Aké miesto má v jedálničku polievka?

Polievka nie len ako doplnok hlavného jedla

História a trendy v príprave polievok

História polievok siaha až do desiateho tisícročia pred našim letopočtom a ich začiatok sa spája s vynájdením vodotesných nádob vhodných na varenie, obyčajne z hliny alebo zvieracej kože.

Prvé polievky boli väčšinou zeleninovým vývarom. Mäsové polievky sú vynálezom francúzskeho kulinárneho umenia z podstatne neskoršieho obdobia. Silné mäsové polievky “buoillon” sa používali ako liek pre chorých ľudí a ľudia im pripisovali mystickú liečivú moc. Boli obľúbenou súčasťou stravy na kráľovských dvoroch, ako aj medzi prostými ľuďmi. 

Všeobecná obľúbenosť polievok viedla v 18. storočí vo francúzsku k zakladaniu polievkových vývarovní, ktoré začali označovať slovom restaurant. Málokto dnes už však vie, že slovo „restaurant“ alebo reštaurácia pôvodne vyjadrovalo polievku a jej schopnosť obnoviť zdravie človeka. Až neskôr sa tento výraz preniesol na stravovacie prevádzky všeobecne v podobe, ako ich poznáme dnes.

Na Slovensku slovo polievka vzniklo z výrazu polievať a označovalo druh jedla, keď sa pripravené prísady v tanieri zalievajú vývarom. V minulých storočiach boli polievky základom stravy. Naši predkovia preferovali husté, sýte polievky, ktoré sa konzumovali ako raňajky, predkrm alebo aj ako hlavné jedlo. Súviselo to so životným štýlom predchádzajúcich generácií, ktorých vysoký výdaj energie na každodenné činnosti vyžadoval vysoko energetickú stravu. Polievky však zohrávali neodmysliteľnú úlohu aj v tradíciách našich predkov. Spoločné jedenie polievky novomanželov z jedného taniera na svadobnej hostine malo napríklad symbolizovať ich spoluprácu a súdržnosť.

Životný štýl posledných desaťročí spôsobil to, že polievky stratili svoje významné postavenie na jedálnych lístkoch moderných domácností. Dôvody sú rôzne – dostatok rôznorodých potravín, nedostatok času, redukčné diéty atď. Mnohí na polievky nedajú dopustiť, mnohí ju však považujú za nadbytočný článok v stravovaní. Prínos polievok v stravovaní je však nepopierateľný, a to ako z výživového, tak aj so zdravotného hľadiska.

Hoci polievky sa v určitom čase akoby strácali z našich jedálnych lístkov, dnes táto životodarná tekutina prežíva renesanciu. Aj keď v súčasnosti plní inú úlohu, ako to bolo v minulosti. Napriek tomu, že aj dnes majú tradičné slovenské polievky, ako gulášová, fazuľová alebo kapustnica svoje miesto na jedálnych lístkoch slovenských domácností, postupne ich z každodenného stravovania vytláčajú ľahké zeleninové polievky, číre a silné mäsové vývary, prípadne obohatené o cestovinu, čerstvé bylinky a pod.

Trendom v súčasnej kuchyni sú koncentrovanejšie chute a zvyšovanie chuťového zážitku spotrebiteľa. Silný koncentrovaný vývar sa môže podávať s akýmikoľvek výrobkami – roláda, plnená cestovina, mäso alebo zelenina. Čerstvé bylinky, trávy a kvety by v súčasnej polievke nemali chýbať. Na Slovensku sa pritom jedáva stále najmä horúca polievka, ale v zahraničí nie sú výnimkou ani studené polievky, ktoré osviežia počas horúcich letných dní. Pripravujú sa najmä zo zeleniny – cvikla, uhorky, paradajky a pod.

Význam polievok vo výžive

Polievky sú pre všetky svoje benefity vo svete známe ako „kráľovná potravy“. Ťažko nájsť iný príklad jedla, ktoré by malo také široké spektrum pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, ako práve polievky. Polievky vás nielen zasýtia, ale aj zahrejú alebo aj osviežia, uzdravia a upokoja vašu myseľ a telo. A keď si chcete zachovať štíhlu líniu – opäť sa môžete spoľahnúť na polievku. Polievka by nemala chýbať minimálne raz denne na jedálnom lístku každého človeka. Stačí si vybrať podľa toho, aké máme požiadavky a či trávime väčšinu svojich dní fyzickou prácou alebo sedíme za počítačom.

