Vňate – zdroj cenných látok

Zelené vňate sú bohaté na vitamíny a minerálne látky. Hoci ich do jedál pridávame zväčša iba v neveľkej dávke, aj takéto malé množstvo poskytuje nášmu telu nezanedbateľné množstvo živín. Napríklad v piatich gramoch petržlenovej vňate je toľko vitamínu C ako v jednom jablku. Vňate obsahujú i mnohé ďalšie účinné látky, ktoré pomáhajú chrániť organizmus pred chorobami.

Vňate sú vítaným obohatením jedál najmä na jar, keď sú iné druhy mladej zeleniny menej dostupné alebo drahé. Mnohé z nich sa dajú vypestovať i doma v kvetináči. Široké využitie nachádzajú v teplej i studenej kuchyni. Môžeme ich pridávať do polievok, omáčok, do nátierok, pochúťkového masla, do šalátov, dresingov či marinád. Najhodnotnejšie sú v čerstvom stave, pretože počas tepelnej úpravy sa z nich niektoré účinné látky, najmä vitamíny, strácajú. Pri použití v teplej kuchyni ich pridávame až do hotových jedál. Používať môžeme aj mrazenú vňať, pri skladovaní v mrazničke nastávajú iba malé straty účinných látok. Pri sušení obsah vitamínov vo vňatiach značne klesá. Na sekanie alebo krájanie vňatí používame nože z nehrdzavejúceho materiálu.

Vňate s jemnou chuťou, najmä petržlen alebo kôpor, možno použiť i pri príprave príkrmov pre dojčatá, vňate s výraznejšou arómou sa u detí netešia takej obľube. Vňaťami môžeme ochucovať jedlá aj pacientom, ktorí dodržiavajú diétu a nesmú používať pikantnejšie druhy korenia. Ak chuť pokrmu zvýrazníme vňaťou, na jeho dochutenie zväčša stačí pridať menšie množstvo soli. Vyhneme sa tak zbytočnému presáľaniu.

Petržlenová vňať je jemná a veľmi obľúbená prísada. Je dobrým zdrojom vitamínu C, obsahuje aj veľa vitamínu E, draslíka, vápnika a železa. Čerstvú vňať si môžeme veľmi jednoducho vypestovať doma. Z petržlenu odrežeme vrch a vložíme ho do nádoby s vodou. O niekoľko dní nám začnú vyrastať mladé výhonky vňate.

Zelerová vňať je bohatá najmä na vitamín A a E. Má výraznú arómu, ktorú nie každému lahodí.

Pažítka sa vyznačuje vysokým obsahom železa. Vďaka obsahu éterických olejov povzbudzuje chuť do jedla a má liečivé účinky. Pestrý kvetináč s dlhými lístkami pažítky sa môže na jar stať ozdobou našej kuchyne.

Kôpor je bohatým zdrojom vitamínu C, zinku, vápnika a draslíka. Dodáva do organizmu ochranné, antioxidačne a antibakteriálne pôsobiace látky.

Žeruchu môžeme dopestovať v ktorúkoľvek dobu roka. Konzumuje sa v surovom stave. Obsahuje veľa vitamínu B a C, z minerálnych látok najmä vápnik. Pikantná, mierne štipľavá rastlina je ideálna na dochutenie šalátov, nátierok alebo omáčok. Pochúťkou je i chlieb s maslom, posypaný žeruchou. Žeruchu si dopestujeme veľmi jednoducho. Potrebujeme nádobku s vodou, na jej dno uložíme pijavý papier a naň nasypeme semienka. O 7-10 dní môžeme zbierať úrodu.

Žihľava je pre väčšinu ľudí iba burinou. V modernej kuchyni sa však cení ako nevšedná a hodnotná súčasť jedálneho lístka. Možno ju použiť ako doplnok do jarných šalátov, plniek, na prípravu polievok alebo prívarkov. Bohatá je najmä na vitamín B, C, K, vápnik a železo. Obsahuje viaceré látky s liečivými vlastnosťami. Fytoncídy vďaka schopnosti usmrcovať mikroorganizmy sa nazývajú aj prírodnými antibiotikami. Jej zložkou sú i enzýmy podporujúce látkovú premenu a látky napomáhajúce zníženie krvného cukru. Na kuchynské spracovanie používame mladé jarné výhonky. Žihľavu dobre umyjeme a krátko sparíme, aby sme ju zbavili pálivosti.

Foto: www.sxc.hu

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...