Deti sú ako atentátnici. Ich úlohou je sabotovať rodičov

Milujeme svoje deti, ale ruku na srdce: sú to malí atentátnici, ktorí so sladkým úsmevom maria takmer každé naše úsilie. To kvôli nim robíme tisíc vecí naraz a nikdy nič nestihneme poriadne dokončiť.

A na záver to zaklincuje priblblá otázka: čo si robila celý deň??? No čo asi? Všetko a nič. Ten, kto sa toto pýta, vôbec netuší, o čom je reč. Takže takto v skratke:

1. Nákupy s deťmi sú len pre silné žalúdky

Odkedy si matka, máš pri nakupovaní celkom iné asociácie ako za mlada. Nákupné centrum? Panika, nohy na plecia, rýchlo preč.

Každý nákup máš dopredu detailne naplánovaný. Zoznam vecí, ktoré treba kúpiť, tašku plnú tyčiniek a chrumiek, aby si miláčikovi mala čím zapchať ústočká.

Pekne ho narveš do košíka, aby ste si mohli sladko čvirikať. Pri náznaku prvého nepokoja džgáš do dieťatka prvú piškótu, ktorá sa ti ešte nepomrvila vo vrecku kabáta na prášok.

Udržiavaš očný kontakt, ak sa niečo hádže, sú to veci do košíka a nie tvoje dieťa o zem. Tak to vyzerá v ideálnom prípade, napriek tomu si na konci každého nákupu spotená, zadýchaná a čo je najlepšie, doma zistíš, že si predsa len niečo zabudla v obchode. A to sa stáva zakaždým!

2. Skladanie prádla je práca pre dvoch ľudí

Je to proces, ktorý stojí more času, kým pozbieraš špinavé oblečenie, potom ho roztriediš, dáš prať, nezabudneš otvoriť práčku, keď doperie. Modlíš sa, že sa k tomu dostaneš skôr, než prádlo splesnivie, potom ho predsa len vyvesíš na sušiak, svetlo na konci tunela sa črtá, už je veru na dosah.

Myslíš si, že skladanie čistého, suchého oblečenia bude tá najjednoduchšia vec na tom celom. Omyl, a to veľmi krutý.

Lebo práve v tomto bode prichádza na scénu tvoje dieťa, ktoré kôš považuje za náramne magickú vec. Je treba ho prevrátiť, preskúmať, dostať sa dnu a oblečenie musí, samozrejme, von, lebo logika nepustí.

Akonáhle ho kôš začne nudiť, hŕba prádla sa pre neho stane príležitosťou, ako ho roznosiť po celom byte, nechať kusy oblečenia na zemi, naznačujúc pristávaciu plochu pre lietadlá.

Niektoré stratené veci nájdeš po mesiaci a budeš s nimi môcť akurát tak vytrieť prach pod posteľou, kde doteraz boli, lebo už to bude celkom jedno.

3. Upratovanie hračiek nemá význam

Najprv máš pocit, že tomu chýba organizácia. Tak si naštuduješ všetky montessori tipy, ako ukladať hračky, nakúpiš organizéry, odmeriaš na chlp presne, aby si si bola istá, že všetko je na úrovni detských očí.

Žiaľ, funguje to, len pokiaľ ide o výdaj hračiek. Naučiť ho odložiť si to na miesto, na to treba ďalší kurz. Po čase zistíš, že pesničky o meste Poriadkove, či hra na smetiarov aj tak nezaberá.

Možno sa pristihneš, že teatrálne vyťahuješ vysávač a vyhrážaš sa, že tam skončia neupratané hračky. Keď sa minie táto hra účinkom, veľavravne otvoríš okno.

V poslednej agónii hodíš veci do krabíc a odložíš do pivnice a začneš raziť minimalistický trend. Zbytočne, všetko zbytočne. Prejde nejaký ten piatok, dva, izba bude zase zaprataná ako na blšáku. Nemá to význam, fakt nie.

