Čo ty môžeš vedieť o deťoch, keď ich máš iba dve?!?

Takakika 3

Občas sa mi pritrafí, že si pod svojimi článkami nájdem komentár, že nie som dostatočne kvalifikovaná písať o rodičovských témach.

Nemala by som sa vyjadrovať, lebo mám len dve deti. Priestor by mali dostať rodičia troj, štvor, viacdetní, od tých by to bolo azda vierohodnejšie.

Viete, som skeptická k číslam. Jednak mi nikdy nešla matematika, tak som skončila na práve, ale keď sme pri deťoch, o čom vlastne majú číselká vypovedať?

Ingimage

Že viac detí, viac starostí?

Stačí mať jedno dieťa, ktoré je „za troch.“ Hyperaktívne. Alebo mentálne postihnuté. Jedno dieťa, ktoré je onkologický pacient. A už sú tie „starosti“ pri troch zdravých deťoch relatívne.

Že viac detí, viac výdavkov?

Poznám mamu, ktorá každý deň rozvezie štyri deti do štyroch rôznych škôl. A tiež mamu, ktorá svoje štyri deti učí doma a na benzín neminie nič.

Mám v okolí šesťdetnú mamu, ktorej všetci z okolia nosia staré oblečenie pre deti, lebo majú za to, že komu, keď nie jej, treba pomáhať? A ona ich s pokorou zoberie a rozdá jednomamičkám, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť ani tomu jednému jedinému novú bundu.

Že viac detí, viac skúseností?

Nuž áno, vždy ma fascinujú viacdetné mamy, keď rozprávajú o svojich deťoch; každé je iná osobnosť, na každé platí niečo iné. Rada ich počúvam. Už toľko „neriešia.“ Majú určitý nadhľad. Ale ten je získaný napríklad aj vekom, nielen počtom detí krát násobky skúseností.

Na druhej strane, moja kamarátka bola frajerka, keď mala v dvadsiatke tri deti za sebou. Potom si po štyridsiatke urobila „vnúčatko,“ a z toho bola vyklepaná ako mäso na nedeľný obed. Volala záchranku, lebo malá „naozaj veľa plakala.“

Ingimage

Môžete mať dve deti, aj desať, ešte to neznamená zožrať všetku múdrosť sveta.

Keď na to prídete až pri piatom

Poznám mamu, veľkú propagátorku kojenia, ktorá kade išla, tade osvetu robila. Aj cumlíky z ústočiek deťom vyberala, lebo no-no-no! Mamin prsník je najlepší, len žiadne náhražky.

Vysmiala jednomamičky, dvojmamičky, ktoré podotkli, že cumlík sa aspoň dá vyhodiť, lež prstík, keď si dieťatko dáva do úst, len tak ľahko nevyhodíme, neodrežeme… Ale no-no-no! Keď si bábo strká do úst prstík, má málo lásky, dievčatá, a tá tečie iba z prsníka, zdvihla varovný ukazovák.

Ona o tom niečo vie, kto už by mohol byť viac kompetentný? Má ich doma štyroch. Povážme, štyroch! A nikdy nebolo v ich ústočkách po prstíku chyrovať. Lebo prsník, dievčatá, to je láska. Dajte dieťatku viac lásky, takto zneli jej rady. Jedno-až-dvoj-mamičky sa zaručene cítili iba zle, neschopné.

A potom sa tejto pani bohorovnej matke narodilo dieťa číslo päť. Ktoré si do úst dávalo nielen jeden prstíček, aj to mu bolo málo, rovno celú nožičku si tam pchalo. Málo lásočky žeby? Alebo musela na niektoré veci prísť až pri piatom, aby pookrela?

Chvála Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle, ak na niečo prídeme už pri prvom, dievčatá. Láska nadovšetko.

Ingimage

Krásne romány

Ak sa niekto snaží brzdiť ma, že nemám na to, čokoľvek povedať ľudstvu, vyťahujúc argument o počte detí, lebo dve sú málo, občas ma to rozosmeje.

A občas odpíšem, že mám tri deti. Ibaže jedno je v nebi. Smutná skúsenosť. Ale každá máme nejakú. Ktorú nám nikto nezoberie.

Každá z nás by mohla napísať svoj príbeh materstva, boli by z toho krásne romány. Ale oveľa dôležitejšie ako ich písať, je žiť ich. Naozaj žiť. Držím vám palce.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (22 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

články autora...

Komentáre k článku

  1. Každá jedna mama bez rozdielu či má dieťa jedno alebo päť je jedinečná a chce pre svoje dieťa to najlepšie. To čo je pre jednu matku dobré môže pre inú matku predstavovať nevhodný spôsob výchovy. Každá svoje deti milujeme a máme svoje výchovné metódy. Dôležité je však pre naše deti dať im vhodné rodinné zázemie a kde nestačí pri výchove mama tak tam už nastupuje naša druhá polovica ocko smile. Ten si svoje ratolesti skrotí najlepšie smile.

  2. som rada, že ma konečne niekto zaradil ako jednomatku do nejakej skupiny, kde „právoplatne“ patrím…lebo bezdetné mi hovorili, že čo chcem, veď mám jedno, dvoj a viacdetné, že či som lenivá mať ďalšie, na čo preboha, čakám? prvé dieťa odišlo, druhé našťastie zdravé, tretie v nedohľadne? komu to budem vysvetľovať? nechce sa mi, žijem si svoj život a súhlasím s tým, že žena nemúdrie priamo úmerne s počtom detí…

Pridaj komentár