V sérii článkov o príkrmoch mesiac po mesiaci, ktoré nájdete v rubrike Začíname papať, sme sa venovali postupnému zavádzaniu príkrmov do roka.
Po roku už nie je rozdiel v zavádzaní potravín medzi dojčenými a nedojčenými detičkami.
Pri písaní článku som čerpala z rád MUDr. Kataríny Babinskej, PhD. v jej poradni.
Nové potraviny
Po 1. roku zavádzame:
- ovocie (alergizujúce druhy)
- citrusové plody – pomaranče, mandarínky, kiwi, ananás, atď.,
- jahody, maliny, čučoriedky, černice, broskyne, ríbezle, hrozno, slivky.
- vaječný bielok,
- ryby s bielym mäsom,
- tvaroh, tvarohové krémy, sladkú smotanu, syry s nižším obsahom solí,
- zeleninu: kapusta, kyslá kapusta /soľ sa vymyje alebo sa uvarí riedka, čím sa soľ rozriedi/, do roka by dieťatko malo dostávať prevažne tepelne upravenú zeleninu, po roku už možno podávať i viac surovej: uhorka, sladká paprika, paradajky,
- sóju a tofu,
- kakao
Po 2. roku zavádzame:
Tieto potraviny môžeme zaradiť zdravému dieťatku už po roku, pre dieťa s rizikom alergie sú vhodné až po 2. roku:
- med,
- orechy,
- mak,
- semená.
Po 3. roku zavádzame:
- huby,
- arašidy,
- morské živočíchy.
Dieťatko po roku už môže dostávať stravu, akú jedávajú i dospelí členovia rodiny. Nie sú vhodné ťažké, mastné, príliš slané a korenené pokrmy. Jedlá pripravujeme najmä varením, dusením, obmedzujeme vyprážanie. Dieťa by malo papať 5 – 6x denne. Naďalej platí, že nové druhy sa zaraďujú s odstupom 4 dní a potrebné je sledovať, či sa neobjavia nežiaduce príznaky, napr. výsyp, tráviace ťažkosti.
Dochutenie stravy
Po roku môžeme stravu dieťatka mierne prisáľať. Pokrmy sa môžu dochucovať vňaťami (bazalka, rozmarín i oregano, materina dúška, rasca a fenikel). Napriek priaznivým až liečivým účinkom by sa mali bylinky používať s opatrnosťou, pretože môžu vyvolávať alergiu. Aromatické druhy zeleniny nielen zvýraznia chuť stravy, ale obohatia ju i o cenné živiny, sú totiž mimoriadne bohaté napr. na železo, vápnik a vitamín C. Pre deti sú vhodné: petržlen, kôpor, ale aj pažítka, zelerová vňať. Nepoužívame pikantné koreniny.
Ryby
Odporúča sa začať rybami s bielym mäsom, medzi ktoré patrí i u nás bežne dostupná treska (filé), neskôr sladkovodné ryby. Ryby sú zdrojom hodnotných bielkovín a tukov, na druhej strane prakticky všetky ryby obsahujú väčšie či menšie množstvá ťažkých kovov, ktoré pri väčšom nahromadení v tele môžu poškodzovať zdravie. Medzi ryby s ich nízkym obsahom patrí treska, sumec, krevety, tuniak v konzerve, sladkovodné ryby, o čosi vyšší obsah má losos. Za neškodnú sa považuje konzumácia 1-2 jedál z rýb do týždňa. Ryby treba dôkladne vykostiť. Vzhľadom na to, že ryby patria medzi časté potravinové alergény, sledujeme, či sa po ich zavedení neobjaví u dieťaťa alergická reakcia.