»»»»»»» Prečítajte si aj: 44 dôvodov prečo moja dcéra plakala v priebehu 24 hodín.

4. Keď chceš privolať katastrofu, odváž sa ísť do sprchy

Odkedy si rodič, naučila si sa tieto dve základné istoty o živote:

1. dokážeš sa osprchovať za dve minúty.

2. tvoje dieťa dokáže za dve minúty rozložiť dom na súčiastky.

Môžeš si byť istá, že ak sa ti aj podarí vypadnúť z kúpeľne do 120 sekúnd, na koberci nájdeš rozdupané keksy, tyčinky do uší v kvetináči a drez ťa počká upchatý od granúl pre psa. Krabica od nich bude nastoknutá na kuchynskej batérii a premočená od vody.

5. Obliekanie (tvoje, nie dieťaťa)

Nakoľko dieťa prehováraš pol hodinu, aby bolo také láskyplné a oblieklo si tú svetlú bundičku do škôlky, lebo ráno je ešte chladno, tebe zostanú presne asi tri minúty na to, aby si sa vychystala von.

Práve kvôli tomu dominujú v tvojom šatníku samé chemické kusy oblečenia, lebo polyester na nekrčí a nie si idiot, aby si si namýšľala, že v tvojom živote máš čas na taký luxus rovnajúci sa psychoterapii, ako je žehlenie oblečenia.

6. Prísť načas je vtip roka

Termíny, ach, termíny. To je samostatná kapitola o úzkosti. Už sa ti určite stalo, že si mala byť niekde pred 10 minútami, ale tvoje dieťa ešte len hľadá topánky. To je spravidla moment, kedy veci naberú trocha „hlasnejší“ spád.

Všetci sme už ten, nazvime to, „dôraznejší“ hlas, použili a asi nie len raz a nie naposledy. Lebo prísť s deťmi hocikam na čas, jednoducho neprichádza do úvahy. Je to niečo ako dúhový jednorožec na diaľnici z Bratislavy do Košíc.

»»» a určite sa pobavíte, ak si prečítate aj tento článok: 20 domácich prác, ktoré reálne zvládnu 2-3 ročné deti.

7. Elektronika je pre deti fascinujúca ako nočný motýľ

No skús si otvoriť počítač, že by si rada zaplatila nejaké účty alebo vybavila dôležitý e-mail. Tvoje elektronikou zelektrizované dieťa sa na teba v tej chvíli začne štverať, kmásať oblečenie, potom sa ti zavesí na vlasy, zaryje nechty do kože, je to čistá slasť.

Kým zadáš banke príkaz na úhradu, dieťa pobúcha po klávesnici také veci, že sa budeš modliť, aby nestlačilo „odoslať,“ kým ho zo seba zvesíš a zase nadobudneš klamlivý pocit telesnej integrity.

8. Pripraviť večeru je nočná mora

Neviem, čím to je, ale akonáhle príde čas večere, dieťa začne vyvádzať, akoby bolo posadnuté diablom. Obtočí sa ti o nohu, keď sa budeš pokúšať nasypať cestoviny do vriacej vody a bude vrieskať tak, aby si susedia mysleli, že namiesto večere dostáva každý deň varechou po chrbte.

Celý nasledujúci čas varenia cestovín, ktorý píšu na krabičke, 9-10 bolestivých, trýznivých minút, kým budú Al-Dente, budeš musieť vyvinúť všetko úsilie, aby si sa ovládala a nesprávala sa k vlastnému dieťaťu ako Al Capone.

V duchu sa zaprisaháš, že zajtra uvaríš večeru o desať minút skôr, ale čo na tom, keď vieš, že ti to aj tak nepomôže. Žiješ doma predsa s atentátnikom. Možno aj s dvoma. Jejda, len nevrav, že s troma…

»»»»»»» Prečítajte si aj: Troska v ogrcanom pyžame. Vitajte na materskej.