Lopata verzus kniha?

Janka razí lopatovú výchovu – ráznu, energickú, nie príliš filozofujúcu a empatickú. Mám ju rada, taká, aká je – páči sa mi jej priamosť, jednoduchosť v prístupe k životu a odvaha žiť tak, ako to cíti. Ale… nemyslím si, že chyby rodičovstva sa delia na skupiny podľa toho, či je ocko alebo maminka študovaný alebo nie.

Vec prvá – mne oči kolúca. Červené mašle na kočíkoch a iné „dekorácie poverčivosti“. Tipujete správne, Janka ich tiež vozila pripnuté, aby „sa neurieklo“, lebo sa to tak hovorí. Keď som jej brnkla o nos, že je pragmatik, a k nemu sa podobné praktiky nehodia, zahovorila. Nuž ale čo si budeme hovoriť – mamičiek, ktoré tú červenú mašľu vedome či polovedome na strieške kočíka majú, je ako hadov po Jáne. A ja sama viem o mnohých, ktoré majú výšku… Ja povery nemusím. Dostala som taký antitréning v teréne, aký sa nezabúda – môj otec bol a je poverčivý viac, ako stará baba a mne rozum zastával. Má na to právo… lebo nemá „školy“?

Alebo – podriaďovanie sa deťom, podlizovanie sa, nehľadanie svojej dôstojnosti, keď už nebudeme hovoriť o autorite rodiča… /Ktorá sa tak ťažko získava a udržiava v správnom pomere lásky a prísnosti./ Kde je rozdiel medzi rodičom s titulom a dojičkou? Niekedy nikde.

A keď už sme pri tom – ten odklad školy. Jasné, Jankina sestra má na to „odborné“ argumenty vyplývajúce z jej štúdia. Ale tu moja kamoška za rohom sa pre to isté rozhodla /s učňovským vzdelaním/ len preto, že ona sama mala traumu z nástupu do školy. A tak svoju dcéru „odložila“, čo sa ukázalo ako veľká chyba…

Takých príkladov je veľa. Nakoniec – mám vysokú školu a mnoho ľudí mi vyčíta, že sa nesprávam ako inteligent, ba že skôr používam jednoduchý slovník bez odbornosti, nehovoriac už o tom, ako vraj svojim vystúpením nedostatočne reprezentujem odbor svojho štúdia, ktoré ma mimoriadne bavilo. Dobre, i nebárs. Som šťastná, že zo mňa ostal sedliak, ktorý vie, čo je vo vnútri kravy, kým vyjde mlieko, ale toto „vedenie“ mu neudrelo na mozog natoľko, aby osprostel pýchou.

Ja na to vravím toľko: škola sem, škola tam – rodičovstvo sa naštudovať nedá. Možno nám nejaké tie vydreté veci zo skrípt pomôžu, a možno nám je niekedy celá škola na figu. Rodičovstvo je predovšetkým o srdci a o vnímaní dieťaťa takého, aké je. Rodičovstvo je o zrelosti človeka, ktorý vychováva a ktorý sa stále nechá v pozitívnych veciach svojim potomstvom formovať – pretože rásť má celý život. Rodičovstvo je dril, ale krásny.

A najlepšie skriptá má sám život – pre každého rodiča a pre každé dieťa jedinečné. Neopisujme a neodpisujme.

Ilustračné foto: Libertas, www.flickr.com/zuzananz

(5 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...