Chce to nervy – odmietanie jedla

„Toto nechcem, ja chcem tamto, špenát nech si papká tato…“ veľmi výstižne napísala pred niekoľkými desiatkami rokov Krista Bendová. Práve včera som to našim deťom už asi po stýkrát čítala.

Odmietanie jedla – téma večne živá.

Jesť odmietajú deti každého veku, najčastejšie predškoláci, výnimkou však nie sú ani väčšie deti. Podľa názorov rodičov deťom ponúkané jedlo nechutí a radšej budú celý deň hladné, ako by ho mali zjesť.

(Odlišnou kapitolou je odmietanie jedla v puberte – najmä u dievčat, tam už uvažujeme o anorexii.) 

Nátlak, vyhrážky, fyzické tresty

Pokiaľ v rodine nastane situácia, že dieťa neje, rodičia by mali hlavne zachovať pokoj a nadhľad. Uvedomiť si, že deti sú pri výbere jedál skôr konzervatívne, nemajú radi nové veci a kým prídu na chuť novému jedlu, potrebujú ho ochutnať aspoň desať krát!

Nátlak, vyhrážanie alebo dokonca fyzické násilie tiež nepomôžu, skôr naopak – dieťa má jedlo spojené s nepríjemnými zážitkami, čo situáciu zhoršuje. Základnou podmienkou, pokiaľ dieťa odmieta jesť, je trpezlivosť. Rodičia by sa mali vyhnúť niektorým síce zaužívaným, ale chybným postupom.

Radšej to nerobte

• nútiť dieťa jesť všetko, čo má na tanieri
• ponúkať dieťaťu úplatky za to, že je aspoň kúsok (po čase by sa situácia mohla obrátiť – „ja to teda zjem, ale ty mi daj…“)
• ponúknuť náhradu, dieťa si zaručene vyberie to, čo mu chutí a stravovanie sa časom ešte zúži
• podávať dieťaťu drobnosti (cukríky, keksíky atď..) medzi jednotlivými jedlami
• používať prednášky na témy zdravotné a sociálne („keď to nebudeš jesť, budeš chorý“, „čo by za to dali deti v Afrike“) 
• neskúšať ani „za otecka, za mamičku“

Neobávajte sa, že neprežije

Naopak vhodné je vziať deti na návštevu do kolektívu alebo rodiny s rovnako starými deťmi, ktoré problémy s jedlom nemajú, a ktoré majú vhodné stravovacie návyky, a zúčastniť sa s nimi stolovania.

Pri vyberavosti pomáhajú tiež jednoduché triky a drobné klamstvá, napríklad „to nie je ryba, ale losos“, „to nie je mäso, ale sekaná“, atd. Známym, ale o niečo tvrdším postupom, je nechať dieťa „vyhladovať“.

Žiadne zdravé dieťa nebude hladné dobrovoľne a z vlastného presvedčenia. Rodičia by sa nemali obávať, že práve ich dieťa taký deň neprežije.

Postup je veľmi jednoduchý, vyžaduje ale od rodičov nutnú dávku trpezlivosti, asertivity a dôslednosti.

Ako na nich 

1. na raňajky dieťa dostane to, čo by normálne na raňajky dostalo,
2. dostane časový priestor – napríklad 15-20 minút, počas ktorých si môže s jedlom robiť takmer čokoľvek,
3. pokiaľ svoju porciu nedoje, rodičia mu jedlo zoberú, avšak bez zbytočných komentárov a výčitiek,
4. nič ďalšie v podobe sladkých drobností nedostane ani v prípade intenzívneho dožadovania sa,
5. ďalším jedlom bude až desiata, na ktorú nedostane ostatok z raňajok, ale to, čo by normálne na desiatu dostalo,
6. tak pokračuje celý deň. Pokiaľ dieťa skutočne nič nezje, bude niekoľko ďalších dní pokračovať tak, ako bolo zvyknuté a napríklad po desiatich dňoch príde na rad opäť deň s „prísnejším“ režimom.

(6 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...