Ako strava ovplyvňuje vývoj dieťatka

Rozhovor s MUDr. Katarínou Babinskou, PhD., odborníčkou na výživu.

Sme na tlačovej konferencii Ako súvisí jedenie s učením. Táto téma sa týka skôr tých starších detí. Zrejme však už pri prvých príkrmoch, ba ešte skôr – v prenatálnom období a počas dojčenia – môžeme ovplyvniť vývoj dieťatka, a teda nepriamo aj to, ako sa bude v budúcnosti učiť.

Na čo by nastávajúca či dojčiaca mamička nemala určite zabudnúť, aby svojmu dieťatku dala všetko, čo sa len dá?

Či už v čase tehotenstva alebo dojčenia je kľúčom k správnej výžive pestrý jedálniček. V strave mamičky by mali byť v primeranom množstve zastúpené všetky hlavné potraviny – výrobky z obilnín, zelenina a ovocie, mliečne výrobky, vajíčka, strukoviny, mäso. V tomto období treba zvlášť prihliadať na dostatočný prívod potravín bohatých na vápnik (mliečne potraviny, syry, zelenina), železo (mäso, žĺtok, strukoviny, zelenina) , bielkoviny (mlieko, mäso, strukoviny, obilniny) a kyselinu listovú (zelenina). Pre duševný vývoj dieťaťa sú dôležité i niektoré tukové látky.

Takto ovplyvňuje mamička vývoj dieťatka už aj pre narodením?

Aj pred narodením, ale i po narodení. Počas tehotenstva a dojčenia získava mamička zo stravy výživné látky nielen pre seba, ale i pre svoje dieťatko. Nedostatočný príjem živín v tomto období môže mať nepriaznivé dôsledky nielen na telesný, ale aj na duševný vývoj dieťaťa.

Ako často by mali tehotné a dojčiace ženy konzumovať ryby?

Ryby sú zdrojom cenných živín. Môžu sa v nich však hromadiť kontaminujúce látky, čím sa hodnota tejto zložením cennej potraviny znižuje. Ryby by sa mali počas tehotenstva a dojčenia konzumovať približne raz do týždňa. Nadmernému prívodu cudzorodých látok sa dá čiastočne zabrániť striedaním rôznych druhov rýb. Medzi druhy s nižším obsahom škodlivých látok patrí treska, makrela, losos, sardinky, pstruh, ančovičky, ako aj krevety.

Prejdime k strave dieťatka pri prvých príkrmoch. Na babetko.sk sme uverejnili sériu článkov o tom, kedy je ktorý príkrm vhodný a ako postupovať, takže každá mamička si ich môže vyhľadať. Preto ma viac zaujíma to, ako môžeme správnym zavádzaním príkrmov ovplyvniť vývoj dieťatka a čo môžeme zanedbať?

Tráviaca sústava novorodenca a malého dojčaťa nie ešte je úplne zrelá. Tomu musíme prispôsobiť i výživu, aby sme jeho organizmus nadmerne nezaťažili. V prvých 4-6 mesiacoch preto dieťatko kŕmime iba mliekom, ideálne je materské mlieko. Následne začíname podávať príkrmy. Pri ich zaraďovaní je dôležité dodržať správne načasovanie, zavádzať ich v primeranom veku podľa odporúčania lekárov. Nové potraviny zavádzame s odstupom 3-4 dní. Predčasné podanie príkrmu neprináša dieťaťu žiadne výhody, naopak, môže sa podieľať na vzniku alergie či spôsobiť tráviace ťažkosti. Častou chybou vo výžive dojčiat je predčasné podanie kravského mlieka, niekedy už aj 3-4 mesačnému dieťatku. Následkom býva alergia na bielkovinu kravského mlieka. Dieťa musí dodržiavať diétu bez mlieka a akýchkoľvek mliečnych výrobkov. Pri takejto diéte nie je jednoduché dodať do organizmu dostatok vápnika, čo môže mať následky na vývoj kostí a zubov dieťatka.

