Aj postihnutý môže

MikSa 3

Nedávno sme priniesli článok o smrti Eluany, ktorá prežila v kóme mnoho rokov , a tak  sme  otvorili bioetické otázky, ktoré dnes zamestnávajú celé ľudstvo.

Viac ako inokedy hľadáme hodnotu života, pátrame po tom, čo je jeho zmyslom a aký život má hodnotu.

Filozofujeme nad tým, kedy sa život končí a začína, uvedomujeme si však, že život je dar a nesmierna hodnota a že vsetci máme naňho primárne právo.

Darovať život je krásne, možno bolestné, ale úžasné…. to vie každá mama, cíti každý otec. Pred tajomnstvom nového života ostávame stále  ohromení.

Hodnota života postihnutého dieťaťa

Má však aj život postihnutého ďieťaťa takú istú hodnotu? O tom si dnes mnohí dovoľujú polemizovať. Sú pripravení takých detí sa zriecť… Alebo, zriecť sa dieťaťa, u kotrého je len niekoľko % pravdepodobnosť že “ani”, alebo “možno” bude postihnuté.

Ja by som Vám však dnes chcela ukázať jeden príbeh, ktorý mi ktosi poslal mailom.

Hovorí o tom, že aj postihnuté deti toho  môžu veľa, najmä ak stoja pri nich ľudia, ktorí ich milujú, ktorí sa ich nevzdali , ktorí majú neochvejnú nádej a trpezlivosť  a sú ochotní ísť  až na kraj sveta, na hranice svojich možností, lebo v nemožnosti sa rodí viera, že láska môže všetko.

Ironman / železný muž

Jedného dňa sa syn spýta svojho otca:

  •  „Ocko, chceš sa so mnou zúčastniť maratónu?“

Otec mal síce choré srdce, ale napriek tomu odpovedal, že áno.

A tak sa rozhodli, že sa spolu prihlásia na maratón….

…Onedlho sa syn pýta svojho otca:

  • „Oci, čo myslíš , môžeme sa prihlásiť na Ironman-na?“

Otec odpovedal:

  •  „Ano, ale je to najťažšia triatlon sveta, ktorý sa každoročne koná na Havaji.

Zavodníci v ňom musia preplávať 3,86 km, prejsť na bicykli 180, 2 km a zabehnúť 43,19 km cez celý ostrov…“

Otec a syn sa stali jedným telom, aby sa mohli zúčastniť….

A teraz si pozrite video. Pred týmto otcom, jeho odhodlaním, že sa to dá a jeho výkonom, no ešte viac pred jeho obrovskou láskou, ktorú musí mať pre syna „si snímam klobúk“. A ďakujem mu za veľké svedectvo života. Posilňuje ma, keď si myslím, že to mám ťažké….

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. budme všetci takí…..poznám jednu pani, ktorá sa stará o opustené deti a skoro vždy sú to romovia a najviac ju hnevá ak sa niekto opýta prečo to robí…..myslím, že tu je odpoveď…pre lásku …….neviem ani vysloviť koľko obdivu cítim k takýmto ľuďom plným lásky

  2. tento pribeh aj s videom je nieco neskutocne, nieco co sa vidi naozaj malokedy. Nieco take vas posilni do dalsieho zivota, clovek si uvedomi ze tie jeho problemy vlastne ani problemami nie su…. Obdivujem a sklanam hlavu pred takymi ludmi… pri pozerani toho videa sa musim priznat mi vyhrkli slzy….

  3. Pred rokom som sa trapila oznamom mojho gyekologa, ze moje babetko bude zrejme postihnute. Nedala by som ho prec, v ziadnom pripade. Len som sa borila roznymi myslienkami, ako to asi zvladnem, kedze to malo byt uz nase stvrte dieta. Nastastie sa nam narodila krasna a zdrava dcera. V ludoch je tak nejak zakornene, ze chcu aby vsetko bolo perfektne, aby to ich dieta bolo sikovne a mudre, prijatelne aj pre ostatnych. Myslim si, ze o vsetkom rozhoduje Boh, a ked posiela na svet aj deti, ktore su akymkolvek sposobom ine, tak ma kazdopadne takyto zivot vyznam.

Pridaj komentár