Priberá moje dieťa dostatočne?

Toto je otázka, s ktorou sa pomerne často stretávam, a to nielen u čerstvých mamičiek, ale aj neskôr, keď má dieťa rok-dva.

Často riešime, či naše dieťa spadá do tabuľky hmotnostných prírastkov, potom neskôr, či náhodou nie je príliš tučné, chudé, neviem aké.

Priberanie alebo prospievanie?

Niekedy sa stretávam s tým, že mamina je vystresovaná po návšteve u pediatra, ktorému sa priberanie dieťaťa nepozdáva. Zdôrazňujem – priberanie – a nie prospievanie.

Práve prospievanie je ale to, na čo by sme sa mali zamerať – teda na komplexnejší pohľad na dieťa a nielen na váhu, ktorá nám ukáže (niekedy veľmi nepresne), koľko nám dieťa od poslednej poradne pribralo.

Veľa pediatrov pritom ešte stále posudzuje deti podľa noriem, ktoré boli vytvorené dávno pradávno, najskôr v 70.-tych rokoch, potom revidované ku koncu 90.-tych rokov.

Ponúkame vám aktuálne platné „normy“ (nemám rada to slovo, deti nefungujú podľa normatívov, ale predsa len – sú to štandardy WHO a mali by sme sa nimi aktuálne riadiť.)

Nové štandardy WHO pre detský rast

Tieto normy popisujú detský rast od narodenia do 5 rokov za optimálnych podmienok prostredia a môžu byť aplikované na všetky deti všade na svete, bez ohľadu na etnický pôvod, sociálno-ekonomický status a typ kŕmenia.

Kľúčovou vlastnosťou nového štandardu je to, že dojčenie sa stáva biologickou „normou“ a ustanovuje dojčené deti ako „normatívny model“. Predchádzajúce štandardy boli vzťahované na deti kŕmené prevažne umelou výživou.

Do štúdie WHO bolo zapojených 8 440 detí z rôznych regiónov sveta: Brazília, Ghana, India, Nórsko, Omán a Spojené štáty. Pre účasť v štúdií museli byť splnené určité podmienky, napr. musela byť zabezpečená kvalitná strava, minimalizovanie infekcií, matky nesmeli fajčiť počas tehotenstva a po ňom a museli dojčiť svoje dieťa.

Pozrime sa na tabuľkové priberanie dojčiat

V prvých mesiacoch priberá dojčené dieťa rýchlejšie, neskôr sa hmotnostná krivka oplošťuje.

Okrem priberania sú veľmi dôležité aj ostatné známky prospievania a spokojnosti dieťaťa:

dostatok pomočených plienok (šesť až osem denne),
svetlý nepáchnuci moč,
vzhľad a zafarbenie stolice (žltá – žlto hnedá, občas môže byť aj žlto – zelená).

Stolicu má dojčené dieťa v období od štvrtého dňa do štvrtého týždňa približne 2 – 4 x denne, niektoré aj viackrát. U staršieho dojčaťa nemusí byť stolica aj niekoľko dní – týždňov. Hovoríme potom o tzv. bezzvyškovom trávení materského mlieka.

Podľa aktuálnych tabuliek WHO by malo dojča pribrať:

v 1. – 2. mesiaci priberať priemerne 200 – 250 g týždenne,
v 4. mesiaci priberať 125 – 175g týždenne,
v 6. mesiaci 75 – 125g týždenne.

Niekedy medzi 4. – 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín má 2,5 – 3 násobok toho, čo pri narodení.

Z jedného váženia nerobte unáhlené závery

Z mojej skúsenosti a podľa konzultácie s pediatrom, dojčené deti priberajú aj menej, ich hmotnosť sa nemusí zvyšovať pravidelne, niekedy na hmotnosti i stoja. Mnohé deti priberajú tzv. rastovými skokmi. Dôležité je sledovať dynamiku a nie robiť závery z jedného váženia!

Ak dieťa nepriberie dosť od jednej návštevy v poradni k ďalšej, treba najprv urobiť opatrenia, ktoré môžu viesť k náprave, pozvať dieťa do poradne napríklad o ďalší týždeň, dva, dôkladne prebrať situáciu okolo dojčenia, a až potom – ak sa stav nezmení a poznáme dôvody neprospievania dieťaťa, zvažovať dokrmovanie.

Shutterstock

Každé dieťa má svoju individuálnu hmotnostne – rastovú krivku

Hmotnostno–rastové grafy WHO, ktoré uvádzam, boli zostavené z detí výlučne dojčených prvých 6 mesiacov a následne dlhodobo dojčených popri príkrmoch.

Ako sa orientovať v grafoch

Percentilový graf porovnáva vždy dva údaje, v tomto prípade výšku a váhu dieťatka. Vyjadruje percentuálne zastúpenie detí, ktoré sa nachádzajú v tom – ktorom pásme. Pásmo širšej normy sa nachádza v rozpätí 3. až 97. percentilu, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25. až 75. percentilu.

Čo to reálne znamená?

Príklad 1.: dieťatko, ktorého váhový prírastok za mesiac sa nachádza na 3. percentile, pribralo na hranici normy. 97% detí v jeho veku priberá viac.
Príklad 2.: dieťatko, ktoré priberá na úrovni 50. percentilu, priberá ako priemerné dieťa.
Príklad 3.: prírastok na úrovni 75. percentilu ukazuje, že štvrtina (25% detí) priberá viac a zároveň trištvrtiny detí (75%) priberajú menej.

Údaj pod 3. percentilom sa považuje za neprospievanie – podvýživu a je potrebné zistiť, kde je problém.

Za veľmi významné považujeme sledovanie rastu v čase a takisto zmeny sledovaných údajov v rámci percentilových pásiem.

Napríklad nie je v poriadku, pokiaľ dieťa priberalo dlhší čas na 75. perecentile a postupne sa prepadlo cez dve pásma na 25. percentil.
V prípade, že dieťa síce priberá menej, ale kontinuálne postupuje vo svojom percentilovom pásme nahor, nemal by byť dôvod na obavy z neprospievania. Je normálne, ak bábo jeden týždeň priberie viac a druhý na váhe stagnuje. Bábätko by však určite nemalo chudnúť.

Kedy dieťa považujeme za prospievajúce

Zároveň treba povedať, že aj keď dieťa priberá na hmotnosti menej, považujeme ho za prospievajúce, ak:

má dostatok pomočených plienok za 24 hodín (minimálne 6 jednorazových),
je pokojné, spokojné,
primerané javí záujem o podnety,
nie je apatické.

Pokiaľ je dôvod na obavy z neprospievania, je vhodné skontrolovať dojčenie – či je efektívne, či sa dieťa dobre prisáva, či matka dieťa v dojčení neobmedzuje. A na základe toho navrhnúť postup riešení:

ak sa zle prisáva – treba ho to skúšať učiť. Je vhodné meniť polohy pri dojčení, skúsiť asymetrické prisatie, prípadne učiť ho to kŕmením po prste s cievkou,
ak zistíme, že matka dojčí málo často – odporučiť zvýšiť počet dojčení, niekedy je dobré – ale treba to zvážiť s ohľadom na režim dieťaťa ho aj budiť, prípadne v čase bdenia ho dať na prsník dvakrát,
pokiaľ dieťa nesaje efektívne – použiť stláčanie prsníka, pokúsiť sa zlepšiť satie zmenou spôsobu prisávania,
v prípade, že matka nejakým spôsobom limituje dojčenie – je vhodné odporučiť tomuto sa vyhnúť.