Mozog dieťatka sa vyvíja aj po narodení. Na čo nesmieme v strave dieťatka z tohto pohľadu zabudnúť?

Každá živina plní v tele istú funkciu. Pre telesný i duševný vývin je potrebný primeraný prísun všetkých výživných látok. V súčasnosti sa zdôrazňuje úloha tukových látok pre stavbu a vývoj mozgu, najmä kyseliny eikozapentaénoej, dokozahexaénovej a alfa-linolénovej. Dojča ich získava z materského mlieka, ktoré je teda optimálnou stravou nielen pre telesný rast, ale rozvoj mozgu. V bežnej strave sú zdrojom týchto látok najmä ryby, rastlinné oleje, rastlinné nátierkové tuky, semienka olejnatých plodín. Pre duševný vývin je dôležitý i dostatok železa. Okolo 6. mesiaca sa v tele dieťaťa jeho zásoby vyčerpávajú, takže potrebuje prijímať viac železa stravou. Ako prvý príkrm je preto vhodné zaradiť zeleninu, najmä druhy bohaté na železo, napríklad petržlen, kaleráb, brokolicu, špenát či pór. Zeleninový príkrm sa zakrátko obohacuje o mäso a žĺtok, čo sú ďalšie bohaté zdroje železa.

Do príkrmu dieťatka je potrebné pridávať olej. Kvôli čomu?

Olej dodáva dieťatku potrebné tukové látky. Zároveň je dobrým zdrojom energie. Malé dieťa rýchlo rastie, potrebuje veľa kalórií, a práve tuky sú ich najrýchlejším a najbohatším zdrojom.

Zásada pestrosti platí aj pre detičky a ich stravu?

Áno, pestrá strava je najjednoduchším návodom, ako zabezpečiť organizmu dostatočný prívod všetkých živín. Aj v strave dieťatka majú byť v primeranom množstve zastúpené všetky základné potraviny – chlieb, pečivo a iné výrobky z obilnín, mlieko a mliečne výrobky, rozličné druhy zeleniny a ovocia, strukoviny, mäso a ryby, vajíčka, oleje a tuky. Ak niektoré základné potraviny v jedálničku chýbajú, je riziko nedostatočného prívodu niektorej živiny. Napríklad ak dieťa nekonzumuje ovocie, môže mu chýbať vláknina a vitamíny, ak odmieta mliečne potraviny, hrozí nedostatok vápnika.

Je výborné, keď je dieťa doma a mamička môže ovplyvniť zloženie jeho stravy. Pripravuje mu jedlá, čo má rado a dieťa ich zje. Problémy mnohých rodičov sa začínajú s nástupom do škôlky. Sú deti, ktoré v škôlke nejedia. Čo v takých prípadoch robiť? Alebo čo robiť v prípadoch, keď dieťa odmieta zeleninu či ovocie, hoci mu ich rodičia ponúkajú?

Deti niekedy nechtiac poriadne potrápia svojich rodičov odmietaním niektorých druhov jedál – jedno nechce jesť mäso, iné zasa zeleninu, mlieko, ovocie…. Vynechávanie základných potravín môže spôsobiť, že dieťaťu budú chýbať niektoré živiny. Snažíme sa preto „neobľúbenú“ potravinu nahradiť inou, ktorá mu chýbajúce látky doplní. Ak dieťa odmieta mlieko, môžeme ho zastúpiť mliečnymi výrobkami, ktoré sú rovnako dobrým zdrojom vápnika a bielkovín. Ak nechce papať slivky a hrušky, ponúkame iný druh ovocia. Inou možnosťou je podávať odmietanú potravinu v skrytej forme. Napríklad keď dieťa nechce zjesť ovocie, primiešame mu ho do kašičky. Ak nechce zeleninu, urobíme mu mäsový pokrm, do ktorého ju skryjeme. Čo sa týka škôlok, nie je to vždy jednoduché vyriešiť, lebo rodičia by dieťaťu aj pribalili na desiatu to, čo má rado, ale zasa škôlka z hygienických, ale i výchovných dôvodov nie vždy môže akceptovať takúto ponuku. Potom neostáva iné ako kompenzovať v rámci toho času, ktorý dieťa trávi doma. Bohatšími raňajkami, prípadne skorou desiatou ešte pred odchodom do škôlky a popoludní po návrate zo škôlky doplniť to, čo dieťaťu chýba.

