Ako Silvia nevedela, čo je veľké „NIE“.

Je mnoho  detí, ktoré nepoznajú veľké NIE. Je ich dosť. Napríklad Jakubko nevedel, že NIE je aj rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Mirka nevedela, že NIE je zobrať od cudzieho cukrík. Janko nevedel, že veľké NIE je otvoriť dvere, keď na ne niekto zaklope . Silvia nevedela, že veľké NIE je, ak sa niekto hrá s jej telíčkom a chce, aby sa ona hrala s jeho telom.

Poznala som dievčatko, volala sa Silvia. Bolo to milé a pekné dievčatko.

Vo vlasoch rada nosila ozdoby a milovala červené sukničky. Mala aj obľúbenú bábiku. Volala ju Piki. Piki bola jej veľká kamarátka. Jej mohla povedať všetko. Veru, jej áno, ale mame nie. S Piki mali tajomstvo, ktoré nesmeli povedať.

Keď raz mamička odišla, prišiel ocko a hral sa najprv s Piki. Hladkal ju, pusinkoval a milo sa jej prihováral. Potom sa opýtal Silvii, či sa jej to páči. Páčilo sa jej to. Ocko potom hladkal aj ju. Ale Piki bola vyzlečená bábika, takže aj Silvia sa musela vyzliecť. Ocko sa rád hral na to, že je Silvia bábika. Vyzliekla sa ako Piki a ľahla si na zem. Ocko chodil po izbe až prišiel k Silvii. „To je ale pekná bábika. A čo tu robí?“ Opýtal sa ocko. Pohladkal Silviu-bábiku po vláskoch, potom po hrudníčku a stehnách. „Dáme bábike pusinku?“ Bábika Silvia prikývla. Páčilo sa jej, že sa  s ňou otecko hrá. Otecko bozkával bábiku Silviu na hrudníčku a aj na brušku. Potom jej dal pusinku tam kde sa ciká. Silvia sa veľmi smiala. Šteklilo to. Otecko ju obliekol a pritom povedal Silvii, aby nepovedala mamičke o tejto hre, lebo by bola mamička smutná, že sa nemohla hrať s nimi. Bude to iba ich hra. S mamičkou sa zasa hrá iné hry.

O nejaký čas sa so Silviou hral zasa na bábiku. Bábike Silvii bolo treba cikať a tak ju otecko odviedol na toaletu. Silvia, ktorá bola holá ako bábika Piki, docikala a otecko ju pochválil, ako pekne ciká. Opýtal sa, či nechce videť ako cikajú chlapčekovia………..

Strašné, však? Nie je to vymyslené, ale pravdivé. Zo začiatku naoko neškodná hra, ktorá naberá na obrátkach a zvrhlosťiach.

Tento príbeh má pokračovanie. Tieto „hry“ trvali skoro rok. Avšak , čím trvali dlhšie, tým to bolo horšie a zo strany Silvii, menej dobrovoľné. Milovala však ocka a milovala mamu. Nepovedala nič. Zmenilo sa jej správanie. Zostala plachá, menej zhovorčivá, uzavretejšia, v noci sa bála a mala nočné mory. Čoraz častejšie prosila mamu, aby neodchádzala do práce, ale nikdy nepovedala prečo.

Tejto navonok usporiadanej rodinke sa po čase narodilo ďalšie dieťa. Dievčatko Sofinka. Mamička Sofinku prebaľovala a prihovárala sa jej. Všimla si, že Sofinka je pod plienkou zaparená. „Fíha, ty si ale zaparená, veď to ťa musí bolieť, dáme krémik.“ Silvia bola zvedavá a nakúkala Sofinke pod plienku. Otočila sa na mamičku. „To nevadí, aj to mám červené a boľavé, ale to potom  prejde.“ Mamička spozornela. „Čo prejde?“

V tomto prípade všetko prasklo, v iných prípadoch to praskne skôr a u iných neskôr. Vysporiadať sa s niečím takým je ťažké pre každého.

A čo pomáha? Naučme deti čo je veľké NIE.

Rozprávať sa s deťmi a pomenovať zopár vecí ako veľké NIE. Dieťa už vopred musí vedieť, že ak sa mi to čo i len trochu nepáči, musím povedať NIE. Ak to nepomôže, musím povedať, že sa mi to NIE stalo. O veľkom NIE totižto treba hovoriť!

(27 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...