Keď je dieťa posvätné ako krava v Indii

Ľudia sa radi pýtajú na Chorvátsko zo zákulisia: čo máme s Chorvátmi spoločné, v čom sú naopak Chorváti iní ako my a vždy, keď príde na to reč, chalan vytiahne svoju obľúbenú tézu, ako je v Chorvátsku dieťa posvätné na spôsob kravy v Indii.

Neviem, či si to odvodil iba z toho, že Chorvátom nevadí umiesniť kolotoče v tesnej blízkosti kultúrnej pamiatky s nálepkou UNESCO. Nie je nič neobvyklé, keď sa deti preháňajú pod Sv. Donatom z 9. storočia na mini-motorkách medzi rozvalinami pozostatkov rímskeho fóra spred nášho letopočtu. Ako keby niekto išiel slovenským deťom odseknúť hlavu, že sa kúpu v Rolandovej fontáne. Možno im len nenapustia vodu…

Čo je dôležité, dozviete sa po reklame

Chalan by podotkol, nech si viac všímam, ako sa správajú na ostrove tie staršie ročníky k nášmu synovi, že by mu zniesli aj modré z neba (prosím, nie v stredu večer). Je pravda, že každý mu pod chvíľou kúpi nejakú tú čokoládku, dá päťdesiat kuna do vrecka na sladoled, prihovorí sa mu, hoci nás mal vždy v paži a neodzdravil nikdy pred tým, keď sme sa po dedine nosili ako bezdetný pár. Ale boli sme predsa aj po slovenskom vidieku sa špacírovať a nebolo jedného Ficovho voliča, ktorý by s ním nestratil reč.

Myslím si, že malí a starí ľudia sa navzájom akosi priťahujú, v tom bude pes zakopaný. A najmä, starší už majú čo to za sebou, aby na sklonku života vedeli, čo je dôležité. Tie babky, ktoré dnes tak rozmaznávajú aj vnúčatá od susedy, kedysi neváhali nechať vlastné dieťa ležať úhorom svokre, len aby mohli vycestovať na dovolenku do Ameriky alebo sa plaviť s manželom na zaoceánskej lodi zo dva-tri mesiace. Dnes krútia hlavami, keď mladá mamička prejaví chuť zadžemovať si raz za čas na didžine.

Bezstarostní a desperátni

Je tiež bežne zaužívaný dovolenkový názor, že v týchto južných končinách berú ľudia všetko, vrátane rodičovstva azda bezstarostnejšie. „Pozri na tie mravce, ešte nespia,“ hovorieva chalan vždy v lete, keď sa blíži polnoc a decká hrajú vonku futbal, tie najmenšie žmurkajú očami v kočíkoch na rodičov, sŕkajúcich do seba kávu po krčmách. Len prečo tí Chorváti potom rozprávajú po maďarsky alebo po česky. Žeby tí uvoľnení Južania neboli len Južania? Ten jeden konkurenčný ostrovný pár, ktorý má dcéru v Jankovom veku, do dnešného dňa s kočíkom nezaparkoval pred kafić. To preto, lebo s ňou chodia von iba keď neprší, nefúka vietor, nesvieti slnko. Nebyť tohto kŕča, sú na kompletku bezstarostní.

Na chorvátskych kúpaliskách, podobne ako na slovenských pieskoviskách, jedny ženy krákorajú, ako sa nevedia dočkať konca materskej dovolenky a druhé sa blahosklonne usmievajú, lebo majú tesne za touto vývinovou fázou, už sú skrátka inde, ale zase Vivat Kofein nefandi si, ešte nemáš občiansky preukaz s neobmedzenou platnosťou ako starenky z ostrova po devätdesiatpätke, ktoré vedia, že či s prácou či bez nej, či pred materskou alebo po nej, budú nespokojné tak, či onak, lebo raz sme ženy, tak čo nám iné ostáva. Alenka, ty by si sa tiež divila, aké všelijaké desperátne manželky sú tu z tvojich článkov

naklonované.

Ako to vidím, že by si mal vidieť

Nuž, veci sa majú tak, že nech to prejdem zľava, zprava, hore, dole, stále nechápem, prečo by chorvátske dieťa malo byť posvätnejšie ako slovenské. Myslím si len, chalan môj, že si sa na rodičovstvo začal pozerať ostrovnými očami, ktoré vedia, čo je dôležité. To je fajn, to ti schvaľujem. Drž sa tých starčekov. Veľa sa dá od nich naučiť, odchytať, prevziať za svoje. Najmä ten jeden sa mi páčil, čo ti povedal, že má osemdesiat preč a ešte pred rokom v pohode „fungoval.“ Niet divu, prečo sú tu tie babky také spokojné.