Prišiel čas zbúrať mýty o autizme. Môj 3,5 ročný syn ich vyvracia.
že autizmus vzniká v emočne chladnom prostredí
– syn bol moje prvé dieťa a ja sama nedostávajúca toľko lásky či pohladení od mamy, som si to vynahradzovala na malom. Ten sa v láske mohol snáď až utopiť.
že autisti sa netúlia (nemojkajú, neláskajú)
– s malým sa nielenže tulkujeme od rána do večera, ale malý sa dokonca tulkuje – mojká aj s cudzími ženami.
že autisti majú nízke IQ
– môj syn ovláda či rozumie 4 reči a počítač je od 2 rokov jeho hobby
že autisti nerozprávajú a keď tak oneskorene
– ako som už vyššie spomínala vo veku 3,5 r. rozpráva 4 rečami a začal v 10 mes. – kedy hovoril 6 zrozumiteľných slov, v roku 15 – 20 a dokonca prvú vetu a v 1,5 roku rozprával 2 rečami
že nemajú predstavivosť
– hraje sa s bábikami tak že ich kŕmi, oblaky si urobí z vaty, či plienky, sneh si urobí z papiera – tak že si ho natrhá.
Že sa nevedia smiať
– smeje sa často a rád aj keď často pre nás zdanlivo bezdôvodne a smiech používa často na nadviazanie kontaktu s cudzími deťmi (asi preto že smiech pokladá za univerzálnu reč)
Preto som sa rozhodla opísať svoj život so synom od narodenia až do teraz (3,5 roka). V čom bol náš aspík iný?