Piekli sme chlieb III

V jednu sobotu dopoludnia som stála s dcérou na našom malom trhu na paradajky. Dcéra poskakovala okolo mňa s veľkým bosniakom. Za mnou stála pani o paličke a ako asi všetky takéto panie začala sa s ňou rozprávať. Najprv ju pochválila, že je pekne učesaná a potom sa jej pýtala, čo to papá. Dcéra pohotovo odpovedala, že sme ráno piekli a že to ona robila. Pani sa vtedy obrátila na mňa a začala mi hovoriť, ako oni doma robili chlieb a aký bol dobrý, že teraz už taký nie je a tie kvasnicové jej robia zle na žalúdok a tak. Viete, ako to skončilo?

Kúpili sme paradajky, pani zemiaky a sadli sme si v cukrárni na kávu.

V kaviarni o chlebe

Zapísala som si, čo pani hovorila o chlebe. Vraj dostala taký malý kúsok cesta od mamy, keď sa vydala a druhý od svokry. Bol zabalený v bielej šatke. A z neho si urobila kvások a potom miesila chlieb. Jeden kúsok cesta zmiešala s pol litrom teplej vody a nechala asi 6 hodín stáť na teplom mieste prikryté tou bielou šatkou, lebo inak by sa kvások nepodaril. Potom zamiesila múku so soľou a mletou rascou do veľmi tuhého cesta a nechala 6 hodín kysnúť na teplom mieste zase prikryté tou šatkou. Toto robievala v od piatku večera a v sobotu pred obedom odniesla pekárovi, aby jej upiekol chlieb. Pýtala som sa, odkiaľ vzala kvások, keď kúsok cesta, ktorý dostala od mamy a svokry, predsa už minula. Vždy, keď už bol chlieb nakysnutý, odložila si kúsok cesta a vložila ho do misky, posypala múkou a prikryla šatkou. A takto ho nechala na teplom mieste zase do piatka večera a všetko opakovala raz do týždňa.

Pani sa rozhovorila a poviem vám, že asi prvýkrát som bola v kuse dve hodiny ticho a zapisovala všetko, čo povedala (ešte šťastie, že vedľa bolo papiernictvo, kde som kúpila zošit a pero). Sedeli sme tam až do obeda. Boli by sme aj dlhšie, ale dcéra potrebovala svoj obedňajší spánok. Odvtedy sa snažím tú pani stretnúť, ale márne.

Tak a ako pečieme chlieb teraz my?

Z posledného chleba, čo som robila z kvásku, som si odtrhla kus cesta o trochu väčší ako pingpongová loptička. Vložila som ho do umelohmotnej misky, zasypala polievkovou lyžicou ražnej múky a prikryla servítkou. Nechala som ho len tak asi 4 dni na pracovnej doske vzadu, aby nezavadzal. Občas som mrkla na ten kúsok, čo robí, lebo som tomu veľmi neverila.

Potom som ho zamiešala s 350 ml teplej vody, 1 pol. lyžicou ražnej múky a čajovou lyžičkou mletej rasce. Vyzeralo to všelijako.

Rozmýšľala som, že to vylejem, ale zvedavosť, čo z toho vznikne, bola väčšia. A tak po šiestich hodinách – syn nastavil budík, aby to bolo presne – sme vmiešali asi 500 g hladkej múky T650 a 1 čajovú lyžičku soli. Mali sme cesto redšie, tak sme primiešali ešte trochu grahamovej múky.

Syn zase natiahol budík, a dokonca so mnou vstal ráno pred štvrtou, aby sme išli spolu piecť. Cesto sme ešte raz poriadne premiesili a pridali trochu múky. Vložili sme ho do nádoby, ktorá sa nelepí. Bála som sa, že nebude mať chlieb dobrý tvar na krájanie.

Nezabudli sme odtrhnúť kúsok cesta na ďalší chlieb, hoci som pochybovala, že taký ešte budeme piecť. Nemám takú silu v rukách, aby som vymiesila veľmi tuhé cesto a potom ten chlieb len tak položila na pekáč.

Vyhriali sme rúru na 200°C a vložili na spodok chlieb. Pred pečením sme ho ešte z vrchu potreli slanou vodou (1 dl vody + 1 čaj. lyžička soli) pomocou pierka. Asi po pol hodine sme chlieb na chvíľu povytiahli a znova potreli pierkom slanou vodou. Boli sme príjemne prekvapení, že mal skoro dvojnásobný objem. Piekli sme ho celkovo 65 minút. Vybrali sme ho a vyklopili na mriežku, potreli slanou vodou a nechali vychladnúť. Chladol skoro dve hodiny.

Bol výborný. Deťom veľmi chutil. To rozhodlo. Už robíme takto chlieb každý piatok a sobotu. Patrí to k nášmu týždennému rituálu.

Už sme takto urobili piaty chlieb. Vždy nám vykysol aj sa pekne upiekol. Pani hovorila, že to robila takto roky…

Foto: autorka