TOP 10 o dojčení

Ďalší propagandistický článok o dojčení? Aké je úžasné, výhodné, zdravé … nuž možno to niektoré z Vás tak vnímať budú. Oslovila som približne 30 mamičiek, pričom nie všetky si vlastné dojčenie užívali bez problémov a opýtala som sa ich na ich 10 NAJ v súvislosti s dojčením. Bol to akýsi asociačný experiment, čo ich ako prvé napadne. A neboli to len tie príjemné veci. Možno pre tie z Vás, ktoré na svoj malý batôžtek ešte len čakáte, budú ich výpovede akýmsi zreálnením toho, čo v súvislosti s dojčením môžete očakávať.

Na jednej strane vnímam odhodlanie, snahu, „drive“. A na druhej strane vidím, ako ich veľmi dokáže v ich odhodlaní spochybniť únava, nevyspatosť, plačúce dieťatko a to, že nedostanú podporu od najbližšej rodiny. Viem, že z mojej pozície môžem len „supportovať“, ponúkať ďalšie možné riešenia a objasňovať dôsledky toho či onoho kroku.

Každá z nás má svoje osobné limity inde, kde niektoré končia, iné len začínajú. Veľmi nám ich môže posunúť už spomínaná podpora rodiny, pediatra, kamarátky. A to do oboch strán „číselnej osi“. Myslím, že dojčenie je aj o prekonávaní hraníc. Niektoré ženy sú v konečnom dôsledku spokojné, že si tie svoje hranice posunuli. Niektoré sú spokojné, že si ich neposunuli. A tiež je veľká skupina matiek, ktoré pomerne dlho bojujú so zlým vlastným pocitom, že nemali v istej chvíli silu na nejaké posúvanie hraníc.

Pokiaľ je vaše dieťatko práve na ceste a rozhodli ste sa ho dojčiť, ponúkam vám postrehy mamičiek, ako oni vnímali svoje dojčenie. Možno si tak trocha zreálnite vaše očakávania od dojčenia.

Čo vyšlo z nášho asociačného experimentu?

Oľga napísala, že dojčenie si užíva ako také. Najlepšie na ňom sa jej vidí príjemný telesný kontakt s bábätkom, posilňovanie vzájomnej citovej väzby, možnosť nakŕmiť ho kedykoľvek a (takmer) kdekoľvek a dobrý pocit, že mu dáva najlepšiu možnú výživu. V tomto ju podporili hádam všetky maminy, ktoré sa mi na moju výzvu ozvali. Vzájomný kontakt, blízkosť, „odovzdanie sa“ – to je asi to najsilnejšie, čo ženy v súvislosti s dojčením vnímajú.

Negatíva Oľga netají a popisuje ich takto: nevyhnutnosť všade brať bábätko so sebou, čo nemusí byť najpríjemnejšia vec napr. na úrade alebo u lekára, s tým spojená nutnosť odriecť si minimálne prvého pol roka veci typu návšteva divadla alebo koncertu. Tiež zmieňuje obmedzenia týkajúce sa profesie – na súdne pojednávanie si bábätko zobrať nemôže….

A na záver zoznamu negatív – permanentná nevyspatosť. Myslím, že sa objavilo u väčšiny respondentiek môjho prieskumu. Nedostatok spánku je jednou z dvoch vecí, ktoré mamy v šestonedelí najviac vyčerpáva (tá druhá je hlad – nemajú čas variť a poriadne jesť).

Za všetky to zhodnotila Lucia: „Dojčenie je pre mňa ako meditácia: chvíľu na nič nemyslím. Nepoznám negatíva dojčenia ani po roku a pol veku môjho dieťatka. Teraz ho dojčím dvakrát do dňa pri zaspávaní a raz v noci – tá štvrť hodina objatia je stále krajšia.“

Dál jenom samá pozitíva …

Ako hovorí klasik z českej trilógie o básnikoch. Poďme sa pozrieť, čo za pozitíva a príjemné spomienky maminy ešte pripísali. Myslím, že tie výroky nepotrebujú špeciálny komentár:

• jednoduchšia forma stravovania na cestách alebo na prechádzke (mliečko čerstvé, teplé, stále po ruke),
• univerzálne a jednoduché riešenie na upokojenie dieťatka, utíšenie, uspanie…,
• keď už prikrmujeme a nestíham variť načas, opäť po ruke pre hladné dieťa,
• dobre a jednoducho vydojčené/zhodené mamine kilogramy nabraté počas tehotenstva,
• je to veľmi sentimentálne, keď viem, že ho iba ja môžem pri dojčení upokojiť, keď napríklad plače…
• je to to najpríjemnejšie, keď večer uspávame malého a manžel ma s údivom pozoruje, ako ho dojčím a upevňuje to lásku medzi nami tromi,
• prvé spoločné dojčenie s manželom. On sedel za mojim chrbtom a prežíval to, čo prežívam ja.
• v neposlednom rade to bol pre mňa ten NAJpohodlnejší spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý ono malo NAJradšej.
• mám výhovorku, keď niekam nechcem ísť,
• “papať? spinkať? ukľudniť? alebo sa len tak prituľkať?” Na všetko je tu jeden úžasný liek “materské mlieko” a jeho zázračná sila, ktorú má. Čim mi drobček rastie, tým viac sa mi páči “jeho malé tajné dudkanie” – tie úžasné očičká plné otázok “smiem??? len tak mama??” To sa nedá zaplatiť. A mama….?? “mama má –  mama dá” 🙂 a rada.
• úsmevy okoloidúcich.