Do prieskumu sa zapojilo 422 mamičiek. V texte používame termín „kojenie“. Robíme tak zámerne, pretože používanie tohto termínu je v súlade s pravidlami slovenského pravopisu (viď. Príručka slovenského pravopisu z. r.2005) a pretože sa domnievame, že tento výraz krajšie vystihuje obsah činnosti – poskytnúť potravu a súčasne upokojiť dieťa. Okrem toho sa stretnete v texte s výrazom „ekologické kojenie“, čo je kojenie z prsníka a kultúrne kojenie, ktoré označuje podávanie mlieka vo fľaši. Z vašich úprimných, povzbudivých slov by sa dala napísať kniha.
„Zo začiatku bolo kojenie dosť problémové, hlavne keď ma ešte v nemocnici presviedčali niektoré detské sestry, že pre dvojičky určite nebudem mať dosť mlieka a budem musieť dokrmovať… Nakoniec moje dcéry ochutnali umelé mlieko až v 15 mesiacoch…“
Kojení bylo od začátku bezproblémové. I když jsem znala metodu, bála jsem se, že s určitostí nepoznám příznaky plodnosti, ale hlen i čípek nakonec byly jednoznačně průkazné a zpětně mě mrzí ta dlouhá abstinence z důvodu strachu před neželaným otěhotněním, protože jsme nechtěli používat žádnou antikoncepci.“
„Narodil sa v 33. týždni, takže zo začiatku boli problémy, lebo nevedel sám jesť. Musel byť kŕmený sondou a neskôr ešte dokrmovaný striekačkou. Všetko sa naučil a spolu sme to zvládli a kojím ho ešte stále.“
„Dcérka sa narodila v septembri 2006, ešte stále je čisto (a ekologicky) kojená (dúfam, že čo možno najdlhšie) minimálne 10 krát denne. Cyklus sa mi obnovil hneď po skončení šestonedelia (potvrdené aj niekoľkými ultrazvukovými vyšetreniami, bola aj ovulácia). 6. týždeň po pôrode som začala opätovne špiniť, čo bol nástup cyklu, a 10. týždeň po pôrode som dostala menzes – čo už bol normálny cyklus aj s ovuláciou. Už viem, prečo mala babka 4 deti rok po roku hoci stále kojila :-)“
Dĺžka kojenia
379 žien, ktoré sa do prieskumu zapojili, kojenie dieťaťa ukončili. Na základe údajov, ktoré uviedli, je priemerná dĺžka kojenia 15,5 mesiaca. Z 379 detí bolo ekologicky kojených 199, kultúrne kojených 180 detí. Priemerná dĺžka ekologického kojenia bola 18,7 mesiaca, kultúrneho kojenia 12 mesiacov.
Do spracovania výsledkov nebolo zahrnutých ešte ďalších 43 anketových lístkov od mám, ktoré v čase vyplňovania anketových lístkov ešte kojili. Z tohto počtu 33 kojilo ekologicky a 10 praktizova-lo kultúrne kojenie.
Graf č.1
Porovnanie ekologického a kultúrneho prístupu kojenia vzhľadom na čas odstavenia (vodorovná os a počet detí odstavených v tomto období (zvislá os):
Nástup prvej menštruácie po pôrode
Pri vyhodnocovaní tohto údaju sme vychádzali z informácií od 387 mamičiek. V priemere sa prvá menštruácia dostavila v polovici 8. mesiaca po pôrode (7,47).
