 mesiacmi na Kramaroch / tiez BFH/. Sestricky ma donutili davat mojmu syncekovi umele susene mlieko, a to dokonca flaskou. Mojho bolo trosku menej / ako pri vystrasenej prvorodicke sa tomu netreba divit/ Ale postup sestriciek ma uplne sokoval. Bola tam aj mamicka, co mala prebytok mliecka, tak mi dala plnu flasku zenskeho mlieka, aby som dala mojemu syncekovi. Kedze viem, ze ho treba pasterilizovat, tak som ho odniesla sestrickam na novorod. odd. na pasterizaciu. Ked som sa pren vratila, sestricka mi dala do ruky opat flasku suseneho mlieka so slovami ” a co mu budete davat doma” Co urobila s tym zenskym mlieckom, ktore som doniesla to neviem.
Ale ked krytika, tak objektivna. Musim povedat ze v tej nemocnici maju aj laktacnu poradkinu, ktora je naozaj velmi mila a erudovana a velmi pekne jej za jej rady dakujem. Tiez aj pani doktorky na novorodeneckom oddeleni su super, ale tie sestricky …
Moj syncek ma teraz uz skoro 5 mesiacov, je plne dojceny, bez akehokolvek dokrmovania, a velmi sa s toho tesim Vsetkych zdravi Monika
Rodila som v nemocnici, ktorá sa tiež snaží získať plaketu BFH. Moja dcérka má 6 mesiac a pomaly začíname s príkrmami. No keby som sa samoštúdiom o problematike dojčenia nevzdelávala a držala sa rád detských sestier, asi by som nedojčila tak úspešne. Zrejme nestačí iba chcieť pomáhať dojčiacim matkám, ale zároveň byť aj skutočne fundovaným. Sestry sa totiž snažili pomáhať, no o správnej technike dojčenia či o kvalite a zložení i vzhľade mlieka akoby nemali ani potuchy. Mamičky chodili za vysvetleniami ku mne, nie ku detským sestrám. Mnohé z týchto sestier svoje deti asi nedojčili, preto nevedeli podať ďalej svoje skúsenosti. No boli veľmi ochotné.