Jonatán a ja – miesiac deviaty

Mesiac, ktorým sme vyrovnali čas čakania na nášho Jonatána, nám obom priniesol mnohé zmeny – a niektoré šli v tak závratnom tempe, až sme doma nestíhali chápať. Z Jonatána nám však jednoznačne vyrastá parťák s neuveriteľným zmyslom pre humor a tak bez obáv zapadol do našej akčnej rodiny…

Ham, hryz a skok…

Prvou vecou je Jonkov dobrý apetít, s ktorým sa vrhá na nové jedlá – ešte sme stále viac – menej prevažne ovocno-zeleninoví, aj keď už skúšame aj kombinácie s mäskom a nepohrdne ani kúskom rožka.

Ovocie a zeleninu jeme v akomkoľvek stave – čiže aj surovú, k obľúbencom patrí za surova mrkva a kaleráb, z ovocia jabĺčko a tiež hrozno z našej záhrady. Práve pri ňom je nádherné sledovať Jonove maškrtnícke výrazy a počúvať jeho mľaskanie či hlasné dožadovanie sa ďalšej porcie: „Mam…! Ham!“ Bobuľky síce musím ošúpať a vybrať jadierka, takže je to robota pre draka, aby mal trošku dužiny a šťavy, ale za tú radosť v jeho očiach mi to rozhodne stojí.

Ako povinnú – a teda nie priam milovanú – jazdu berie večerné kaše, s čím som ale v duchu počítala, keďže ani Vojtík ich nejedol dlhšie, ako mesiac. Zatiaľ však nevypľúva, takže jedem… Rozhodne však chce jesť s nami, aj keď sa mu sedenie v stoličke veľmi nepáči… nemôže pri tom skákať.

Takže kontrola u pani doktorky nepriniesla nič svetoborné…

Jon váži vo svojich deviatich mesiacoch 9,5 kg a meria… 76 cm, čo mi prišlo veľmi veľa pri dobrej pamäti na Máriinu výšku v roku, ktorá bola presne o 6 centi menšia. Inak je ho veľký problém nielen pozrieť na poradni – takmer zjedol malú lcd lampičku pani doktorky, o „paličke“ do krku ani nehovoriac, fonendoskop po predchádzajúcej návšteve už na krku nemala, ale aj prebaliť či obliecť. Prevracia sa rýchlosťou blesku, rovnako rýchlo sa posadí. Jednoducho ho musíme pri týchto nemilých povinnostiach typu čistá plienka, (inak, zápar sme mali tento mesiac exemplárny ) oblečenie či strihanie nechtov – ach! – zabávať. Ešteže má toľko súrodencov…

Výhrou sa však stala jeho láska k vode, takže teraz ho pekne doma umývam od ekologickej havárie v zadnej časti plienky rovno pod vodou a Jon má z toho neskutočnú zábavu: smeje sa nahlas, rovnako ako pri umývaní po jedle.

Tento mesiac sme si trošku užili obaja: prišli sme k trom ďalším zubom, takže ich teraz máme 7, lebo ten ôsmy – teda dvojka naľavo hore – si povedal, že on je individualita. Občas to bolo náročné na uspávanie, ale pochodovali sme v noci len raz, takže zatiaľ žijem a nejako zvládam aj prostonárodné divadlo, ktoré jemne mrnčiaceho Jonatánka zabaví. Horšie je, že drobec skúša občas zuby na nesprávnom mieste a tak momentálne chodím s blikajúcimi očkami, lebo pri dojčení vpravo som ako Indián na mučiarenskom kole. Pravdou ale je, že dohovor na neho funguje a už som natoľko múdra, aby som mu nepchala bradavku v amoku a v plači… len keď sa už trafí, tak riadne.

No a to hlavné: v posledný deň svojho deviateho mesiaca sa nám náš zázrak pekne postavil sám – vo vani. Hračky, teda kačky a ryby, dostali košom, lebo momentálne na takéto aktivity je lepšia sprcha – má hadicu, leskne sa, je zaujímavá a tečie z nej voda, ale hlavne: dá sa pri hraní s ňou stáť! Už sa teda mocem všade za ním, lebo novoobjavený systém objavovania sveta sa predsa musí skúšať všade a tak občas – keď nestihnem – je z toho aj plač.

Už skúšame cupkať aj za obe ruky, pomaličky to ide, ale stále sú to len také exkurzie na krátke trate, lebo ak sa má niekde dostať, tak pekne rýchlo po bruchu ako dážďovka. Štvornožkovanie nás nejako neinteresuje, napriek x-tým pokusom a školeniam sa Jon rozhodol, že to nie je pre neho dôstojné. Miesto toho energiu rozhodne venuje hlasovým prejavom, okrem stále prítomného smiechu aj vykrikovaniu „mama“, „dede“, „papa“, „toto“ a kadečo iné. Naučil sa aj jasne a hlasne dať najavo nesúhlas – čo bol pre jeho bráchov trošku šok po dlhom čase, kedy boli zvyknutí na vždy usmievavého Jona, s ktorým si občas robili aj viac, ako mali. Už teraz niéééééééééééééééé! No a že musím dať pozor na všetko, čo je na zemi či v dosahu je jasné – pinzetka na prstoch funguje a najzaujímavejšie sú predsa tie neznáme malé veci na zemi, mama!