Tuky v strave a intelekt detí

Mária Kopčíková 15

Pred krátkym časom sa mi dostal do rúk balíček kníh (Návod na prežitie pre bejby a Hneď to bude, anjelik) z dielne doktora Bukovského. Áno, toho „výživového“. Musím povedať, že už dlho sa mi nepodarilo nahliadnuť to knihy pre rodičov (a budúcich rodičov), ktorý by tak jasne, výstižne a rozumne pomenovávala naše rodičovské míľniky, ponúkala argumenty a vysvetlenia toho, prečo sa niektoré veci v živote s dieťaťom dejú a nebola pri tom hodnotiaca. K tomu všetkému ma na nej pobavil jej humorný tón a niektoré „hlášky“.

Dovolím si preto ponúknuť vám niektoré časti, ktoré ma zaujali – len v krátkych náčrtoch.

Tuky ako ovplyvňovač intelektu detí

V čase zavádzania príkrmov často mamy riešia, či ako tuk používať maslo, margarín, olivový olej alebo vlastne čo?

Veľa rodičov túto otázku spája s tým, čo sa dozvedeli v nejakej krásnej farebnej reklame – teda že nejaké zázračné omega-3 mastné kyseliny podporia rozumový vývin ich dieťatka.

Jedna moja kamarátka hovorí, že rozdiel v chemickom zložení margarínu a ropy je len jedna molekula – no nie som chemik, chemickému zloženiu naozaj nerozumiem, ale pamätám si, ako mi pred pár rokmi počas letného pobytu na chalupe jedna pani suseda v núdzi poskytla nejaký margarín, netuším čo to bolo, ale bolo to fakt dosť zlé.

Doteraz, keď vidím, ako na chlebe natretom s margarínom „odskakuje“ od povrchu lekvár, ako sa po ňom v podstate šmýka, nemám chuť do neho zahryznúť. Neviem, možno tento fakt vôbec nie je životu nebezpečný, určite nie v tom okamihu, ako ho konzumujeme, no dlhodobo to nie je žiadna výhra.

Dr. Bukovský k vyššie spomenutému očakávaniu ohľadne rozumového vývinu deté dopĺňa aj nasledujúce informácie:

  • esenciálne mastné kyseliny sú pre vývoj mozgu a inteligenciu dôležité najmä v čase vnútromaternicového života a v prvých 2 rokoch,
  • omega-3 mastné kyseliny sú v margarínoch (napriek obrovskej reklame na ne) v minimálnom množstve. Dieťa by muselo zjesť 8-10 polievkových lyžíc margarínu, aby získalo príslušnú dennú dávku spomenutých kyselín,
  • ak by hneď vaše dieťa zjedlo tento objem margarínu, kým sa krvou dostane do mozgu a tam sa stane súčasťou buniek, potrvá to dlhšie než cesta do školy, keby túto dávku zjedlo naozaj každý deň, ako by asi vyzeralo po polroku?
  • funkcie mozgu, vrátane intelektu a schopnosti učiť sa (už od útleho detstva) ovplyvňujú prívalové množstvá cukru (rozhádžu stabilitu energetického zásobovania mozgu), transmastné kyseliny (kekse, lacné čokolády), veľa tukov, deficit vitamínu B, nedostatok vody a kyslíka.

Bukovský upozorňuje, že zloženie stravy dieťaťa ovplyvňuje vývoj mozgu a nervového systému dieťaťa od narodenia po celý život. Strava sa netýka len našich chuťových buniek a žalúdka, ale zasahuje celého človeka. Deti treba chrániť pred častým jedením margarínov – najhoršie sú tie lacné, ktoré aj pri izbovej teplote ostávajú tvrdé.

Nie je to však len o margarínoch, týka sa to aj rôznych keksíkov, zmrzliny, lacnej čokolády, fritovaných potravín, pretože obsahujú oveľa viacej transmastných kyslín, než ten spomínaný margarín.

Čo natrieť dieťaťu na chlieb?

Ako tip pre rodičov dr. Bukovský ponúka:

Namiesto margarínu podávajte dieťaťu za studena lisovaný rastlinný olej. Ten sa síce na chlieb natiera dosť ťažko, ale deti sa radi hrajú tak, že si grahamový rožok namáčajú do misky s olejom, jemne ochuteným bylinkami alebo parmezánom.

K samotnej otázke, že čo dieťaťu natrieť na pečivo či chlebík – dôležitá je hrúbka náteru. Ak aj používate občas margarín, šetrite ním a radšej dieťaťu doprajte tuky vo forme olejov, avokáda, orechov, drvených ľanových či  iných semiačok. Pokojne občas použite aj maslo a zamerajte sa na nátierky, ktoré možno nie sú typické, ale sú veľmi hodnotné – cícerový hummus, strukovinové či tvarohové nátierky).

Nabudúce sa pozrieme na to, čo hovorí Dr. Bukovský o mlieku a jeho konzumácií nami, ľuďmi.

Spracované s láskavým súhlasom Igora Bukovského, www.akv.sk.

foto: isifa.com

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA.  Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.

články autora...

