Chystáte sa na výstavu Poklad Inkov na Bratislavský hrad? Len neberte dieťa, vyhodia vás

Radi by ste išli s deťmi na výstavu Poklad Inkov na Bratislavský hrad? Len si preboha neberte malé dieťa v kočíku, lebo vás nemilosrdne vyhodia.

Resp. môžete malé spiace dieťatko zobudiť a nosiť hodinu na rukách, lebo to je „nariadenie majiteľky výstavy“. Majiteľka výstavy asi nemá deti… Inak by nemohla vydať tak nezmyselný príkaz.

Prípadne si môžete vajíčko (plánovali sme tlačiť malú autosedačku na kočíkovom podvozku) zobrať do ruky, čiže nosiť po celej výstave asi 10 kg v ruke… Skvelý nápad.

Keďže to sme neboli schopní podstúpiť, na výstavu išiel 1 dospelý a 2 „vačšie deti“. Matka s malým dieťaťom zostali vonku, pod stromami pri hrade.

A keby prišiel vozíčkar? Nemilosrdná security zopakovala svoj prístup

Investoval som do náročnej slovnej výmeny, odpoveď bola striedavo nie, a potom že áno.

…, ale malú autosedačku na kočíkovom podvozku v žiadnom prípade…

Zákaz je zákaz, z najvyšších miest. Dôvod? Nevieme.

V priestoroch výstavy bolo miesta habadej a zopár vitrín v strede miestnosti malo sklá v bezpečnej výške, čiže ak by aj zákerná ničiteľka so zbraňou v podobe kočíka chcela vitríny rozbiť, nemala by to úplne najľahšie…

Nuž, naša (ne)milá skúsenosť korunovala na záver v pokladni,

kde som sa pokúšal vrátiť jeden lístok pre dospelú osobu, ktorá sa výstavy nezúčastnila. „No ale to Vám nemôžeme vrátiť vstupné, veď lístok je odtrhutý…“ Pani, ale veď ju nepustili… A nosiť dieťa na rukách hodinu, nech sa páči, idete si to vyskúšať? Opäť privolaná manažérka potvrdila rozhodnutie. Peniaze Vám nemôžeme vrátiť. „veď môže ísť na výstavu…. „

Áno, matka podľa nich môže nechať polročné dieťa vonku a ísť sama na výstavu, a my ju počkáme. Pohodička. Snáď sa nezobudí, a nebude chcieť jesť, nejako to dáme… Štuple do uší, alebo nejako. Veď, dobre bude… Vitaj Slovensko! Vitaj kultúra!