Polievky sa dnes používajú väčšinou ako predkrm k hlavnému jedlu, čo má svoje opodstatnenie. Teplá polievka totiž vytvorí v žalúdku vhodné prostredie na strávenie tuhej stravy, spustí sekréciu slín a žalúdočných štiav, čím rozbehne pohyb čriev a doslova prebudí chuť k jedlu. Na druhej strane však zaradením polievky pred hlavné jedlo zabránite skorému nástupu hladu už krátko po výdatnom obede. Dôvodom je, že polievka pomáha udržať dlhšie stabilnú hladinu cukru v krvi.

Výhodou polievok je, že okrem jedla prijímate aj tekutiny, čím pomáhate aj svojmu pitnému režimu. Tekutina v polievke má však aj iné výhody –  varením zeleniny v polievke sa do vody uvoľňujú vitamíny, minerálne látky, ale aj liečivé bioflavonoidy, a to bez znehodnotenia ich silných antioxidačných vlastností. Rôzne zafarbená zelenina pôsobí proti rôznym voľným radikálom, takže čím farebnejšia polievka, tým je širší jej antioxidačný účinok, čo pomáha predchádzať rôznym ochoreniam, ako sú srdcovo-cievne choroby, či rakovina. Tieto živiny majú v polievke ľahko stráviteľnú podobu a sú ľahko vstrebateľné a využiteľné pre ľudský organizmus.

Polievky nám svojim zložením pomáhajú bojovať so zápalom v hrdle alebo nádchou, ale pomáhajú spevňovať aj naše kosti, keďže sa v nich nachádza vápnik a ďalšie minerály. Aj vďaka tomu je polievka vhodným doplnkom stravy napríklad v prípade alergie na výrobky kravského mlieka, kedy je znížený príjem vápnika z mliečnych výrobkov. Ak má niekto problémy s trávením, uprednostniť by mal zeleninovú polievku, napríklad kapustnicu. Nie je tajomstvom, že polievka pomáha telu zotaviť sa a navrátiť rovnováhu minerálov v organizme po prehýrenej noci.

Ak si chcete zachovať štíhlu líniu, polievka tiež zohráva hlavnú úlohu. Tanier polievky pomáha naštartovať diétu a zintenzívniť výdaj energie, ktorý je pri redukčných diétach kľúčový. Mnohé polievky podporujú látkovú výmenu. Polievka okrem toho navodí pocit sýtosti, čo umožní výrazne znížiť porcie hlavného jedla bez toho, aby ste mali pocit hladovania. Pri diéte môžete polievkou nahradiť aj hlavné jedlo, hlavne vo večerných hodinách. Uprednostniť však v takýchto prípadoch treba zeleninové polievky a vyhnúť sa zahusteným polievkam a zásmažkám.

Polievka má neoceniteľný prínos hlavne v zime, kedy potrebuje organizmus na prácu viac energie. Polievka nás zohreje a dodá potrebnú energiu v podobe tekutiny, minerálov a vitamínov, ktoré obsahuje. V neposlednom rade polievka pomáha navodiť príjemnú a pohodovú domácu atmosféru a zahnať prípadnú depresiu, a to nielen počas dlhých zimných večerov.

Mýty a pravdy o polievkach

Polievka nemá opodstatnenie vo výžive

Omyl. Polievka je nenahraditeľnou súčasťou výživy každého človeka. Má v ideálnom pomere zdravé živiny, ľahko stráviteľnú podobu a telu zároveň dodá aj potrebné tekutiny. Ako prvý chod pred hlavným jedlom má polievka neoceniteľnú úlohu pri vytváraní vhodného prostredia na trávenie pevnej potravy, spustí sekréciu slín a žalúdočných štiav a prebudí chuť k jedlu. Nemusí však byť len „prvým chodom” pred hlavným jedlom – práve naopak, samotná polievka môže nielen úplne nasýtiť, ale aj zahriať alebo vyliečiť. 

Na prípravu polievok nemám čas

Ak chodíte denne do práce a nestíhate cez týždeň vyvárať, vyskúšajte polievku. Na večeru môže byť ľahká zeleninová polievka veľmi vhodným menu. Ak máte doma hladošov skúste hustejšiu zeleninovú alebo gulášovú polievku, ktoré zasýtia a budú vo vašom jedálničku príjemnou zmenou. Rýchlu polievku si môžete pripraviť aj z vrecúška. Môžete si vybrať z rôznych chuťových alternatív, podľa vášho vkusu. V súčasnosti sú na trhu dostupné aj polievky, ktoré svojim zložením spĺňajú náročné požiadavky modernej výživy a môžete ich smelo ponúknuť celej rodine ako rýchlu a chutnú večeru.