Mlieko a mliečne výrobky
Denne by malo dieťa dostávať priemerne 3 mliečne dávky. Výber je široký – mlieko materské alebo umelé, mliečne výrobky – jogurt, smotanový alebo tvarohový krém, puding, tvaroh, kaša. Vhodné sú i mäkké syry („tvarohové“). Tavené a tvrdé syry sú síce bohatšie na vápnik, vhodné sú však v menšej dávke pre vysoký obsah soli. Ak nedojčíme, v detskej výžive by sa malo aspoň do 2. roka (najlepšie až do 3. roka) uprednostniť umelé mlieko, kravské sa má používať skôr iba príležitostne – na prípravu kaše ho občas môžete použiť. Tvaroh a tvarohové krémy zaraďujme tiež po roku, pretože sú bohaté na bielkoviny a môžu zapríčiniť alergiu.
Do jedálneho lístka ročného dieťaťa patrí:
Mlieko, mliečne výrobky
Denne by malo dostávať priemerne 3 mliečne dávky. Výber je široký – mlieko materské alebo umelé, mliečne výrobky – jogurt, smotanový alebo tvarohový krém, puding, tvaroh, kaša. Vhodné sú i mäkké syry („tvarohové“).
Tavené a tvrdé syry sa podávajú v menšej dávke pre vysoký obsah soli.
Výrobky z múky
Súčasťou jedálneho lístka sú i múčne pokrmy:
- chlieb, pečivo,
- piškóty, vianočka
- žemľovka, buchty a pod…
Mäso
Volíme druhy s nízkym obsahom tuku. Vhodné je mäso kuracie, morčacie, mäso z mladých zvierat – teľacie, králičie, kozľacie a pod.
Mäsové výrobky vyberáme tiež iba nízkotučné – napr. šunku.
Strukoviny
vo forme omáčok, polievok a príloh, 2-3 krát do týždňa.
Ovocie a zelenina
Podávame viackrát denne. Dieťa zvykáme, aby ovocie a zelenina boli súčasťou každého denného pokrmu.
Najbohatšie na živiny sú v surovom stave, vysokú výživovú hodnotu majú aj varené pokrmy (polievky, prívarky, omáčky).
Prílohy
Zemiaky, ryža, cestoviny, knedľa
Pokrmy z rýb
Vajcia
Mali by byť najmä súčasťou varených pokrmov. Samotné vajcia, napr. natvrdo, alebo praženicu obmedzujeme.
Tuky
Deťom sa odporúča maslo pre jeho ľahkú stráviteľnosť.
Vhodné sú aj olivový, slnečnicový a repkový olej.
Na varenie sa používajú najmä rastlinné oleje.
Nápoje
Ideálne sú prírodné čaje, minerálne vody – volíme druhy s nízkym obsahom minerálnych solí. Snažíme sa nezvykať deti na sladené nápoje.
Sladkosti
Nie sú nevyhnutnosťou, podávané v malom množstve sa „zmestia“ aj do zdravého jedálnička.
Ak si dieťa sladkosť nežiada, netreba mu ju ponúkať. Keď však dieťa spozná sladkosti a pýta si ich, môžeme ho uspokojiť drobnou pochúťkou.
Dobrou voľbou sú sladkosti, ktoré obsahujú i hodnotné zložky:
- ovocie (čerstvé alebo sušené),
- jogurt, mlieko, tvaroh,
- ovsené vločky, celozrnnú múku a
- sú iba jemne sladené.
Alena spamataj sa! Sme vsezravce a maso potrebujeme tak ho pre svoje blbe predsudky neodopieraj aspon svojmu decku ked uz ho odopieras sebe! Odporucania pediatrov asi nebudu nejaka vymyslena kktina ze?! Tu mas toto si precitaj radsej ty chuda neznala..
