Nemliečne príkrmy alebo opäť o výžive

Kvantita kontra kvalita? 

Výraznú pozornosť dnes venujeme nielen kvantite, ale predovšetkým kvalite výživy dieťaťa (Nie koľko, ale čo dieťa je). Tento nový prístup prihliadania na kvalitu nesúvisí len s náročnejšími požiadavkami rodičov, a prípadne aj legislatívy, na detskú stravu, ale aj s vysokým výskytom civilizačných ochorení v súčasnej dobe ako sú poruchy imunity, obezita, hypertenzia, osteoporóza, ktoré majú svoj pôvod nielen v genetických faktoroch, ale aj v nevhodnej výžive v detskom veku. Dnes si mnohí rodičia stále viac uvedomujú, že dostatok kvalitných zdrojov pre výživu v rannom veku je veľmi dôležitý, a preto sa zaujímajú tak o najmodernejšie poznatky z oblasti nutriciológie ako aj o firmy, ktoré tieto nové poznatky aplikujú na svoje výrobky.

V prvých rokoch života dieťaťa je nutné ponúknuť deťom energeticky hodnotnú výživu, nakoľko dieťa v tomto období najrýchlejšie rastie a priberá na váhe. Samozrejme, základné požiadavky správnej výživy človeka platia vo všetkých vekových kategóriách. 

Ktoré moderné trendy vo výžive detí sa zdôrazňujú? 

1. Kombinovať živočíšne a rastlinné bielkoviny (napr. mäsovo-zeleninové príkrmy)
2. Obmedziť cukor ako sladidlo, znížiť glykemický index
3. Obmedziť nasýtené tuky (V materskom mlieku je dostatok polynenasýtených mastných kyselín, ktoré zaisťujú dieťaťu prirodzenú imunitu, je vhodné v tejto tendencii pokračovať aj v následnej fáze života dieťaťa.)
4. Viac vlákniny (hlavne zelenina a ovocie)
5. Viac vápnika ako prevencia osteoprorózy
6. Znížiť hladinu sodíka (Čo najmenej prisoľovať.)
7. Dbať na technológiu prípravy stravy (Obmedziť vyprážanie, pečenie, uprednostniť teplé ošetrenie – pasterizáciu)

Výživa dojčiat a batoliat a jej vplyv na ďalší zdravotný vývoj

Výskumy ukazujú, že počet dojčených detí v Českej republike rastie, ale napriek tomu istá časť vyžaduje skôr alebo neskôr umelú výživu. Vzhľadom na motorickú aktivitu, rast, bazálny metabolizmus a energiu spotrebovanú na teplo, ktoré sa vyvinie pri príjme potravy je energetická potreba (kcal/kg/deň) u dojčiat väčšia ako u dospelého (prepočítané na kg váhy). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) doporučuje k príjmu nemliečnej stravy postupný prechod z materského mlieka na tzv. transitory food – následnú stravu špeciálnu pre dojčatá a potom na rodinnú stravu, keď dieťa prijíma to isté ako ostatná rodina (úplne od 24 mes.). 

Vývoj a typy jedla 

Postupný prechod od materského mlieka na rodinnú stravu súvisí samozrejme aj s vývojom zručností dieťaťa.

Nemliečne príkrmy

 Chcete zaviesť nemliečne príkrmy a neviete odkedy a čo dieťaťu podávať?

Držte sa základných pravidiel:

• Vhodné zavádzanie adekvátnych príkrmov podporuje dobrý zdravotný stav, nutričný status a rast. Je prioritou verejného zdravotníctva.
• Štart komplementárnej výživy (príkrmy) by mali byť zavedené po 6. mesiaci, niektoré dojčatá potrebujú výživy skôr, nie však pred 4. mesiacom veku (váhové neprospievanie, hlad pri neobmedzenom dojčení).
• Neupravené mlieko by nemalo byť podávané v dojčenskom období, nízkotučné mlieka by nemali byť ponúkané v prvých dvoch rokoch (vhodnejšie sú špeciálne mlieka pre batoľatá).
• Energetická denzita výživ by nemala byť nižšia ako 1 kcal/ g.
• Zavedenie príkrmov je proces zavedenia stravy s rôznou homogenitou, farbou, arómou a vzhľadom.
• Nemali by byť ponúkané slané príkrmy a soľ by nemala byť pridávaná.
• Priemyslovo pripravované príkrmy garantujú doporučený obsah živín a ich hygienickú nezávadnosť – zloženie a doporučený vek zavedenia rešpektuje odborné doporučenia platné v EÚ a je kompatibilné s postojom Českej pediatrickej spoločnosti.
• Výskumy v Českej republike ukazujú, že medzi prvé nemliečne príkrmy, ktoré rodičia podávajú svojim deťom patria: čaj, ovocie, zelenina, kaše.