Komentáre k článku

  1. Uz len ten odpad po tolkych teglikoch. Nie je dobre deti ucit ignorantskemu pristupu k odpadu. Co je zle dat mu napoj do termosky z domu? Trocha pracnejsie, ale intelignentnejsie. Zial, hlupi rodicia prehlasuju tych normalnych, co sa takychto veci tyka. Tiez plne nesuhlasim s automatom ktory predava navykovy predrazeny odpad v lakavom obale.

    1. Dada, naše decká si berú napoje z domu v pollitrových umelohmotných fĺašiach,tie prázdne fľaše samozrejme poobede donesú domov, napoje si rano urobia samé a brejky majú občas, na spestrenie , nie každý deň / som písal, že som zasahoval, keď pošlo 5 brejkov za deň a to ešte kamarátom / Takže ten odpad z brejkov je minimalny a to šetrenie – keby bolo treba pre každé dieťa / niektorí ich majú viac kupovať termosku, tak je to oveĺa väčší nápor na zdroje a oveĺa nešetrnejšie k životnému prostrediu / energia pre výrobu materialov ,samotná výroba, palivá na prevoz koncovému spotrebiteĺovi, proste všade CO2 /
      Takže v tomto je poukaz na dopad na životné prostredie mimo.
      Viac ma prekvapuje, že ako prvá a zatiaľ jediná si tu začala používať ad hominem argumenty.Trocha sebaúcty, dáma…

  2. Ja neviem, co su brejky. Decka chodia do skoly, ale tam dostavaju iba jablka a jablkový džús – niekedy.

    Ale stále som neprišla na to, čo na chlebík – ked urcite nie margarin a ani maslo? Ja sa doma snazim presadit maslo na ukor margarinu, alebo nejake natierky, ale tam je tiez bud maslo alebo margarin. Tak neviem, nejake melasy, ci namacat chlieb do oleja??? :ooo ma vobec nelaka. Nieco normalne teda?

    U nas teda takmer denne maslo, niekedy deti chcu margarin, lebo je maksi – ked zabudnem maslo vybrat skor. Myslim, ze ten jeden (max dva – ked aj na veceru) chlebik s maslom a niecim inym ich hadam nezabije.

    1. Danka,
      ako píšem v článku – tak občas je to OK, aj margarín, aj maslo, a Bukovský sa prikláňa k rlôznym nátierkam. Ideálne doma robeným, lebo opät sme pri probléme, ze co sa naxádza k tých kúpenských.
      Ked tak rozmýšam, skúsim urobit nejaky clánok s inspiraciou na tie nátierky.
      Inak ja mám celkom rada sójové z produkcie AlfaBio, francúzska, s pažitkou, gazdovská. A radi ich majú aj moje deti.

      1. Ved ja len domace vacsinou. Teda aj tie z Alfabio nam chutia. Len proste do domacich davam tiez maslo.
        A teda su nejake natierky, kde by neslo maslo, ci margarin? Nemyslim take tie uplne specialne pre vegánov, či ekobioneviemco ludi…

  3. Jéj, Milan1 sedí na nete a okamžite reaguje 🙂

     

    Ja mám teda tie knihy od Bukovského doma, a mám pocit, ze nikde v nich netvrdi, ze staci len zdrava strava. Je to komplexny pohlad na vec a naozaj taky odlahceny, nie ako vacsina „ucebnic“ rodicovstva. A ved sme dospeli, máme obcianku, tak si kazdy vyberieme svoje, nie? aj pre nase deti.

    A Brejky som videla u kamosky, co ma skolopovinne deti. Kedze sa snazim na vyrobkoch sledovat hodnoty T, Cu, Bie, a ine, tiez ma prekvapilo ze na niecom takomto nie je ani zbla info. Navyse ak je to vec dotovana statom.

    Ako pri vela veciach dotovanyh statom – je to biznis a lobing, cize humus.

    Mne sa na tom nepaci predstava, ze je ako rodic sa potom dost namakam, aby som vdietatu vyargumentovala, preco nechcem aby ten humus pilo, aby jedlo sisky s lekvarom, ke to na tej skole predavaju a socialny tlak od deti je – ako isto vsetci vieme – dost velky….

    Akoez doma nech si robi kto chce co chce, ale skola je verejny priestor a nemaju tam co hladat automaty na jupiky, kubiky, horlaky ani na Brejky.

    1. Tak ja nijako detailne nesledujem hodnoty tukov, cukrov a bielkovín a tiež si myslím, že ak to niekto robí doma, jeho vec.
      Ale ak by si chcela vo verejnom priestore zakazať veci, ktoré tam napr ja chcem, tak klasicky v demokracii sa o tom hlasuje resp podĺa volieb sa cez politické programy stran a zastupiteľstiev verejného sektora sa može dosiahnuť alebo podpora takýchto vecí alebo ich vytlačenie na okraj. Niečo také ako „je to verejný priestor, preto tam nemajú čo hľadať “ nie je argument.
      Keď sa to preberalo v škole, bol som za. Aj iní rodičia. No a to prevládlo…
      Ak by to rodičia na školach nechceli – vedia to zablokovať.

  4. Piju to aj moje deti v škole a predsatv si, bez problémov zjedia aj normalne jogurty, aj acidko. Prečo si vymýšľaš ?

    Jediné, čo som musel upraviť je dohovoriť deťom, aby si ich nevyberali 5 za deň / a potom rozdavali kamarátom / ale to sa da vidieť na nete v portali, kde je jednak predplatená suma, jednak čas a výber každého napoja. Prvakom dokonca po dohovore rodičov a učiteĺky brejk karty drží učiteĺka , idú po ne hromadne v čase veĺkej prestávky. Ale inak je to veĺmi praktické. Keď som ja chodil na ZŠ, tak tam sa priamo v škole predavali čerstvé šišky s džemom, žemle so salámou a pod – na tie šišky doteraz spomínam smile Aké nezdravé, že ? Ešteže vtedy neuradoval Bukovský…

    1. Milan a preco by som si mala vymyslat? V com konkretne? Dala som si to doniest, aj som to ochutnala, aj som si tych 10g cukru na kelimku precitala – inak zaujimave, ze nikde na stranke brejky nanajdes nutricnu hodnotu, zlozenie a spol.
      No, mne sa nepaci, ze by si deti mali zvykat na tak sladku chut. K tym siskam, jo, lenze v tom obdobi to bola jedna z mala sladkost. Este si si tak v obchode mohol kupit stolverky a fudbalove figaro cukriky a slus. Zdaleka sme nemali taky dostup k sladkostiam, ako nase deti. A podla mna v tom brejku je prave strasne vela chemie. Ako i v inych potrabinach, ked to vydrzi aj viac mesiacov. Aj to krabicove mlieko, co vie stat v obchode na policke bez ladnicky tri mesiace mi nepride s kostolnym riadom…
      Sak ako kludne si davajme svojim detom kto-co uzname za vhodne. SUhlasim, ze pohyb a otuzovanie je zaklad, ale ja nevidim nic uzasne v tom, ze skola distribuuje brejky ako top super duper potravinu.

      1. Vymýšĺala si si v tomto „A po takejto „masazi“ chutovych buniek normalny, nepresladeny jogurt alebo acidko do deti nedostanes“
        Kedže ja viem, že do svojich detí dostanem, tak čo s Tvojím tvrdením ? On totižto zahrňoval paušalne všetky deti , vyrokova logika nepustí…
        No a k tomu zloženiu, nutričnej hodnote a pod, ktorú si nikde na stranke brejky nenašla, zato vieš, že je tam 10 % cukru…
        http://www.brejky.sk/produkty/brejky-jahoda

        1. No nemam, lebo na nasej skole karta na jablko nefunguje. Neviem preco,a le z dotovanych penazi sa jablko neda platit, aj ked sme malemu nabili 5 ecok.
          Inak samozrejme po troch ankupoch karta prestala platit, cize sme zadotovali firmu rajo
          kedze ale tie brejky ozeliem, ozeliem asi radsej aj tych 5 e, aby to dieta nemohlo pit

  5. Panebože, zasa Bukovský…

    Niežeby všetky jeho poznatky boli v zasade nepravdivé, ale to s akým fanatizmom vytvara dojem, že „veda o zdravej výžive“ je skutočne exaktná a to čo hlasa je pravda pravdúca je neprijateľné .Bol proti zavadzaniu mliečnych nápojov na školach /a proti tomu, že sú sladené / jeho nazory napr na mlieko nekorešpondujú s nazormi iných odborníkov ktorí sú oveľa opatrnejší v kategorickom vyhlasovaní, čo je a čo nie je škodlivé a skôr sa snažia predchádzať mýtom http://www.brejky.sk/skolske-mlieko/myty-o-mlieku

    Takže opatrne s takýmito „odborníkmi“ prípad vajíčiek, ktoré boli niekoľkokrat označené ako zdravé a niekoĺkokrat ako nezdravé / kvoli cholesterolu, tukom a pod / poukazuje presne v akom štádiu dnes „veda o zdravej výžive“ je.

    Zdravie našich detí v prvom rade ohrozuje nedostatok pohybu,všadeprítomná chémia a stresy v najbližšom – rodinnom, školskom – prostredí.Darmo budeme dbať na zdravé potraviny, ak toto neodstranime…

    Opačne – pri vysokej fyzickej aktivite a priaznivom rodinnom prostredí si organizmus poradí s mnohým tým, čomu dnes hovoríme fuj. Ten organizmus je na to stavaný, evolučne znesie skôr „nižšiu“ kvalitu stravy, ako ten nedostatok pohybu a tým pádom prebytok potravy , na to sa nemal čas adaptovať. Jeme preto, aby sme žili, nie naopak. Načo robiť z toho vedu…

    1. Nuz to som rada Milan, že si spomenul Brejky. Pil si niekedy ten sajrajt?
      To nema s mliekom nic spolocne. Presladena, ochemizovana kazeinova voda. 10g cukru v kelimocku.
      Ked toto dotuje stat, tak potes…
      Nic zdrave, mliecne na tom nevidim. A po takejto „masazi“ chutovych buniek normalny, nepresladeny jogurt alebo acidko do deti nedostanes.

Pridaj komentár