Jedy v potravinách

Eva Bačová 0

Všetci radi jeme. Chlieb, mäso, mliečne výrobky, ovocie, zeleninu, cestoviny, sladkosti…Pri spracovaní rôznych druhov potravín sa používajú technológie, ktoré vytvoria chutné, ale niekedy aj nezdravé, dokonca zdraviu škodlivé potraviny. Je to tým, že pri ich výrobe sa používajú rôzne farbivá, prísady, zahusťovadlá, konzervačné látky…

Medzi najnebezpečnejšie látky v potravinách patria:

  •  alfatoxíny
  •  karcinogény
  •  psychofarmaká
  •  prísady do potravín
  •  mykotoxíny
  •  nitráty (dusičnany)
  •  rastové hormóny
  •  pesticídy
  •  ťažké kovy.

Alfatoxíny – veľmi účinný jed, ktorý vytvára pleseň Aspergillus flavus. Objavuje sa v arašidoch, orieškoch, pistáciách, sóji, sušenom ovocí a výrobkoch z týchto surovín. Spôsobuje rôzne bolesti, výrazne oslabuje imunitný systém organizmu a spôsobuje taktiež rakovinu.

Pri nedodržaní ochrannej doby od postreku sa môžu tieto látky objaviť na plodoch. V potravinách sa objavujú vo veľmi nepatrnom množstve. Tieto látky môžu spôsobiť astmu, alergie, ale aj neplodnosť.

Karcinogény –  sú látky, ktoré môžu vyvolať zhubné nádorové bujnenie v živých tkanivách. Mnohé dôkazmi podložené alebo podozrivé karcinogény sú  chemické látky používané v priemysle, obsiahnuté vo výfukových plynoch alebo tabakovom dyme. Karcinogénom je aj slnečné žiarenie, nitrizamíny, ktoré sa v žalúdku vytvárajú z dusitanov, údenín alebo sú v spálenom mäse. Podobne účinkujú aj niektoré vírusy, spájané hlavne s niektorými formami leukémie.

Psychofarmaká sú ukľudňujúce preparáty, ktoré dostávajú zvieratá. Väčšinou sa môžu vyskytnúť v  kuracom alebo bravčovom mäse. Európska únia v roku 2006 zakázala používanie týchto látok.

Prísady do potravín sú látky, ktoré majú predlžovať trvanlivosť potravín, ich vzhľad, chuť, ale i zvyšovať ich výživovú hodnotu. Aby sa mohli používať, musia byť dokázateľne bezpečné, účinné a nevyhnutné. Prísady schválené všetkými krajinami Európskej únie sú označené písmenom E a číslom. Toto označenie musí byť uvedené na obale všetkých potravín, obsahujúcich príslušnú prísadu. 

Patria sem: 

  • Konzervačné látky – dusitany a dusičnany – E249-52

                         –  kyselina benzoová a benzoáty – E220-28

                         – antioxidanty – kyselina askorbová/askorbáty – E300-4

– BHA/BHT – E320-21

  • Farbivá – tartrazín E102, chinolinová žltá E104, kadmiová žltá E110, červeň repná E162, karamel E150.
  • Príchute – glutamát sodný 621, glutamát draselný 622, inozinát sodný 631.
  • Emulgátory, stabilizátory a zahusťovadlá – guar E412, arabská guma E414, pektín E440, celulóza E460, lecitín E322, glycerol E422.

Zápory používania týchto látok sú: farbenie a ochucovanie môže zakryť nižšiu kvalitu potraviny; citlivé osoby môžu mať nežiaducu reakciu na prísady, ako je tartrazín a kyselina benzoová.

Mykotoxíny – sú substancie, ktorých príčinou vzniku sú rôzne plesne. Typickým príkladom sú orechy, na ktorých sa pleseň objavuje veľmi často. Orechy by sa mali skladovať v chlade a v suchu. Ak zistíme len náznak plesne, takéto orechy nekonzumujeme. Tieto látky môžu spôsobiť zažívacie ťažkosti, niekedy otravu.

Nitráty (dusičnany) – sú chemické zlúčeniny obsahujúce dusík, ktoré sa vyskytujú v niektorých potravinách a často sa pridávajú ako konzervačné činidlo k mäsu a mäsovým výrobkom. Vo veľkej miere sa využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivo. Potom sa vyplavujú a presakujú do vodných tokov a zdrojov pitnej vody. Nitráty môžu spôsobiť zažívacie ťažkosti, niekedy aj rakovinové bujnenie.

Rastové hormóny – sú preparáty používané v živočíšnej výrobe k rýchlemu rastu zvierat. Podľa niektorých expertov zostávajú ich zvyšky v mäse. Používanie týchto hormónov na podporu rastu a priberanie je v Európskej únii zakázané od roku 1988. Existujú však dôkazy, ktoré potvrdzujú, že ani zákon úplne nezastavil podávanie týchto hormónov zvieratám. Môžu byť rakovinotvorné, u mužov narúšajú tvorbu spermií a u žien menštruačný cyklus.

Pesticídy – sú chemikálie používané v poľnohospodárstve na ochranu plodín pred zničením a pred škodcami. Všetky pesticídy majú svoj interval zberu – čas medzi poslednou aplikáciou chemických látok a zberom úrody. Ten zaručuje, že v čase, keď sa úroda dostáva ku spotrebiteľovi, hladiny pesticídov klesnú na príslušné maximálne povolené hodnoty. Interval zberu sa líši podľa rôznych plodín a typu pesticídu, ktorým boli ošetrené. Pri nedodržaní ochrannej doby od postreku sa môžu tieto látky objaviť na plodoch. V potravinách sa objavujú vo veľmi nepatrnom množstve. Tieto látky môžu spôsobiť astmu, alergie, ale aj neplodnosť.

Ťažké kovy – ortuť, kadmium a olovo patria medzi najjedovatejšie chemické látky, ktoré sa môžu dostať do nášho jedálnička. Telo ich vylučuje veľmi pomaly, takže sa môžu ukladať v tkanive až do nebezpečne vysokých hodnôt. Mäso veľkých dravých rýb (žralok, veľký tuniak) môže obsahovať najvyššie koncentrácie ortuti. Ľudia by ich mali zaraďovať do jedálneho lístka len zriedka. Podľa odborníkov by sa im mali vyhýbať tehotné ženy, pretože zvyšky chemických látok v mäse môžu poškodiť plod.  

Zdroj: www.21.stoleti.czJedlo ako jed, jedlo ako liek, Reader’s Digest Výber, 1998

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár