Ako ďalej vo výžive po pol roku dieťaťa?

Alfou a omegou pre novorodenca je materské mlieko. Pokiaľ je k dispozícii. Postupom času už táto fantastická látka na výživu nášho dieťatka nestačí a krok za krokom k nej pribúdajú rôzne doplnky a bežná strava.

Obdobie, kedy začíname našim potomkom servírovať okrem mliečka aj ozajstné jedlo, je veľkým dobrodružstvom. Pokiaľ uvažujeme, čo je vhodné, čo nie, a aj to, ako stravu pripravovať.

Dusiť? Variť? Pariť?

MUDr. Katarína Vicianová z prvej detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, o prikrmovaní, doplnkoch vo výžive, o pitnom režime detí.

V nesmiernom snažení všetkých, ktorí sa o výživu snažia – detskí lekári, imunoalergológovia, gastroenterológia, tlačia na verejnosť, aby sa deti predčasne a zbytočne neprikrmovali. Príkrm je druhé jedlo, ktoré deti dostávajú. Deti, ktoré sú na umelej výžive, keď matka nemá dosť mlieka, a majú rôzne druhy mlieka, sa majú 4 mesiace výhradne živiť mliečnou stravou.

Po 4.mesiaci života sa začína 1. a 2. príkrm. Hovoríme o donosených zrelých novorodencoch. Deti dojčené majú výhradne mliečne obdobie dlhšie, prvých 6 mesiacov. K tomu, aby sme začali zavádzať 1. alebo 2. príkrm, treba si uvedomiť, že nezačíname paušálne dňom narodenia a dovŕšením mesiaca, ale psychickým, fyzickým vývojom dieťaťa. Každé dieťa sa vyvíja individuálne, musí vedieť čiastočne sedieť v náručí, pevne držať hlavičku, musí mať dostatočne vyvinuté žuvacie svalstvo, mať určitý neuropsychický vývoj, musí komunikovať, reagovať. Sú deti, ktoré nevedia jazykom hutnú stravu posúvať dozadu, ale určitý čas im to trvá, aj dva týždne, aby sa naučili jazyk a celé spracovanie stravy posunúť dozadu, nie dopredu. Musí tu byť teda aj ten psychický aj neurologický vývoj.

Časť medicínskej, pediatrickej verejnosti sa prikláňa k tomu, že treba začať mäsovo-zeleninovo-polievkovým príkrmom. Sú deti, ktoré varený zemiak nie veľmi akceptujú. Niektoré pani doktorky začínajú odporúčaním varenej mrkvy. Prvá cudzorodá potravina má byť uvarená. Malo by sa variť v detskej vode, zo začiatku by sa nemala používať voda z vodovodu. Je dobré zmäkčiť stravu materským mliekom alebo časťou vývaru.

Pri zavádzaní potraviny stačí čakať na reakciu dieťaťa 3-4 dni. Napríklad po 3-4 dňoch varenej mrkvy môže dieťa dostať polievku s mäsom. Deti do 3 rokov nemajú byť vegetariáni, deti po pol roku života majú mať mäso 5-krát do týždňa. Detské porcie sú cca 30 g. Zo začiatku dostane pol, jednu kávovú lyžičku. Zdravým deťom sa nemá príkrm mixovať. Stačí cez väčšie sitko prepasírovať. V 1.roku života odporúčame hlavne biele mäso, kuracie, morčacie, králičie.

Ako je to s ovsenými vločkami, napríklad v 2.mesiaci veku dieťaťa? Je to veľká chyba?

Chyba, ktorá nie je život ohrozujúca, ale určite to chyba je. Výživu najmenších detí vo veľkom meradle neriadia odborníci a kto je na to kompetentní, ale kamarátky, staré mamy, a my to nazývame ľudový folklór alebo sídliskový syndróm. Pod brušnými kolikami u malých detí sa skrýva viac príčin. Je na odborníkovi, aby ich rozlíšil. Môžu byť spôsobené meteorizmom. Deti na umelej výžive majú problém s trávením umelej výživy. Ďalej to môže byť po viróze zapríčinená intolerancia mliečneho cukru laktózy. Tam sa dáva iný typ mlieka. Veľmi často tieto deti majú gastroezofagálny reflux. Nevedia povedať, že kričia preto, že ich páli žáha. Mama nevidí, či sa jej strava zo žalúdka do pažeráka vracia až do úst a vtedy to dieťatko vyblinkne, alebo či mu to ide niekde po prsíčka a páli ho. Ovsené vločky majú byť zaradené do stravy všetkých zdravých detí po ukončenom 7.mesiaci.

Ak má matka dostatok mlieka, má svoje dieťa dojčiť do ukončeného 1.roku života. K tomu od 6.mesiaca má dostať 1.príkrm, 2.príkrm, čiže má po 7.mesiaci jesť aj pečivo, chlieb. Ak má dosť mlieka, tak sa bielkovinám kravského mlieka môže vyhnúť a napríklad nemusí dávať dieťaťu jogurt. Radšej nech matka dojčí. Ak je dieťa na umelom mlieku, môže dostať jogurt.

Môže 13-mesačné dieťa šampióny a hlivu?

S posunom húb do stravy dojčiat a batoliat sú nejednotné názory. Niekto hovorí, že huby treba zaradiť po 2.roku života, niekto po 1. roku života. Osobne si myslím 1,5 až 2 roky. Niekto tvrdí, že 3 roky. Podobne je problém s medom. V rodine, kde je alergia, sa má med zaradiť až po 2. roku života, u zdravých detí po 1. roku

Je treba dopĺňať tekutiny pri dojčení? Až na výnimočné stavy, ako je choroba?

Z plne dojčených zdravých detí 90 % nechce, odmieta podávanie inej tekutiny. Ak sa podáva iná tekutina, má to byť lyžičkou, striekačkou. Rozhodne nie s fľaškou, kedy sa dieťa začne odstavovať. Dojčené deti zvyčajne tekutiny odmietajú. Ale treba ich po pol roku života občas trénovať, pretože niekedy aj v horúcich letných obdobiach, keď sú choré, tekutina môže chýbať. Väčšinou však nechýba. Dojčené deti nechodia dehydratované ani v chorobe. Deti na umelej výživy, keďže spracovanie umelého mlieka potrebuje ďalší prísun tekutiny, keďže všetko v našom tele prebieha v tekutom prostredí, naozaj potrebujú naučiť sa prijímať aj inú tekutinu. Aký je problém? Na trhu je veľké množstvo rôznych štiav a iných tekutín. Aby si najmenšie deti nezvykli piť len sladké nápoje, musia mať najskôr dojčenskú vodu, čaj.

Táto téma odznela vo vysielaní Slovenského rozhlasu v cykle PIATKY PRE MATKY.

 Viac na www.slovakradio.sk