Mám perfektné dieťa. Až na to jedenie

Mám perfektné dieťa.

Cumeľ nikdy nechcelo, a tak nebol problém s odúčaním.

Fľašu tiež nikdy nechcelo, pilo vždy z pohára.

Začať chodilo v 13 mesiacoch, taký bežný štandard.

Zaspáva sám a spí celú noc.

Samostatné chodenie na nočník prišlo nejak samo.

Rozpráva síce len pár slov, ale keďže je bilingválne, tak si to asi v hlave najprv musí upratať.

Je veselý a spoločenský.

V autosedačke neplače. V škôlke si zvykol za pár dní. Nebije deti (nad rámec normy). Nemáva hysterické záchvaty (zatiaľ). Nemá problém sa sám zahrať. Nemá problém ostať na prázdninách u starých rodičov.

Ach, len to jedenie.

Praženicu zje. Jogurt tiež. Občas aj kúsok jablka. Keby mal tú možnosť, domáce mafiny by jedol na kilá. Ale čo také zeleninové polievky, ryža, zemiaky, mäso? Pokiaľ pred neho nepostavím iPad s rozprávkou, ústa ani neotvorí. Zdravé súčasti jedla musím maskovať kečupom, inak to vypľuje.

Paradoxne momentálne frčí na Ratatouille, príbeh o potkanovi, ktorý vie variť. Chce mi snáď dieťa naznačiť, že ja dobre variť neviem, a preto to nebude dobrovoľne jesť?

A tak sa trápim.

Som zlá matka, že som v zúfalstve naučila dieťa jesť len pri animovanej rozprávke? Ako to robila moja mama bez iPadu? Má moje dieťa dostatok živín a vitamínov, keď do neho nenarvem tú mrkvu? Prečo nemôže jesť normálne ako iné deti?

Čo ak mi pediater povie, že mám podvyživené dieťa? Pošle na mňa sociálku? A ako to, že sa u mojej sestry, keď je s jej deťmi, napráska úplne bez problémov tým, čo doma nechce jesť? Robím mu psychické stresy s jedlom? Nevychovám takto z neho bulimika?

Zožierajú ma tieto otázky,

kým moje dieťa, ešte stále dojčensky jemne bucľaté a plné energie, pobehuje po celom byte.

Kašlem na (výčitky) rady starých mám, na odporúčania internetových článkov a diskusií a pochvál iných mám, ktorých deti jedia ukážkovo. Idem zohriať polievku a nabiť iPad. Mám perfektné dieťa, nemusí byť predsa aj dokonalé.

Viac článkov na Antimama.sk.