Mnohé deti zvyknú na raňajky ešte v posteli vypiť mlieko alebo kakao a to ich tak zasýti, že potom nemajú chuť na raňajky, tie odmietnu a hlad začnú pociťovať až v čase desiaty. Keď sú ešte doma s mamou, je to asi jedno, keďže ona môže prispôsobiť čas jedál dieťaťu, ale so začiatkom toho škôlkarskeho veku by to mohol byť problém.

Mlieko sa považuje za takú polopotravinu – polonápoj. Najjednoduchšou cestou je vymeniť postupnosť a trvať na tom, aby dieťa zjedlo najprv chlebík či pečivo a až potom vypilo kakao. Ak je kakao pre dieťa obľúbeným nápojom, je to dobrá motivácia na to, aby zjedlo aj chlebík.

Čo robiť v predškolskom veku, ak dieťa odmieta mlieko? Stačia na dostatočný prísun vápnika jogurty či rôzne miláčiky?

Áno. Ak dieťa odmieta iba mlieko, nedeje sa žiadna veľká tragédia, pretože mlieko možno v plnej miere nahradiť mliečnymi výrobkami. Ideálne sú jogurty, v ktorých je obsah vápnika približne rovnaký. Podobne, i syry sú bohaté na vápnik, tie však dávkujeme v rozumných množstvách vzhľadom na vysoký obsah soli. Vhodné sú aj ostatné mliečne výrobky, rôzne smotanovo-tvarohové krémy ako miláčiky či termixy majú iba približne polovičný obsah vápnika v porovnaní s mliekom. Preto sú najvhodnejšie jogurty, ktoré okrem vysokého obsahu vápnika nie sú presladené. Dieťa by sme nemali učiť sladkej chuti.

Teraz je sezóna, kedy viac grilujeme. Je tento spôsob prípravy jedla vhodný pre tehotné a dojčiace matky a malé deti?

Žalúdok budúcich mamičiek býva citlivejší a mastné druhy grilovaného mäsa či klobások im môžu spôsobiť nevoľnosť. Dráždivo pôsobia aj korenisté a dotmava ugrilované pokrmy. Grilovať však možno i tak, aby sa do organizmu dostávalo čo najmenej škodlivých látok. Chutnou a rozumnou voľbou je jemne grilované mäso s nižším obsahom tuku. Účinky škodlivých látok vznikajúcich pri grilovaní tlmíme marinádou s prídavkom byliniek a množstvom zeleninových príloh. Tehotné a dojčiace mamičky by mali dbať na dôkladnú tepelnú úpravu grilovaných pokrmov, aby predišli zbytočným poruchám tráviacej sústavy.

Na začiatku som sa pýtala najmä na vývoj mozgu a ako ho priaznivo ovplyvniť, keďže sme akurát na tlačovej konferencii, kde sa prezentuje to, že výživa súvisí s učením. Sú preukázateľné nejaké prípady, kedy môžeme povedať, že aj kvôli nesprávnej výžive dieťaťa od narodenia nedosahuje také výsledky, aké by mohlo?

Duševnú činnosť a následne i prospech dieťaťa ovplyvňujú mnohé činitele. Výživa je iba jedným z nich. Seriózne vedecké štúdie dokazujú, že duševnú činnosť môže nepriaznivo ovplyvniť nepravidelný stravovací režim, najmä vynechávanie raňajok. Deti, ktoré neraňajkujú, mali horšie výsledky psychologických testov, boli menej pozorné, mali väčšie problémy s matematikou a čítaním. Pozornosť a sústredenosť dieťaťa môže znížiť i nedostatok tekutín a znížené zásoby železa v organizme.