Polievky z vrecúška nie sú zdravé

Polievky z vrecúška sa neodporúčali na dennú konzumáciu najmä kvôli obsahu glutamanu, konzervačných látok, či soli, ktoré nie sú vhodné pre všetkých z hľadiska možnej precitlivenosti, zvýšeného krvného tlaku a pod. Pri občasnom použití však nemôžete nič pokaziť. Teraz navyše spoločnosť Vitana prináša na trh polievky z radu Natur, ktoré neobsahujú glutaman, e-čka ani konzervanty a sú obohatené o morskú soľ a olivový olej. Nemusíte sa preto báť ich ponúknuť ani svojim deťom, a vďaka ich lahodnej chuti, ani nečakanej návšteve.

Od polievky sa priberá

Zdravá redukčná diéta by mala byť postavená na menších a vyvážených porciách, nie na hladovaní. Miska, či tanier polievky navodí pocit sýtosti, čo pre vás znamená, že druhý chod môže byť výrazne menší. Zeleninová polievka navyše podporuje výdaj energie a látkovú výmenu. Vyhýbať by ste sa však mali programovo polievkam dochucovaným smotanou a zahusťovaným múkou.

Polievky sú dobré len v zime

Okrem výživovej hodnoty majú polievky svoj význam na zahriate organizmu v zime, ale aj na osvieženie v lete. Napriek tomu, že na Slovensku studené polievky nie sú až také bežné, ale v iných krajinách sú veľmi obľúbené. Čím bližšie k rovníku, tým viac sa konzumujú ľahké, svieže, často pikantné polievky podávané na studeno. Slúžia na osvieženie, povzbudenie chuti do ďalšieho jedla a na doplnenie tekutín.

Čím bližšie k pólom, polievky naberajú na hustote a energetickej hodnote. Ich chute sú silnejšie, slanšie, dochucované sušenými bylinkami a cesnakom. Často obsahujú ťažšie ingrediencie, ako nakladanú zeleninu, mäso, mlieko a ich produkty. Zahusťované bývajú chlebom, rôznymi druhmi múky, škrobom, pasírovanou zeleninou a pod.

Keďže my žijeme v miernom pásme – oba druhy polievok sú nám blízke. Neváhajte preto experimentovať s polievkami aj v lete – či už ľahkými zeleninovými alebo studenými.

Polievky sú ťažké na žalúdok

Omyl. Ľahké zeleninové polievky nezaťažia tráviaci trakt, naopak naštartujú vylučovanie tráviacich štiav čím uľahčia a urýchlia trávenie hutnejšieho druhého chodu. V prípade hutnejších polievok – fazuľová, gulášová či kapustová, ktoré konzumujeme aj ako hlavné jedlo, závisí samozrejme od kvality surovín ktoré použijeme pri ich príprave. Zaťažiť môžu trávenie len ak sme použili veľa klobásy, údeného alebo iného tučného mäsa a smotany.           

Deti nevládzu po polievke jesť hlavné jedlo

Polievka má veľký význam hlavne v strave detí. Stačí malá porcia kvalitnej, ľahkej polievky a naštartujú sa tráviace pochody, takže naopak chuť do druhého chodu sa zvýši, trávenie  a vstrebanie všetkých živín skvalitní. Zeleninové polievky zvýšia príjem vitamínov a minerálov, sú zdrojom energie a tekutín, ktoré sú pre deti také potrebné.

Polievka zlepšuje sexuálny život

Polievka ako taká síce nemá preukázané účinky na sexuálnu žiadostivosť a výkonnosť, ale môže ju nepriamo ovplyvniť viacerými cestami. V prvom rade, polievka je sprostredkovateľom rôznych extraktov ingrediencií, ktoré sa v nej varili. Nachádzajú sa v nej vo forme aróm alebo minerálov, ktoré sú ľahko osvojiteľné organizmom a majú teda intenzívnejší účinok, než keď sa prijímajú v tuhej potrave alebo prípadne v tabletkovej forme.

Ide o tzv. afrodiziakálne látky, ktoré sú obsiahnuté v niektorých druhoch zeleniny, korenín alebo byliniek. Na zlepšenie potencie sa od nepamäti odporúčala napríklad zelerová, špargľová alebo fenyklová polievka, ale rovnako môže zapôsobiť aj paradajková s nasekanou bazalkou. Medzi bylinky, ktoré môžete smelo použiť pri príprave rôznych polievok patria napríklad petržlenová vňať, škorica, rozmarín, klinček, mäta, zázvor, šalvia, koryander, saturejka, muškátový oriešok, ale aj čili. Podporujú totiž prekrvenie pohlavných orgánov a povzbudzujú tým nielen chuť do jedla, ale aj na sex.