Pri posudzovaní vplyvu formy kojenia na nástup prvej menštruácie po pôrode sme získali nasledovné výsledky:
N = 387 | počet žien kojacich | |
nástup menštruácie | Ekologicky | Kultúrne |
do konca 3.mesiaca | 29 | 53 |
4. – 6. | 50 | 58 |
7. – 9. | 48 | 30 |
10. – 12. | 46 | 22 |
13. – 18. | 29 | 12 |
19. – 24. | 9 | 1 |
Spolu | 211 | 176 |
N = 387 | priemerný nástup |
Ekologické kojenie | 8,54 |
Kultúrne kojenie | 6,2 |
„Štúdia, ktorú robili John a Sheila Kippley v USA v r.1989 uvádzala, že priemerný návrat plodnosti ekologicky kojacej mamy bol 14,5 mesiaca. Pri porovnaní s výsledkami štúdie manželov Kippleyových možno skonštatovať, že v súčasnosti sa ekologické kojenie neprejavuje až tak výrazne na oddialení nástupu 1. menštruácie po pôrode, ako to bolo v 90.tych rokoch, aj keď v porovnaní s kultúrnym kojením stále oddiaľuje nástup 1.menštruácie (v priemere o viac ako dva mesiace).“
Na otázku, či ženy otehotneli pred 1. menštruáciou, prišlo 9 odpovedí ÁNO, čo predstavuje 2,1% z celkového počtu všetkých doručených anketových lístkov.
Problémy pri kojení
Za úplne bezproblémové bolo dojčenie označené na 183 anketových lístkoch, počiatočné problémy, ktoré sa vyriešili a dojčenie potom bolo bezproblémové, sa vyskytli 73 krát.
Ako najčastejšiu príčinu počiatočných problémov ženy uviedli: zlý „štart“ dojčenia po pôrode, minimálna pomoc a podpora od sestier na novorodeneckých oddeleniach, zlá technika dojčenia a následne popukané, bolestivé bradavky a nadmerná produkcia mlieka, čo spôsobilo zápaly prsníka. Mnohé ženy našli pomoc u poradkyne dojčenia.
Ďakujeme autorom prieskumu za výsledky a tešíme sa, že babetko.sk mohlo na ňom spolupracovať. Uverejnené výsledky prieskumu sú krátené.
Dagmar Mozolová, redakcia
N = 387
počet žien kojacich
nástup menštruácie
Ekologicky
Kultúrne
do konca 3.mesiaca
29
53
4. – 6.
50
58
7. – 9.
48
30
10. – 12.
46
22
13. – 18.
29
12
19. – 24.
9
1
Spolu
211
176
N = 387
priemerný nástup
1. menštruácie po pôrodeEkologické kojenie
8,54
Kultúrne kojenie
6,2
Nejako mi to neodoslalo cely prispevok – chcela som napisat, ze za ekologicke kojenie sa povazuje kojenie len z prsnika bez pouzivania dudlika, flase a dokrmovania a za kulturne sa povazuje aj pri sucasnom kojeni z prsnika pouzivanie flase, cumlika a podavanie caju. Viac sa da dozvediet na stranke ligy par paru http://www.lpp.sk v sekcii dojcenie.
Len upresnenie:ekologicke kojenie znamena kojenie cisto z prsnika, bez pouzivania cumlika a flase a kulturne kojenie je kojenie nielen
ekologicke a kulturne kojenie su definovane v prvom odseku clanku
ja mam 13 mesacneho synceka Lukaska a este stale ho kojim ,ale menstruaciu som mala za ten cas ,len 2 krat aj to nie poriadnu a spoliehat sa no to ze pocas kojenia nemusim ostat tehotna tomu fakt neverim a ani sa nespolieham
Ospravedlnujem sa, napisala som svoj prispevok, ale vobec mi ho nechce prijat…
Tiez sa mi tie vyrazy
Ekologické a kultúrne kojenie, termíny sú vysvetlené v prvom odstavci hneď na začiatku. Ja som sa zapojila, bolo to už dávnejšie.
Pardon, práve som to objavila to o tom kojení. Nejako mi to predtým ušlo.
Kedy prebiehala táto anketa? Vôbec som si ju nevšimla a určite by som sa zapojila, ak by sa to dalo a vedela som o tom. A ešte – čo je to ekologické a kultúrne kojenie? Nikde to nevidím definované a nikdy doteraz som sa s tým nestretla. Keďže sa s tým operuje v celom článku, chýba mi to na dobré pochopenie. Môže mi to niekto vysvetliť? Ďakujem.