Voľba jedál 

Okrem materského mlieka nie je žiadna strava nutrične kompletná, preto je nutné striedať stravu rastlinného pôvodu, t.j. cereálie, ovocie, zeleninu, strukoviny a živočíšneho pôvodu, t.j. mäso, ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky. Existujú aj potraviny, ktoré nemajú nutričný ale ochranný efekt (vláknina, fytosteroly, fenoly, terpény,…). 

Cereálie sú základnou stravou väčšiny populácie, obsahujú 65 – 75 % sacharidov, 6 – 12 % bielkovín, 1 – 5 % tuku, hlavne však škrob, vlákninu a malé množstvo jednoduchých cukrov. Surové cereálie obsahujú pomaly vstrebateľný škrob, ktorý sa stáva rýchlejšie vstrebateľným varením, nerozomleté zrná obsahujú škrob rezistentný k vstrebávaniu. 

Zelenina a ovocie obsahujú vitamíny, minerály, škrob, vlákninu a tiež antioxidanty a fytosteroly. Ich hlavná úloha je protektívna – prevencia nedostatku mikronutrientov, nízky obsah tukov. 

Mäso, najmä chudé, obsahuje veľké množstvo bielkovín a je zdrojom vysoko biologicky dostupného železa a zinku – mäso má byť v príkrmoch mleté. 

Ovocné šťavy alebo džús je šťava, ktorá vzniká kompresiou ovocia. Ostatné šťavy obsahujú vodu, cukor a malé množstvo vitamínu C. Zlepšujú biologickú dostupnosť železa. Vypité množstvo by však nemalo obmedzovať množstvo mlieka. Tzv. ovocné šťavy môžu obsahovať mannitol a sorbitol, ktoré môžu byť príčinou hnačiek, preto je nutné zvoliť radšej špeciálne nápoje pre dojčatá a batoľatá. 

Mlieko a mliečne výrobky? Neupravené mlieko (konzumné) by sme nemali ponúkať, pretože má nízky obsah železa a môže byť príčinou GI krvácania. Toto mlieko má vysoký obsah bielkoviny a Na v porovnaní s materským mliekom a formulami. Mlieko s nižším obsahom tuku zavádzame až po 2. roku života dieťaťa. Fermentované mliečne výrobky sú výborným zdrojom Ca, bielkoviny, P a riboflavínu. Tvrdý syr môže byť súčasťou komplementárnej výživy od 6. – 9. mesiaca, mäkké syry vďaka nižšej kalorickej denzite by sa mali podávať do 9. mesiaca len obmedzene. 

A čo najmenším deťom neponúkať? 

Z hľadiska potravinovej alergie a jej prevencie u dojčiat medzi nevhodné potraviny zaraďujeme:

• Mlieko: kravské (konzumné), kozie, ovčie
• Vajcia a výrobky z vajec
• Ryby: vrátane sladkovodných
• Sója: vrátane „mlieka“
• Mäso: údeniny
• Zelenina: špargľa, zeler, kel, šampiňóny, cibuľa, hrášok, paprika, reďkovka, chren, sušená
• Ovocie: citrusové plody, exotické ovocie
• Sladkosti: čokoláda, kakao
• Korenie
• Orechy: vlašské, mandle, pistácie, kešu, lieskové, arašidy

Spracovala MikSa

Spracované podľa prednášky Doc. MUDr. Lubomíra Kužela Drsc., Oddelenie výživy CPL, LF UK v Prahe a MUDr. Pavla Frühaufa, CSc., Klinika detského a dorastového lekárstva 1. LF UK a VKN v Prahe.

ilustracne foto: www.myska.sk