Tandem na prsníku

Mária Kohutiarová 7

Dobre si pamätám tie pohľady mojej mamy – zúfalé, naznačujúce moju šibnutú povahu, úpenlivo prosiace, aby som s tým prestala. Jednoducho sa na mňa nemohla pozerať.

Dodnes som presvedčená, že som sa správala slušne, v rámci noriem, v akých ma vychovala.

To, čo sa jej totiž zdalo nadmieru uletené, bol môj spôsob dojčenia. No ale – čo by ste na mojom mieste robili vy?

Dojčiť  som vždy chcela

a mala som na to x vážnych vedeckých argumentov. K tomu sme chceli viac detí, a tie prichádzali pekne v tých najprirodzenejších rozostupoch, aké sú možné. A mne bolo veľmi nedobre pri predstave, že by som mala to staršie z jedného dňa na druhý odstrčiť iba preto, lebo prišiel iný „stravník“.

(A to už nehovorím o fakte, že som vždy dojčila popri tehotenstve a nikdy som žiadne problémy z toho nemala… ale o tom niekedy inokedy.)

Kým pri prvom a druhom dieťatku som to ešte neriešila – môj najstarší bol predsa len pri dračom apetíte moje experimentálne dieťa aj v dojčení a v 13-mesiacoch sa aj mojou pomocou odstavil sám.

Ale potom to už pekne šlo.

Naša druhorodená bola odjakživa riadny tvrdohlavec a ja som nechcela, aby mala z odstavenia traumu. V čase, kedy sa narodil jej bráško, ešte veselo visela na prsníku aj ona – a čo teraz z tým?

Našťastie som mala a mám po ruke správnu maminu a ešte lepšieho človeka, ktorý mi robil v dojčení bútľavú vŕbu – a našťastie, bola v tom taká skúsená, že nikdy mi nepovedala: neviem, nedá sa, nepôjde to, nerob to.

Jeden telefonát pekne vyriešil to, čo som intuitívne tušila a tak som dostala presné inštrukcie – aj technického rázu – ako to s dvoma hladošmi rôzneho veku na dvoch prsníkoch praktizovať. Mala som radosť!

Cez deň sa dalo ešte deti vystriedať – pretože nepili naraz, aj keď je pravda, že tí starší si vždy prišli pricucnúť, keď drobec šlukoval. Vtedy stačilo, aby si starší postojačky vzal, čo chcel – a zväčša mu stačilo fakt len pár ťahov na upokojenie a istotu, že mama a mliečko mu ešte stále patrí, vrátane môjho pohladenia a nehy.

Hlavný  záber nastal večer, keďže ani jeden nevedel ešte zaspávať bez mliečka, a potom v noci. Večer bolo pre nás všetkých dôležité dobre sa usalašiť, pretože moje deti pili dlho. Druhým vážnym krokom bolo uložiť ich tak, aby sa navzájom nevyrušovali, nekopali a aby som mohla postupne toho spiaceho s manželovou pomocou presunúť na miesto nočného spánku.

Vystriedala som veľa polôh

vrátane futbalového držania, ale tým, že jeden mal už cca 2 roky a druhý bol maličký, to veľmi nebolo pre mňa dobré.

Nakoniec sme si našli tú svoju – turecký sed maminy opretej vzadu vankúšmi na sedačke, aby moja pravá ruka bola položená na opierke. Na pravú ruku sa usalašil ten starší hladoš a pil z pravého prsníka. Zhruba na miesto jeho kolienok som položila vankúšik, naň podložila moju ľavú ruku, na to išlo moje mladšie drobča zabalené v šatke, ktorú som veľmi rada používala na pokojné dojčenie a odkladanie bábätka.

No a dojčili sme

– deti sa nekopali, oboch som hladila aspoň prstom, popritom som im občas spievala, rozprávala, alebo len tak driemala.

Špecifickú fázu sme zažili v noci, keď náš tretí synátor mal už vyše dvoch rokov a na svet prišla naša štvrtá. Jakubko bol totiž prvé naše dieťatko, ktoré s nami spávalo – mal postieľku prisunutú k boku našej manželskej posteli. Keďže sa nevedel vzdať môjho mliečka, aj v čase, keď som dojčila Dorotku v noci, zavoňal a prišiel si na svoje. Občas to vyzeralo bizardne – ležala som na chrbte, z jedného prsníka mi na boku pil Jakub, z druhého – položená na mojom bruchu – Dorotka. Bolo to neuveriteľné, ale ani vtedy ma nič nebolievalo, ani chrbtica, na čo som pri prvých dvoch deťoch – dojčených posediačky na posteli v noci a odkladaných do postieľok mimo nás – tak veľmi trpela.

Odstavovanie starších prišlo vždy cca po pol-trištvrte roku súžitia s drobčekom, vždy v tom čase, keď už maličké začalo byť pri dojčení vrtivejšie a viac sa nechalo vyrušovať zvukmi a pohybmi.