martinchudy.blog.sme.sk/c/344687/Sme-bylinozravce-alebo-masozravce-Zla-otazka.html
Dobry den Vam vsetkym zelam.Ako citam niektore clanky,mam stale vacsi dojem,ze mame ucit odmalicka deticky k tomu,aby z nich boli -obrazne povedane …krvilacny masozruti.Absolutne bez akehokolvek prihliadnutia na strukturu cloveka.Prechadzam a studujem vsetko, co sa tyka stravovania a celkoveho zivotneho stylu cloveka par rockov (a stale sa mam co ucit),no vzhladom k vyzive malickych deticiek je taka vyziva ako maso(a to 5-6xtyzdenne!)zabijak-AJ PRE DOSPELEHO!Pani doktori a doktorky, by mali radsej davat odporucania vyzivovym specialistom a nie dristat.Maso je pre cloveka tazko stravitelne -zoberme si to,k akemu rozkladu masa dochadza pri teplote 36stupnov a este par hodin! Co sa deje v takom tele?Ja mam tiez maleho synceka a pani doktorka rozpravala len kedy dat ake maso,syry,jogurty,no nic o napr. sezame,psene,tmavej ryzy a inych typicky zdravych potravinachAkurat len to, ze taketo ovocie,zelenina,ci orechy vyvolavaju alergiu,ale ake hnilobne procesy a choroby vyvolava maso, no o tom niet ani reci!Piste clanky objektivne a profesionalne a ak nie ste si isty,tak radsej vobec.Ved aby strava,co ma byt hlavnou zivinou cloveka, je takymto sposobom podavana iba ako nahrazka sladkosti a pod.je smiesne. V tomto sa musime zmenit a to cim skor!Ved my na Slovensku mame velmi vysoku chorobnost a umrtnost a ta je sposobena nevhodnym zivotnym stylom,ku ktoremu patri aj akoze ,,tradicny”styl stravovania,odovzdavany z generacie na generaciu.Chceme byt zdravi a preto musime nieco robit!
Milá Miau, aj po roku je vhodné pokračovať s podávaním mäska 5-6x do týždňa (na obed, alebo večeru, v nátierke a pod.). V bezmäsité dni treba mäso nahradiť inou hodnotnou potravinou – veľmi dobrou náhradou sú práve strukoviny, vhodnou náhradou je i vajíčko. Na prípravu stravy pre dieťa možno používať aj aromatickú zeleninu ako je cesnak alebo cibuľa – samozrejme v rozumnom množstve. Pokrm má dieťaťu chutiť, nesmie dráždiť alebo spôsobovať tráviace ťažkosti.
Super, ďakujem za “poradcu v stravovaní”. Máme 15-mesačnú dcérku, v podstate papká to, čo môže alebo by mala aj podľa tohto článku. Len stále presne neviem, koľkokrát do týždňa by mala jesť mäso. Od našej detskej lekárky mám informáciu, že 5-6x mäso a 1-2x namiesto mäska dať varený žĺtok. Je to tak? Alebo sa vôbec nič nestane, keď bude mať jeden deň na obed napríklad strukovinovú kašu? A ako je to s cesnakom a cibuľou? Môžem dať malej napr. hrachovú kašu, v ktorej je prelisovaný cesnak kvôli vôni a vylepšeniu chuti? Nie je ho cítiť, kaša samozrejme ani trošku neštípe, len je vylepšená. A môžem jej mäsko dusiť na cibuľke alebo radšej nie?
Super, ďakujem za “poradcu v stravovaní”. Máme 15-mesačnú dcérku, v podstate papká to, čo môže alebo by mala aj podľa tohto článku. Len stále presne neviem, koľkokrát do týždňa by mala jesť mäso. Od našej detskej lekárky mám informáciu, že 5-6x mäso a 1-2x namiesto mäska dať varený žĺtok. Je to tak? Alebo sa vôbec nič nestane, keď bude mať jeden deň na obed napríklad strukovinovú kašu? A ako je to s cesnakom a cibuľou? Môžem dať malej napr. hrachovú kašu, v ktorej je prelisovaný cesnak kvôli vôni a vylepšeniu chuti? Nie je ho cítiť, kaša samozrejme ani trošku neštípe, len je vylepšená. A môžem jej mäsko dusiť na cibuľke alebo radšej nie?