Odkedy máme doma (zas) behajúce batoľa, znovu sa učím rôznym obdobám Murphyho zákonov, niektoré sú z vlastnej produkcie. Zisťujem, že deti sú neuveriteľní testeri všetkého, čo stojí peniaze a má to fungovať bez ohľadu na ich existenciu. Celkom o tom po všetkých tých zatiaľ 17-ročných zážitkoch pochybujem. A zisťujem, že ak existuje vec, ktorá prežila všetky naše batoľacie a objaviteľské obdobia, že fakt stojí za to.
Napríklad taká práčka.
Má mať poistku programu práve kvôli tomu očarujúcemu krúteniu sa kolieska, po ktorom tak pekne maminke bliká na práčke červené svetielko a ona padá do kolien pri čítaní slovíčka „Error!!!“ Chcela by som vedieť, či niekedy múdri technici postavili pred uvedením práčky do predaja k nej takého ani nie dvojročného špunta. Možno by sa čudovali, ale práčka by neprešla.