Nie vždy sa mi to podarilo hneď: naša staršia dcéra potrebovala cca pol roka pokojného rozhovoru a tým sa posúval aj termín odovzdania mliečnej štafety – ale nakoniec pekne pochopila, že ak jej bračekovi rastú už zúbky (čo sme vizuálne zdokumentovali), potrebuje veľmi veľa mliečka… a ona už zúbky má!

Vždy som však rešpekovala vývoj dieťatka

a snažila sa s ním komunikovať v pokoji, dôležitý tiež bol dobrý vzťah k bábätku – našťastie sme s týmto nikdy problém nemali, žiarlivosť u nás neexistovala.

Na tandemové  dojčenie jednoducho nedám dopustiť- pomohlo totiž mne ako matke dať potrebnú nehu a zázemie staršiemu dieťatku po narodení bábätka a dať mu istotu, že je ešte stále „môj“ aj cez to mliečko. A myslím, že presne toto veľmi dobre cítili aj naše tandemové deti – že sú prijímané, že patria k sebe, že ich mama ľúbi a že sme jedna rodina. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (26 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Krásny článok :-).

    My sme sa prestali kojiť, keď drobec začínal 22. mesiac – to som začínala 6. mesiac tehotenstva. Pri kojení sa objavili zvláštne pocity v podbrušku a keďže prvé tehotenstvo sa skončilo trošku skôr, bála som sa o Bruško. Pri odstavovaní sme sa kojili hlavne pri zaspávaní (podľa mňa to bolo už iba o upokojovaní sa, mala som pocit, že tvorba mliečka sa sama veľmi znížila už na začiatku tehotenstva) – drobec asi 4 dni poriadne plakal v tatovom náručí (keď bol doma) a ja som ležala vedľa nich. Po štyroch dňoch to akceptoval Frown . Teraz, posledný mesiac tehotenstva, si zrazu znova intenzívne spomenul na svoje didinky a neustále mi po nich ťapká smile (žeby začal cítiť, že sa s nimi niečo deje?). Tajne dúfam, že keď uvidí papať bábätko, pripojí sa aj on zwinker .

  2. Krasny clanok!

    I ja dojcim este stale v tandeme a doverne poznam autorkine pocity, dovody a argumenty … Moj syn ma 1,5roka a dcerka… o tri roky viac smile … a nedam na to dopustit, hoci mnohi vravia – dojcit -ANO- dojcit v tandeme – ANO- ale dojcit 4,5rocne dieta? hmm… kto nema predsudky a okrem mna povie A PRECO NIE?? zwinker)

  3. Ja by som mala par otazok smile

    Ako to funguje, ked sa dojci aj starsie dieta, normalne sa po porode zacne vytvarat znova mledzivo ? nie je potrebne spravit nejaku pauzu? Co ste davali tomu starsiemu kym ste boli v nemocnici (UM ci to vydrzalo proste bez mlieka? myslim ten cas v porodnici)?

    Totiz prave riesime podobnu dilemu, som v 33tt a maly ma nabeh byt atopikom, a kozna mi odporuca dojcit ho co najdlhsie… len nerada by som ublizila malemu babu, ktore sa o 7 tyzdnov ma narodit, zatial je to vseko ok (klop klop) ale su nejake pravidla ktore treba potom dodrzat ?

    Dakujem za odpoved

    Katka

  4. Pekný článok. Už som počula od viacerých, že to funguje. Ja len ticho závidím – mne sa totiž nikdy nepodarilo otehotnieť skôr, ako niekoľlko mesiacov po odstavení (čo potvrdil aj gynekológ)- a to som dojčila prvé dieťa 2 roky, druhé 2,5r. A tiež mi bolo ľúto ich len tak odstrčiť, ale inak by nemali súrodenca… Cry

  5. Ďakujem za tento článok. Naša dcérka má 17 mes. a neviem ju nejak odstaviť od prsníka, mne to osobne nevadí, ale som v 9 tt. a každý mi hovorí, že ju musím odstaviť. Skúšali sme to asi 3 dni a jediné, čo sme dosiahli je to, že malá teraz na mne visí cely deň, ako keby sa bála, že ju už nechcem. Napriek všetkým radám som sa rozhodla, že ju budem ďalej dojčiť. A tento článok ma v tom len utvrdil, ďakujem smile

    1. Odstaviť nemusíš – pokiaľ máš normálne tehotenstvo a cítiš sa dobre, spokojne pokračuj. Dokonca aj tak vášnivo prestrkované sťahy maternice v poslednom mesiaci tehotenstva sú tak zanedbatené pri normálnom tehotenstve, že to dieťatku neublíži, skôr pripraví maternicu na pôrod – čomu sa môžeš len tešiť. To mám od gynekologa.

  6. Krásny článok, ďakujem zaňho.

    Je zaujímavo napísany a myslím, že môže pomôcť aj prakticky. Dúfam, že niekedy budem z neho čerpať rady do života aj ja Big Grins

Pridaj komentár